Mimovládky: Slovensko je bohaté, v treťom svete musíme pomáhať

Medzi priority oficiálnej zahraničnej pomoci Slovenska patria napríklad Afganistan, Keňa, Moldavsko, Kosovo či Južný Sudán.

Prístrešie pre ľudí postihnutých zemetrasením, lekárska pomoc vojnovým utečencom či vzdelávanie detí v rozvojových afrických krajinách - aj slovenské organizácie pomáhajú v rôznych, často omnoho chudobnejších častiach sveta. Viaceré združenia organizujú zbierky, budujú školy a nemocnice, posielajú do rozvojových krajín dobrovoľníkov či dlhodobo spolupracujú s miestnymi partnermi. Stretávajú sa však aj s námietkami a názorom, že aj na Slovensku sú chudobné regióny, ktorých obyvatelia potrebujú pomoc.

S takýmto postojom sa občas stretáva aj občianske združenie Človek v ohrození. „Je nepochybné, že aj na Slovensku mnohí ľudia žijú v biednych podmienkach a isto potrebujú aj pomoc tretieho sektora. Avšak organizácií, ktoré pomáhajú na Slovensku, je niekoľko tisíc – nepomerne viac ako tých, ktoré pomáhajú v zahraničí – niekoľko desiatok, a tak sme sa rozhodli pomoc smerovať najmä do chudobných krajín v rozvojovom svete,“ hovorí PR manažérka organizácie Eva Sládková.

Bez sociálneho zabezpečenia

„Vysvetľujeme namietajúcim, že úroveň sociálnej odkázanosti v treťom svete je násobne vyššia ako na Slovensku."
Vladimír Krčméry, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety

Zdieľať

Dodáva, že si treba uvedomiť, že Slovensko je vlastne bohatá krajina: „Sme členmi klubu OECD, teda patríme medzi najbohatšie krajiny sveta. A ako takí máme povinnosť – aj morálnu, máme záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ – pomáhať v tých končinách sveta, kde ľudia žijú, i keď sa to niekomu nemusí tak javiť, v oveľa biednejších podmienkach.“

S podobnými námietkami sa stretáva aj profesor a riaditeľ Tropického inštitútu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety Vladimír Krčméry. „Vysvetľujeme namietajúcim, že úroveň sociálnej odkázanosti v treťom svete je násobne vyššia,“ hovorí.

„U nás funguje sociálny systém – aj keď nie ideálne, čo ale v rozvojových krajinách nie je. Tamojší ľudia, ktorí žijú v skutočnej chudobe, sa naozaj nemajú na koho obrátiť,“ dopĺňa Sládková.

Okamžitá aj dlhodobá pomoc

Exitujú rôzne druhy pomoci ľuďom v zahraničí. Nie všetky sú trvalo udržateľné, no podľa Krčméryho majú tiež logiku. Ide totiž o rýchly zásah a akútnu pomoc napríklad pri zemetraseniach či vo vojne.

„Cieľom humanitárnej pomoci nie je, aby bola trvalo udržateľná. Má 'hasiť' aktuálne problémy, zachraňovať ľudské životy, distribuovať vodu, jedlo, postaviť dočasné prístrešia. Trvalo udržateľná má byť a aj je rozvojová pomoc, respektíve spolupráca,“ vysvetľuje ďalej Sládková s tým, že tieto pojmy je potrebné rozlišovať.

Rozvojovou spoluprácou sa zaoberajú viaceré slovenské mimovládne organizácie, ktoré pôsobia napríklad v Keni, Južnom Sudáne alebo v Afganistane. „Naše projekty sú vždy o tom, že majú byť trvalo udržateľné. Cieľom je nenosiť tamojším ľuďom ryby, ale naučiť ich chytať ich,“ hovorí Sládková. „Preto sa sústreďujeme najmä na projekty na získanie profesných zručností a rozvoja živobytia v oblasti poľnohospodárstva alebo malého podnikania.“

„Naše projekty sú vždy o tom, že majú byť trvalo udržateľné. Cieľom je nenosiť tamojším ľuďom ryby, ale naučiť ich chytať ich.“
Eva Sládková, Človek v ohrození

Zdieľať

Mimovládne organizácie na Slovensku, ktoré sa podieľajú na rozvojovej spolupráci alebo na poskytovaní humanitárnej pomoci, sa združujú v Platforme mimovládnych rozvojových organizácií (Platforma MVRO). Tá zastrešuje 31 organizácií, má 25 riadnych členov a šesť pozorovateľov.

Cieľom Platformy MVRO je napríklad ovplyvňovať tvorbu politík v oblasti rozvojovej spolupráce či informovať a zlepšovať povedomie obyvateľov o rozvojových a globálnych témach. Jej členmi sú napríklad Človek v ohrození, Vysoká škola svätej Alžbety, Nadácia Pontis, Slovenská katolícka charita či Slovenský Červený kríž. Platforma spolupracuje s ministerstvom zahraničných vecí.

Afganistan, Keňa a Moldavsko

Práve ministerstvo zahraničia je národným koordinátorom pri poskytovaní rozvojovej pomoci. Na webovej stránke informuje, že za desať rokov bolo pod logom SlovakAid rozbehnutých viac ako štyristo projektov v takmer dvadsiatich krajinách Afriky, Ázie aj Európy. Oficiálna rozvojová pomoc je nástrojom slovenskej zahraničnej politiky aj plnením si záväzkov, ktoré Slovensku plynú z členstva v Európskej únii, OSN a OECD.

„Rozvojovú spoluprácu treba vnímať ako príspevok Slovenska k prosperujúcejšiemu, stabilnejšiemu a bezpečnejšiemu svetu,“ vysvetľuje ministerstvo na svojom webe. „Chudoba, terorizmus, obchodovanie s narkotikami, nelegálna migrácia, klimatické zmeny a podobne nie sú len problémami rozvojových krajín, ale v súčasnom globálnom svete aj našimi problémami. Spoluprácou s rozvojovým svetom tak nepriamo pomáhame aj Slovensku.“

Cieľom oficiálnej slovenskej pomoci je pomáhať prostredníctvom podpory vzdelávania a zamestnanosti a tiež podporou demokracie a dobrej správy verejných záležitostí. Územnými prioritami pomoci sú Afganistan, Keňa, Moldavsko, Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Kosovo, Ukrajina a Južný Sudán.

Andrea Púčiková
Autorka je spolupracovníčka Postoy.sk.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo