Nemám rád, keď sa o Iráne hovorí ako o krajine ajatolláhov

Nemám rád, keď sa o Iráne hovorí ako o krajine ajatolláhov

Foto - Lukáš Obšitník

Môže aktuálne napätie okolo Iránu vyústiť do vojny? Aká je iránska spoločnosť a v čom sa táto krajina líši od iných v regióne.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Róbert Antl (1977) vyštudoval humánnu geografiu na Prírodovedeckej fakulte UK a diplomaciu na Ústave medzinárodných vzťahov a aproximácie práva Právnickej fakulty UK. Záverečnú prácu písal o iránskej ústave. Dianie v Iráne sleduje na dennej báze a viackrát ho navštívil.

Môže aktuálne napätie okolo Iránu vyústiť do vojny?

V situácii, keď sa zostreľujú drony, zadržiavajú tankery a popri tom rastie počet ďalších menších incidentov, môže byť len otázkou času, kedy niektorý z nich prerastie do niečoho väčšieho. Niečoho, čo bude mať oveľa horšie ako materiálne následky. Verím, že k tomu nepríde, no napätie v regióne je naozaj veľké.

Napätie sa vystupňovalo po tom, ako USA vypovedali jadrovú dohodu s argumentom, že Irán ju nedodržiava a neobmedzil svoj jadrový program. Aké sú fakty? Dodržiaval Irán túto dohodu?

Irán sa podpisom jadrovej dohody zaviazal k pomerne striktným inšpekciám svojich jadrových zariadení a taktiež významne obmedzil svoj jadrový program. Plnenie záväzkov zo strany Iránu dlhodobo bez pochybností potvrdzovali správy medzinárodných inšpektorov, ktoré boli akceptované signatármi dohody, OSN aj samotnými Spojenými štátmi. Napriek tomu USA pred viac ako rokom z dohody jednostranne vycúvali.

Ako je to teda s iránskym jadrovým vojenským programom?

Iránsky jadrový program sa naštartoval ešte za éry šáha. Podieľali sa na ňom napríklad nemecké aj francúzske firmy. Potom prišla revolúcia a ajatolláh Chomejní budovanie jadrových kapacít odsúdil a na čas zastavil. V 80-tych rokoch však došlo k zlomu, keď počas iracko-iránskej vojny Irak získal chemické zbrane a ohlásil aj záujem vlastniť jadrový arzenál. Irán vtedy videl, že vlastníctvo týchto zbraní môže vývoj udalostí výrazne nakloniť v prospech Saddáma Husseina, respektíve Iraku. Vtedy sa iránsky jadrový program opätovne naštartoval.

K ďalšiemu zintenzívneniu malo dôjsť na začiatku milénia, po invázii USA do Iraku. Irán vtedajšiu situáciu vnímal ako veľké bezpečnostné ohrozenie. Viac ako stotisíc amerických vojakov bolo v Iraku, americká armáda bola aj v Afganistane, ďalšie americké jednotky boli dlhodobo dislokované v Perzskom zálive. Podľa viacerých odborníkov je pravdepodobné, že na začiatku milénia mohol mať Irán aj vojenský jadrový program.

Otázkou je, či v ňom pokračoval aj po podpise jadrovej dohody v roku 2015?

Existujú na to rôzne názory. Podľa mňa je dnes intenzita inšpekcií taká silná, že budovať intenzívny vojenský jadrový program vedúci k okamžitej výrobe jadrovej bomby by bolo pre Irán dosť komplikované, až nemožné.

Prečo potom Donald Trump tvrdí, že ju Irán nedodržiava?

Podľa môjho názoru súčasnej americkej administratíve prioritne ani tak nejde o iránsky jadrový program, ako o zmenu režimu v Teheráne. Tým, že USA od dohody odstúpili, zatlačili Irán ekonomicky do kúta a dostali miestny režim tvrdými sankciami do veľkých problémov. Politická destabilizácia Iránu, ktorá by mohla nastať v dôsledku ekonomických sankcií, by vyhovovala aj jeho regionálnym rivalom, ako sú Izrael, Saudi alebo Emiráty.

Iránsky vodca  Alí Chameneí. Foto: TASR/AP.

Hovoríte, že cieľom USA je zmeniť iránsky režim. Ak by padol, kto by ho mohol nahradiť?

To je otázka. Mne to dosť pripomína situáciu v Iraku, kde po víťaznej vojne a zvrhnutí Saddáma Husseina nastal problém, ako túto krajinu ďalej spravovať. Ľudia z americkej administratívy, ktorí tlačia na vojnu v Iráne, neprezentovali žiaden konkrétny plán, čo by sa malo v krajine diať po páde režimu. Niečo však naznačuje ich podpora smerovaná k organizácii Ľudových mudžahedínov.

Čo je to za organizáciu?

Je to exilová organizácia, ktorá bola donedávna na zozname teroristických organizácií, ale dnes je niektorými kruhmi podporovaná ako skupina, ktorá by mohla nahradiť dnešný režim. Je s nimi však problém, že v čase iracko-iránskej vojny, ktorá v iránskej spoločnosti stále silne rezonuje, sa pridali na stranu Saddáma Husseina a podnikali z Iraku útoky proti Iránu. A veľká časť iránskej spoločnosti im to nevie doteraz odpustiť. Nehovoriac o tom, že iránska spoločnosť by mala veľký problém akceptovať pre správu krajiny niekoho zvonku.

Počas vojny v Iraku existovala predstava, že v krajine sa zavedie nejaká forma demokratickej správy. Ukázalo sa to ako naivné. Bol by takýto model reálny v prípade Iránu?

V Iráne nepochybne sú demokraticky zmýšľajúci ľudia, ale moja skúsenosť je, že naše poňatie liberálnej demokracie a občianskych slobôd nie je v miestnej spoločnosti silne zakorenené. Odstúpenie od jadrovej dohody a tvrdé sankcie sú navyše faktory, ktoré dôveru iránskej spoločnosti v západný svet ešte viac znižujú.

Na druhej strane Irán sa v regióne chová pomerne expanzívne. Vojensky sa angažuje v Sýrii, v Iraku, v Jemene. Táto politika je tiež jedným z argumentov zástancov tvrdého prístupu k Iránu.

Táto iránska politika vyplýva z reality v regióne a z možností, ktoré dnes táto krajina má. Vojenský rozpočet Iránu je približne na úrovni Poľska, v prepočte na obyvateľa dáva na armádu menej ako Slovensko. Navyše čelí sankciám za dovoz zbraní a moderných zbraňových systémov. Na druhej strane napríklad jeho hlavný rival v regióne Saudská Arábia má desaťnásobne vyšší vojenský rozpočet a môže nakupovať najmodernejšie americké zbrane. V takejto situácii neostáva Iránu nič iné, ako sa zdokonaľovať v stratégii vedenia asymetrickej vojny.

Okrem toho, svojimi regionálnymi aktivitami si Irán nielen posilňuje svoj vplyv, ale oslabuje aj svojich protivníkov. Vidíme, akým spôsobom dokázala Saudskú Arábiu vnútorne aj navonok oslabiť vojna v Jemene.

Musíme si uvedomiť, že Irán je osemdesiatmiliónová krajina, ktorá sa odvoláva na veľké kultúrne a civilizačné tradície a chce mať silný vplyv v regióne. Z geopolitického pohľadu nerobí Irán nič iné ako Saudi, Turecko, či Izrael.

Irán je etnicky aj nábožensky pestrá krajina. Keby došlo k vojne a následnému zrúteniu režimu, hrozila by v Iráne podobná situácia ako v Iraku, kde vypukla občianska vojna?

V Teheráne z toho majú nepochybne veľké obavy. Irán je naozaj etnicky pestrý a sú tam relatívne početné aj sunitské skupiny obyvateľov, ako sú Balúčovia alebo časť Kurdov. Súperi Iránu sa snažia podporovať napríklad balúčske organizácie v odboji proti režimu, v ostatných rokoch rastie aj sila tureckého nacionalizmu v oblasti iránskeho Azerbajdžanu, rovnako aj aktivity Kurdov. Tí v ostatných mesiacoch zintenzívnili útoky na iránskom území. Veľmi negatívne skúsenosti má tiež dnešný Irán s protišiitským terorom Islamského štátu. Súčasná etnická a náboženská štruktúra Iránu je teda naozaj významný faktor, ktorý bude ovplyvňovať budúcnosť krajiny.

Existujú cesty, ako znížiť aktuálne napätie okolo Iránu?

Iránu sa vyčítajú tri veci. Jadrový program, program vývoja balistických striel a regionálna expanzia. Najpravdepodobnejším východiskom z krízy je, že Irán dokáže ustúpiť od svojho jadrového programu. Urobil to už aj v minulosti. Oveľa dôležitejšie je pre nich stavať svoju bezpečnosť na balistickom programe a regionálnom vplyve. To je jeho najsilnejšia zbraň.

Dnes sa síce veľa hovorí o vojne, ale zároveň prebieha veľmi intenzívna diplomacia medzi Iránom a Ománom, ktorý je tradičným sprostredkovateľom riešenia kríz na Blízkom východe. V zmiernení napätia sa angažuje aj EÚ, Katar, spojenec USA v regióne, ktorý má dobré vzťahy aj s Iránom. O možnostiach riešenia konfliktu nedávno v USA rokoval aj iránsky minister zahraničných vecí Zaríf s republikánskym senátorom Random Paulom. Aj keď zrejme neúspešne, keďže Spojené štáty uvalili sankcie aj na neho.

Každopádne, Irán v uplynulých týždňoch spustil mohutnú diplomatickú ofenzívu a v podstate aj naznačil nejaké ústupky práve v rámci jadrového programu, napríklad predĺženie niektorých lehôt, ktoré sú v jadrovej dohode, či rozšírenie pôsobnosti jadrových inšpektorov. Snaha o nájdenie východiska z tejto krízy teda existuje.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Kaviareň v centre Teheránu. Foto: TASR/AP.

Aká je Iránska spoločnosť v porovnaní s inými spoločnosťami na Blízkom východe?

Komplexná odpoveď na túto otázku presahuje možnosti tohto rozhovoru. Skúsim to zjednodušiť a ilustrovať na príklade porovnania so Saudskou Arábiou. Približne šesťdesiat percent absolventov iránskych univerzít sú ženy. V Saudskej Arábii študujú na univerzitách len muži a približne dve tretiny z nich študujú odbory spojené s výukou Koránu. V Iráne je veľmi populárna aj medicína a technické odbory. Je to aj jeden z dôsledkov dlhoročných sankcií, keďže Irán je odkázaný na budovanie vlastnej priemyselnej bázy. 

Má preto vybudovaný vlastný farmaceutický, či automobilový priemysel. Okrem licenčnej výroby majú aj svoje automobilové značky. Samozrejme, je tam aj historicky silný sektor naviazaný na spracovanie ropy. V ostatnom čase Irán dosť vsadil aj na cestovný ruch. Je to turisticky veľmi zaujímavá krajina a má dobre vybudovanú potrebnú infraštruktúru.

Naopak, väčšina blízkovýchodných krajín, ktoré majú ropu, sú tzv. rentierskymi štátmi, ktoré žijú hlavne z výnosov z predaja ropy. V Saudskej Arábii tvorí príjem z ropy 70 percent HDP, v Iráne je to len okolo dvadsať percent.

O Iráne sa často hovorí ako o teokracii, krajine s tvrdými náboženskými pravidlami. Sedí to?

Dodržiavanie náboženských predpisov sa tam vyžaduje, ale tá striktnosť je dnes určite menšia ako napríklad pred dvadsiatimi rokmi. Funguje tam náboženská polícia, povinné je aj nosenie hidžábu pre ženy, množstvo žien sa k tomu však stavia dosť benevolentne. Napríklad šoférovanie žien je v Iráne úplne bežnou záležitosťou. Samozrejme, stále existuje oddelená školská výchova a vplyv náboženstva je cítiť. Ale tak je to na Blízkom východe všade, Irán nie je nejakou výnimkou.

A pokiaľ ide o politický systém? Sú to ajatolláhovia, kto má kľúčový politický vplyv?

Priznám sa, že nemám rád, keď sa o Iráne hovorí ako o krajine ajatolláhov. V Iráne nevládnu ajatolláhovia. Vládne tam vodca, ktorý má titul rahbar. Táto funkcia je určite viac politická, ako náboženská.

Musí to byť duchovný?

Súčasný vodca Iránu Alí Chameneí je duchovný, má aj najvyššiu náboženskú hodnosť, aká sa dá v šiítskom islame dosiahnuť. Nevládne však ako duchovný. Je to v prvom rade politik, ktorý rozhoduje o najdôležitejších veciach vnútornej aj zahraničnej politiky.

Aké je postavenie parlamentu a prezidenta, keďže tieto inštitúcie v Iráne tiež existujú?

Parlament je volený ľuďmi, ale kandidáti musia byť schválení takzvanou Radou strážcov. Podobne to platí aj o prezidentských kandidátoch. Prezident je tiež volený priamo ľuďmi. Ľuďmi je volená aj takzvaná Rada expertov, akási horná komora iránskeho parlamentu, ktorá volí najvyššieho vodcu. V Iráne neexistujú politické strany v našom európskom ponímaní. Účasť vo voľbách je tam však pomerne vysoká, hoci režim ju nevynucuje a za neúčasť vo voľbách nehrozia žiadne postihy.

Kľúčové kompetencie má vodca?

Áno. Povedal by som to tak, že má posledné slovo. Bežné exekutívne veci však vybavuje prezident.

Existuje v Iráne opozícia?

V istom zmysle áno, ale nemôžeme si ju predstavovať ako opozíciu v našom európskom priestore. Napríklad okolie prezidenta Rúhániho či ministra zahraničných vecí Zarífa je v istých veciach v opozičnom postavení voči ľuďom z okruhu Revolučných gárd.

Pred vyše desiatimi rokmi prebehla v Iráne takzvaná Zelená revolúcia, ktorá bola potlačená a jej vodcovia sú stále v domácom väzení. Rovnako proreformný prezident Chátamí nemôže vykonávať politickú činnosť. Čiže áno, v Iráne nie je nastavenie politickej súťaže porovnateľné s tým naším. Ale opäť: rozhliadnite sa v regióne a porovnávajte.

Aké je v Iráne postavenie kresťanov a iných náboženských menšín?

Iránska ústava garantuje náboženské práva kresťanom, židom a zoroastrijcom. Kresťania majú aj tri kreslá v parlamente, židia a zoroastrijci po jednom.

Aká je situácia pokiaľ ide o praktizovanie viery?

Kresťania nemôžu vykonávať evanjelizačnú činnosť. Pokiaľ sa človek narodí ako kresťan, môže chodiť na bohoslužby aj do kresťanskej školy, ale evanjelizovať nemôže. Curriculum kresťanských škôl musí byť tiež schválené vyššou autoritou a ak je napríklad moslimský sviatok, tak ho musia dodržiavať aj kresťanské školy.

Zároveň je v Iráne prenasledovaná náboženská menšina Bahájcov. Prečo?

Má to tri dôvody. Jeden je vieroučný. Podľa islamu bol posledným prorokom Mohamed. Bahájci veria ešte v ďalších dvoch prorokov, čo je v príkrom rozpore s islamom. V určitom momente popularita bahajizmu v Iráne prudko rástla a šiítski duchovní ich začali vnímať ako vážne ohrozenie ich vplyvu. Tretím dôvodom je, že náboženské centrum bahajizmu je dnes v Izraeli a Bahájci sú tým pádom označovaní za izraelských špiónov. Potieranie Bahájcov v Iráne však má historické korene a bežné bolo už za šáhovho režimu.

Je Irán bezpečná krajina na cestovanie?

Ja cestujem veľa, v Iráne som bol viackrát a bola to pre mňa jedna z najbezpečnejších krajín spomedzi tých, ktoré som precestoval. Musíte tam, samozrejme, rešpektovať niektoré kultúrne záležitosti. To znamená, že ženy musia mať na hlave šatku a muži dlhé nohavice. Treba vyskúšať, západní turisti krajinu už objavili.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo