Znak pokoja (Štefan Kasarda)

Znak pokoja (Štefan Kasarda)

Ilustračné foto, pohľad z vrcholu Kráľovej hole, TASR - Oliver Ondráš

Si zrnom, krajina, keď zreješ, klas ťa bolí.

Štefan Kasarda
Znak pokoja
 

Si zrnom, krajina,
keď zreješ, klas ťa bolí.
Akt chleba a vína
s kalichom plným soli.

Si klasom, krajina,
periskop rieky čistej,
pre dvojkríž si vinná
a na ňom musíš visieť.

Si snopom, krajina,
v bolestnom roztriasaní
aj v lete chce zima
ti strachom slnko zmeniť.

Si bolesť, krajina,
v krvavom lesku znoja.
Posledný tichý raj
núka nám znak pokoja.

Si dušou, krajina,
démoni preto kričia,
so stigmou na dlaniach
denne sa snímaš z kríža.

Si biela, krajina,
začierniť chcú ťa besy.
Vo viere dosť síl máš,
sama sa v sebe vzkriesiš.

Si viera, krajina,
nežehnáš dies irae,
nekľaješ zaživa
tých, čo sa bránia krivde.

 
Štefan Kasarda (1935 – 2006), prozaik a dramatik, pedagóg, rozhlasový redaktor a dramaturg, je synovcom básnika Mikuláša Kasardu a otcom spisovateľa a dramatika Martina Kasardu. Je autorom viacerých prozaických kníh, rozhlasových hier a dramatizácií. Bol som milo prekvapený, keď som v časopise pre kresťanskú kultúru Verbum č. 2/2006 našiel vtedy dve jeho publikované básne. Rád som jednu teraz vybral.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo