Kresťan môže byť bohatý, nevidím na tom nič zlé

Kresťan môže byť bohatý, nevidím na tom nič zlé

Miroslav Očenáš. Foto - Dominik Púčik

Rozhovor s podnikateľom Miroslavom Očenášom.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Z kvetinárstva v dlhoch vybudoval v malej stredoslovenskej obci firmu, z ktorej sa stala najväčšia donášková služba kvetov na Slovensku a dováža ich aj do zahraničia. Hovorí o tom, prečo sa rozhodol podnikať práve s kvetmi, v čom je tento biznis špecifický, ktoré kvety sú aktuálne populárne, kedy ich predá najviac, aj o tom, prečo mával zo stretnutí kresťanských podnikateľov spočiatku depresiu. Miroslav Očenáš.
 

Ako ste sa dostali k biznisu s kvetmi?

Moja mama vlastnila malý obchod s kvetmi, kde som ešte počas strednej školy začínal. Študoval som na obchodnej akadémii, robil som jej účtovníctvo. Neskôr mala zdravotné problémy, a tak som po nej obchod prebral.

V akom stave vtedy bol?

Bolo to koncom deväťdesiatych rokov a bolo to trápenie. Tržby sme mali často iba 300 korún za deň. Obchod som prebral s dlhom a snažil som sa ho rozbehnúť. Ak niekto teda vraví, že musí začínať od nuly, existuje aj horší variant –  začínať z mínusu.

Bol som naivný a neskúsený. To je ideálna kombinácia na štart v podnikaní (úsmev). Nechcel som vtedy pokračovať v tom, čo robil otec, ktorý sa venoval stolárčine, ale chcel som vybudovať niečo sám od začiatku.

Prečo práve kvety?

„Ak niekto vraví, že musí začínať od nuly, existuje aj horší variant – začínať z mínusu.“ Zdieľať

Ako ekonóm som hľadal produkt a chcel som niečo iné, zaujímavé. Na začiatku to bola náhoda, že som sa dostal ku kvetom, neskôr som v tom videl veľký potenciál a Božie riadenie. V tej dobe sa kvetinovému biznisu nevenovala veľká pozornosť. Spočiatku som bol skôr na smiech. Mal som štyri kamenné predajne v Kriváni a Detve.

Nemal som o podnikaní veľa praktických skúseností, a tak to aj spočiatku vyzeralo. I keď vlastne vtedy ešte u nás nikto o podnikaní veľa nevedel. S odstupom času to hodnotím pozitívne. Ťažké začiatky mi dali dobrý základ pre budúci rast a rozvoj. Postupne som si doplnil štúdium MBA na Notthingham Trend University a doktorát na UMB. Získané vedomosti mi pomáhajú posúvať moje podnikanie ďalej.

Čo ste museli urobiť, aby sa biznis naštartoval?

Rozhodoval som sa, či nemám ísť do super- a hypermarketov, ktoré vtedy u nás vo veľkom vznikali. Lákalo ma to, ale nepáčilo sa mi, že prevádzka musí byť otvorená aj každú nedeľu a sviatok. Počas štúdia v Nemecku som videl, že táto éra je len dočasná. Stavil som teda na internetový predaj, ktorý som spustil v roku 2004, a založil som značku Kvety.sk.

Fungovalo to?

Zo začiatku to bolo ťažké, nákupy a platby cez internet ešte neboli rozšírené. Paypal ani kreditné karty u nás neexistovali. Mal som zidealizované predstavy a bežne sa stávalo, že som vybavoval nezaplatenú objednávku. Keď som neskôr zákazníka na ňu upozornil, poprel, že vystavil objednávku. Prerobili sme na tom veľa peňazí.

„Lákalo ma ísť do supermarketov, ale nepáčilo sa mi, že prevádzka musí byť otvorená aj každú nedeľu a sviatok.“  Zdieľať

Ďalšou vecou boli vtedy kuriérske služby. Systém nefungoval dobre. Kuriéri nám často zničili zásielky alebo ich nedokázali doručiť na zadanú adresu niekoľko dní. Po ich uplynutí sme už kvety mohli hodiť do koša. Veľkým problémom bola preprava samotných kvetov, kuriérske spoločnosti ich nechceli prepravovať. Museli nám to schvaľovať v centrále v Nemecku.

Napriek tomu sa to po roku či dvoch rozbehlo.

Vymysleli sme tiež dobrý marketingový ťah. Poznačil som si mená šéfov bánk a firiem, ktorí si u nás objednali kytice pre iných, a keď mali meniny, poslali sme im kvety s poďakovaním za spoluprácu. Takto sa to medzi ľuďmi rýchlo rozšírilo.

Učili ste sa aj sám aranžovať kvety a viazať ich do kytíc?

Áno, beriem to ako základ, keď to chcem robiť profesionálne. V súčasnosti končím štúdium Master Florista vo Varšave, čo sa považuje za najvyššiu formu vzdelania v tejto brandži. Výhodou je, že budem môcť byť porotcom na medzinárodných súťažiach, a čo je dôležité, výrazne som si rozšíril poznatky z aranžovania kvetín a floristiky.

Na akej úrovni je floristika na Slovensku?

Žiaľ, na prácu s kvetmi stále pozeráme s dešpektom, pretože si hneď predstavíme iba jednoduchú pani s vázou kvetov na pulte. Ale profesionálna floristika je naozaj drina. Napriek tomu je u nás množstvo talentovaných aranžérov a floristov, ktorí dosiahli aj medzinárodné úspechy.

Z ktorých krajín dovážate kvety?

V poslednej dobe veľa dovážame z Talianska, sú lacnejšie ako z Poľska, kde sa podmienky zhoršili a už to nie je také zaujímavé ako v minulosti. Ďalej sú to krajiny Afriky, Ázie aj Južnej Ameriky.

V Kolumbii máme vlastnú farmu, ktorá pestuje kvety pre nás.

Ako ste si ju našli?

To bol zaujímavý príbeh. Vybral som sa do Kolumbie a chcel som sa dostať na miesto, kde mal byť pestovateľ, ktorého som hľadal. Tá krajina je však iný svet. Trvalo mi tri dni, kým som sa dostal na miesto, na ktoré by som normálne potreboval zopár hodín. Na cestách obrovské zápchy, nikto nedodržiava predpisy, niekoľkokrát sme s taxíkom havarovali. Keď som po troch dňoch prišiel k farme, pred plotom ma zastavil chlapík so samopalom v rukách s tým, že nikto mu nepovedal, že prídem, takže ma nepustí ďalej. Človek, s ktorým som bol dohodnutý, nedvíhal telefón.

Nakoniec som po niekoľkých pokusoch našiel pestovateľa, s ktorým dodnes spolupracujeme. Z Kolumbie prepravujeme kvety letecky do Amsterdamu, odtiaľ idú kamiónmi priamo k nám.

Stratili sa vám niekedy zásielky?

"Na prácu s kvetmi stále pozeráme s dešpektom, pretože si hneď predstavíme iba jednoduchú pani s vázou kvetov na pulte. Ale profesionálna floristika je naozaj drina." Zdieľať

Áno, neraz sa kvety, ktoré mali ísť pre nás ocitli niekde v Tokiu. Alebo mi rakúski colníci z viedenského letiska zobrali dva balíky ruží pre manželku. V Amsterdame takéto problémy nemám.

Pred niekoľkými rokmi sa zase stalo, že tesne pred Valentínom sme objednali veľké množstvo ruží z Kolumbie. No v tom čase tam prišiel silný mráz, ruže zničil a nemohli nám ich dodať. Museli sme ich na poslednú chvíľu a oveľa drahšie nakúpiť tu.

Prečo sa na Slovensku nepestujú takmer žiadne kvety?

Jedna stránka je psychologická, v zmysle – aké má pestovateľ kvetov miesto v spoločnosti. Podobné je to s poľnohospodármi. Druhá, že po revolúcii sme celú produkciu zastavili a stali sme sa len čistými dovozcami. Ten čas je stratený a teraz, ak chceme znovu začať, už musíme naskočiť na rozbehnutý vlak a naučiť sa nové technológie a metódy. Skôr vidím problém v tej psychologickej stránke. Kto by chcel mať dieťa, čo pestuje kvety, keď môže z neho byť právnik, doktor a podobne. S pestovaním sme začali aj my a musím povedať, že zatiaľ veľmi nádejne a úspešne.

Na doručované kvety ste zaviedli garanciu päť dní. Čím ste vedeli zaručiť, že vydržia tak dlho?

„Neraz sa kvety, ktoré mali ísť pre nás, ocitli niekde v Tokiu. Alebo mi rakúski colníci z viedenského letiska zobrali dva balíky ruží pre manželku.“ Zdieľať

Je to vďaka tomu, že kvety berieme priamo od kvalitného zdroja a nedovážame ich cez niekoľko distribučných kanálov. U nás je pre mnohých ľudí stále nepredstaviteľné, že môžeme doručovať kvety v škatuliach a že to funguje. Museli sme si vybudovať dôveru zákazníkov.

Ak sa stane, že kytica do piatich dní zvädne, príjemca nám môže poslať fotografiu a pošleme mu novú kyticu. Samozrejme, vždy sa nájdu rôzni špekulanti. Pošlú fotografiu s vázou plnou ruží a dole je možno centimeter vody. Škoda je pre obidve strany a pritom stačilo iba doliať vodu.

Keď som raz pre priateľku objednal tulipány, prišli jej v škatuli polozvädnuté, ale keď ich dala do vody, pekne ožili.

Áno, to je ten lepší prípad. No stane sa, že kuriér dá našu škatuľu v horúcom lete tesne pod strechu dodávky, na ktorú praží celý deň slnko, a potom sa už z toho kvety ťažko pozviechajú. Vždy je to o ľuďoch, stačí tak málo a tak veľa problémov by sme obišli.

Koľko kusov kvetov ročne predáte?

Neviem tie čísla presne povedať, ale pohybuje sa to v miliónoch. Iba na Valentína aranžujeme viac ako stotisíc kvetov.

V ktorých dňoch sa predávajú najviac?

Určite práve na Valentína, na Deň matiek alebo MDŽ či Vianoce.

Menia sa trendy v kupovaní kvetov? Ktoré sú momentálne najpopulárnejšie?

Sociálne siete hovoria, že lúčne, ale podľa objednávok sú to stále tie tradičné. Trendy sa menia, ale je otázne, či sa im ľudia prispôsobujú alebo chcú prispôsobiť. Ak by som predával len to, čo sa mne osobne páči, neuživil by som sa. Preto ide najmä o kompromis a postupné zavádzanie noviniek a trendov.

Sú ruže stále najpredávanejšie?

Áno. Deväťdesiatdeväť percent žien dúfa, že nedostane od chlapa červené ruže, a deväťdesiatdeväť percent mužov si myslí, že žena túži iba po nich a musia jej ich kúpiť (úsmev).

Ľudia chcú ale čoraz viac aj niečo iné, alternatívne a nekonvenčné.

Napríklad?

Slnečnice. Taký počet, v akom sme ich expedovali toto leto, sme nepredali za posledné tri roky dokopy. Niekedy by som si nevedel predstaviť, že by som robil špeciálne ponuky na slnečnice, a teraz nám bolo mnoho tisíc slnečníc málo.

Taktiež v súčasnosti idú dobre gladioly, alstromérie alebo dálie.
 

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Máte zákazníkov aj v zahraničných krajinách?

Zahraniční zákazníci tvoria viac ako polovicu celkových zákazníkov. Vieme dodať kvety aj do vzdialenejších krajín, ale to je už na konkrétnej požiadavke zákazníka.

Ak by som si dnes objednal kyticu, ktorú chcem doručiť niekomu do Paríža, ako rýchlo ju adresát dostane?

Do 24 hodín. Niektorí sa pýtajú, prečo by to robili, keď si to môžu objednať u lokálneho predajcu. Je to legitímna otázka, ale mnoho ľudí sa na to takto nepozerá. Je pre nich pohodlnejšie objednať si to zo slovenskej stránky aj keď to môže byť drahšie.

Rozprávame sa v sídle vašej firmy, v obci Kriváň, neďaleko Zvolena. Nie je lokalita firmy v malej dedine nevýhodná?

Podľa ekonomickej teórie určite áno. Ale ak som chcel byť s rodinou a vychovávať deti, musel som to skĺbiť týmto spôsobom. Som rád, že možno aj vďaka mne majú niekoľkí ľudia v regióne pracovné miesta a istotu a nemusia dochádzať ďaleko za prácou. Vláda akože chce bojovať proti regionálnym rozdielom, ale všetko centralizuje do hlavného mesta. Ak by bol parlament v Rožňave, asi by sme už neriešili súvislú diaľnicu do Košíc (smiech).

Koľko máte zamestnancov?

Okolo tridsať. Sú medzi nimi takí, čo riešia marketing, aj tí, ktorí sa venujú spracovaniu kvetov.

Ako hodnotíte podnikateľské prostredie na Slovensku?

„Vláda akože chce bojovať proti regionálnym rozdielom, ale všetko centralizuje do hlavného mesta.“ Zdieľať

Jeden môj známy to vystihol, keď sa ho pri stretnutí minister hospodárstva pýtal, čo by podnikatelia potrebovali, povedal mu: „Len, prosím vás, nič nerobte. Radšej sa nám nesnažte pomáhať, lebo zväčša to ten stav iba zhorší.“ Ja to vidím rovnako. Stále mám pocit, že sa nevieme poučiť z minulosti a volíme ľudí, ktorí na to jednoducho nemajú a nemali by tam byť. Na ich nekompetentnosť potom doplácame všetci.

Viem o vás, že ste veriaci človek. Je náročné spojiť vieru a podnikanie?

Ja asi nie som prototyp kresťana podnikateľa na Slovensku. Obraz o ňom je, že je to osudom strápený človek v dlhoch, ale „pánbožko“ ho má rád, tak to nejako vydrží. Ak sa niekomu, nedajbože, začne dariť, už je to podozrivé a musí to byť niečo od zlého.

Takto sa na to ľudia pozerajú?

Mám pocit, že áno. Pritom je to v rozpore s tým, že svoje talenty máme rozvíjať. Boh nám dal ruky a schopnosti, ale nebude pracovať za nás.

Najprv som nechcel ani chodievať na stretnutia kresťanských podnikateľov. Mal som pocit, že sa tam iba povzbudzujú v neúspechoch, a išla na mňa z toho depresia.

Tiež sa ma niektorí ľudia pýtajú, ako vo svedomí zvládam, keď dosiahnem niekedy väčší zisk. Akoby bol problém, ak je kresťan bohatý a úspešný. Ja s týmto názorom nesúhlasím. Pokojne môže mať niekto aj Ferrari, ale nech popri tom prispeje aj na dobročinné účely a nenamýšľa si, že všetko dosiahol iba vlastnými silami. Ak si uchová vzťah a čas na modlitbu k Bohu, potom zvládne aj pokušenie vo forme bohatstva, slávy a moci a bude vedieť, čo je potrebné urobiť s peniazmi, ktoré bude mať navyše.

Myslím si, že poslaním je „zjavovať Boha“ na Zemi, prinášať ho tam, kde som a kde pôsobím.

Ako sa to má prejavovať?

Napríklad mám možnosť kradnúť a nebudem, ublížia mi, netúžim po pomste, niekto trpí, preukážem mu pomoc. S vierou viem urobiť aj tieto veci a tým odrážam Božiu lásku do bežného života ľudí, ktorí sú okolo, to je pravé kresťanstvo.

Foto: Dominik Púčik

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo