Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Tohtoročný máj bol na Slovensku studenší a zrážkovo výrazne výdatnejší, ako je dlhodobý májový priemer. V Bratislave išlo o najmenej slnečný a najdaždivejší máj od roku 1961.

Tento stav mal na vzhľad sídlisk nečakaný efekt. Zrážky a neustále mokrá zeleň spôsobili posun kosenia dvorov a ulíc bratislavských štvrtí. Niekde odkladom dopomohli aj minuloročné komunálne voľby, ktoré v niektorých mestských častiach znamenali výmenu firiem alebo ich manažmentu, ktoré mali tento úkon na starosti.

Niekoľko týždňov tak bolo pred bytovkami nezvykle veľa zelene. Trávniky sa miestami zmenili na „džungľu“, zeleň pred niektorými bytovkami dosahovala aj metrovú výšku.

To so sebou prinieslo ďalší posilňujúci efekt. Keď sa totiž potom kosci dali do roboty, rozbujnená zeleň ich postup spomaľovala a obyvatelia mnohých mestských častí tak mali ešte začiatkom leta pred domami minipralesy.

Facebookové skupiny mestských častí sa plnili ponosami alergikov, psíčkarov, ktorí mali problém po psíkoch upratať a ktorých miláčikovia nabehli do bodľače, či mamičiek s deťmi, ktoré nachytali kliešte. Sťažovali sa aj ďalší obyvatelia, ktorým sa nový vzhľad sídlisk nepozdával.

Niektorí sa tiež obávali, že útočisko vysokej trávy, kvetov a buriny priláka bližšie k obydliam aj hlodavce alebo že pribudne bodavého hmyzu.

 

Dve podoby nekosenej zelene v Petržalke. Vľavo Námestie hraničiarov, vpravo Wolkrova ulica, zábery pochádzajú z polovice júna 2019. Foto: Fero Múčka

 

Keď prišli kosci

Napokon si však pracovníci mestských služieb s trávou a burinou poradili a skosili ich pár centimetrov na zemou, ako káže zvyk. No a v priebehu ďalších dvoch – troch týždňov, kedy už veľa nenapršalo, zosekaná tráva, resp. zeleň rýchlo zožltla.

A to ešte skôr, ako kosci stihli dokončiť svoju robotu. Vznikali tak zaujímavé kontrasty. Skosené vysychalo, neskosené ostávalo zelené.

Debaty sa tak rýchlo zmenili na spor zástancov „džunglí“ a zástancov kosenia. 

Nejde o originálny spor, ale o veľkú urbanistickú tému mnohých metropol. Vo veľkomestách pribúda čoraz viac experimentov, ktorých cieľom je udržať zeleň dlhšie živú.

Motívy sú dva. Funkčná zeleň totiž dokáže nezanedbateľne znížiť teplotu rozpálených miest, absorbovať zrážkovú vlahu i pohlcovať nečistotu z dopravy. Tým druhým je podporiť biodiverzitu, najmä na úrovni drobného hmyzu. Ten sa totiž stráca z krajiny nielen vplyvom betónových miest, ale najmä pod vplyvom meniaceho sa vidieka, ktorý ovládli poľnohospodárske monokultúry.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

 

Hranica medzi koseným a nekoseným územím, medzi trávnatým a „ďatelinovým“ územím. Ružinov, vnútroblok Jégého – Palkovičova, koniec júna 2019. Foto: Fero Múčka

Nekosená tráva a častejšie kosená tráva sú dva odlišné mikrokozmy. Nekosená, resp. zriedkavo kosená tráva poskytuje prístrešie pre množstvo hmyzu vrátane motýľov, ale napríklad aj pre jašterice či vtáky.

V porovnaní s tým sú skosené plochy polomŕtvou plochou. Vyskytuje sa v nich zlomok hmyzu, ktorý sa zväčša zdržiava na úrovni vyššie nad zemou. V pravidelne kosenej tráve nie je možné, aby sa z húseníc stali motýle. Nestihnú to.

No ešte väčší problém je, že skosené záhony viažu len zlomok vlhkosti v porovnaní s vyššou zeleňou, resp. lúkou. Zem pod skosenou trávou rýchlo vyprahne, tráva sa mení na vyžltnutú pustatinu. Tá na rozdiel od živej zelene nedokáže ochladzovať okolie vyparovaním vody.

Ako na to

Viaceré veľkomestá v posledných rokoch začali preto s rozličnými experimentami, ako udržať záhony dlhšie pri živote. Vyčlenili časti, ktoré nekosia, kosia zriedkavejšie alebo ich kosia vo väčšej výške.

Napríklad Londýn vyčlenil viaceré lokality, v ktorých chce vypestovať lúky s poľnými kvetmi, mestom má tiež viesť niekoľko kilometrov dlhý, dva metre široký pás divokej zelene, ktorý má slúžiť ako útočisko pre hmyz v čase, keď sa ostatná zeleň kosí.

Väčší problém je, že skosené záhony viažu len zlomok vlhkosti v porovnaní s vyššou zeleňou Zdieľať

Niektoré mestské časti Prahy sa zasa rozhodli vybrané územia prestať kosiť, na iných zasa uplatňovať šachovité, resp. mozaikovité kosenie – teda vždy kosiť len časti územia. Najlepšie tak, aby nepokosenou časťou bola práve kvitnúca časť.

Tento trend sa prenáša aj do menších miest. Napríklad český Žďár nad Sázavou vyčlenil záhony, ktoré sa kosiť nebudú. Inde sa zasa bude zeleň sekať vo výške viac ako desať centimetrov.

Obyvatelia sídlisk budú hľadať nové spôsoby, ako udržiavať zeleň aj tam, kde v lete vyprahne. No ak to má byť vo väčšom, budú musieť hľadať spôsoby, ktoré nebudú potrebovať intenzívnejšie zalievanie. Častejšie tiež budeme vídať takzvané mozaikovité kosenie, kde vždy časť územia zostane nepokosená. Vľavo zalievaný levanduľový záhon posadený na vyprahnutom trávniku v Ružinove, vnútroblok Jégého – Palkovičova. Vpravo nedokosený trávnik Pionierska ulica, Nové Mesto. Začiatok júla 2019. Foto: Fero Múčka

Viaceré pokusy prebiehajú aj v Bratislave. Napríklad v Karlovej Vsi vznikol projekt nekosených kruhov, pri magistráte Nového mesta je plocha s lúčnou zmesou, v meste možno nájsť viacero hotelov pre hmyz. Pribúdajú aj tzv. motýlie záhrady, teda záhony s postupne kvitnúcimi lúčnymi kvetmi, ktoré sú takto v kvete od skoršej jari až do hlbokej jesene. Podobné experimenty zavádzajú aj ďalšie mestá, napríklad Levice v tomto roku vyčlenili dvanásť lokalít, kde chcú znížiť intenzitu kosenia a vybrané trávniky zmeniť na kvitnúce lúky s pestrými rastlinnými spoločenstvami.

Cieľom je, aby mestská zeleň zostávala zelená aj počas letných horúčav bez toho, aby ju bolo nutné zavlažovať, a poskytovala útočisko hmyzu a drobným zvieratám.

Kto je proti

Trend príklonu k divokejšej mestskej zeleni bude zrejme silnieť, testov pribúdať a viaceré sa zrejme uvedú do praxe trvalejšie. No aj táto cesta bude kľukatá, keďže ide o stret viacerých záujmov. Nekosená zeleň obťažuje viacero skupín obyvateľov, pre niektorých to znamená aj výraznejšie zdravotné komplikácie.

Podľa dnešnej legislatívy hrozia dokonca za nekosené pozemky, na ktorých rastú rastliny s alergénnym peľom, ich majiteľom vysoké pokuty.

Takzvaný divokejší, ale prírodnejší prístup však bude v praxi kultivovanejší. Presadí sa umelé nasadzovanie takých druhov tráv, ktoré budú nielen esteticky znesiteľné aj vtedy, ak sa budú menej kosiť, ale najmä nebudú dorastať do obrovských rozmerov a budú čo najmenej alergénne.

Kosenie je dôležité pre udržanie druhovej rozmanitosti kvitnúcich rastlín. Ak by sme trávnik prestali kosiť, postupne by sa v ňom presadili konkurenčne zdatné druhy tráv Zdieľať

Na tento účel sa používajú špeciálne zmesi horských lúčnych kvetov, osvedčili sa napríklad aj záhony zo šalvie a podobných druhov. Skúsenosti s tým, či tieto lúčne záhrady dokážu prežiť bez väčšej podpory v meste aj na menších samostatných plochách – ostrovoch – bez napojenia na širšie lúčne spoločenstvo, sú však zatiaľ nejednoznačné, na malých plochách ich často vyháňajú agresívnejšie druhy.

Ani násadba takejto lúčnej zelene preto neznamená, že si to nevyžiada ďalšie zásahy. Zástanca kvetinových lúk, entomológ SAV Marek Semelbauer, ktorý stojí za projektom mestskej kvetinovej lúky SAV, upozorňuje na potrebu údržby. „Kosenie je dôležité pre udržanie druhovej rozmanitosti kvitnúcich rastlín. Ak by sme trávnik prestali kosiť, postupne by sa v ňom presadili konkurenčne zdatné druhy tráv a tie by potlačili alebo úplne vytlačili konkurenčne slabé, ale dôležité medonosné druhy,“ hovorí M. Semelbauer.

Budúcnosť kosenia

Prístup k mestskej zeleni sa tak postupne bude meniť. Obyvateľom budú čoraz viac prekážať vyžltnuté záhony a riešením zrejme nebude umelé zavlažovanie, keďže aj citlivosť na využívanie vody sa bude zvyšovať. 

Oveľa pravdepodobnejšie je, že medzi bytovkami častejšie uvidíme deliace čiary medzi pokoseným a nepokoseným územím, že bude skôr pravidlom ako výnimkou nachádzať oblasti posiate lúčnymi kvetmi, ktorým sa budú kosačky väčšinu roka vyhýbať.

Piešťanská ulica, bratislavské Nové Mesto, jún 2019. Foto: Fero Múčka

Čo všetko sa napokon z týchto prístupov masovejšie presadí, môžeme zatiaľ len tipovať. No optimisticky sa dá povedať, že rozmery vyžltnutých, letom vysušených plôch sa môžu časom zmenšovať v prospech dlhšie živej zelene, a to aj vtedy, ak by sa klimatické podmienky ešte o niečo zhoršili.

No obyvatelia sa musia zmieriť s tým, že zelený a pokosený monokultúrny trávnik nie je cieľom sídliskového prostredia a to im pred očami trochu „zdivočie“.

Ako kompenzáciu však dostanú zážitok zo života v prostredí, kde bude viac kvetov, motýľov či vtákov. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo