Ukrajinský matrix

Ukrajinský matrix

Foto: TASR/AP

O čo išlo vo včerajších ukrajinských voľbách a čo môže nastupujúca generácia zmeniť? Reportáž z Ukrajiny.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

„Je to jeden z najproblematickejších volebných obvodov na Ukrajine, môže sa tam udiať všeličo,“ vysvetľuje mi v aute mladá novinárka Olena Makarenko, píše pre anglicky vychádzajúce noviny Euromaidan Press. Vo volebný deň spolu smerujeme do mesta Obuchiv v Kyjevskej oblasti. Ja ako volebný pozorovateľ, ona ako prekladateľka.

Dôvodom Oleniných obáv je nevyberaná kampaň miestneho oligarchu Kononenka, ktorému vraj toto mesto „patrí“, proti svojmu protikandidátovi Alexandrovi Dubinskému. Kononenko bol poslancom parlamentu za Porošenkovu stranu, jeho biznis aktivity však už boli priveľa aj na bývalého prezidenta, a tak sa nedostal na stranícku kandidátku.

Keďže Ukrajinci majú zmiešaný volebný systém a polovica poslancov sa volí v jednomandátových obvodoch, Kononenko skúša preniknúť do parlamentu týmto spôsobom. Má však problém, jeho protikandidátom je známy kyjevský novinár Alexander Dubinskij, ktorého navyše podporuje favorit volieb, strana Služobník ľudu prezidenta Zelenského.

O tom, že na Oleniných slovách niečo bude, sa ukáže už vo volebnej miestnosti, kde mám byť ako volebný pozorovateľ prítomný na sčítavaní hlasov. Dvadsať minút pred jej zatvorením sa tam objaví skupina čudných indivíduí, mávajú nejakými papiermi a žiadajú výmenu predsedníčky komisie. Strhne sa hádka, predsedníčka to ustojí a môžu sa začať spočítavať hlasy. Po niekoľkých hodinách je jasné, že Dubinskij v tejto miestnosti nad Kononenkom vysoko vyhral.

Problém však nastáva po príchode do oblastnej volebnej komisie. Tá je úplne paralyzovaná, keďže jej rady uprostred noci opustila viac ako polovica členov. Na Ukrajine musí oblastná komisia hlasovaním prijať volebné zápisnice z jednotlivých volebných miestností, keďže tá v Obuchive nemá požadované kvórum, nemôže pracovať a v budove sa nervózne tiesnia desiatky členov okrskových komisií. Odísť s volebnými zápisnicami a hlasovacími lístkami nemôžu.

Podľa členov oblastnej komisie, ktorí zostali, obštrukciu spôsobili Kononekovi ľudia. Presnejšie, nominanti ostatných kandidátov, ktorí sú de facto technickými kandidátmi oligarchu. A tak všetci sedia a čakajú na druhý deň, keď sa má v Kyjeve zísť ústredná volebná komisia a celú situáciu vyriešiť.

Čo tým Kononenko sleduje? Ústredná volebná komisia bude musieť nejako doplniť členov oblastnej komisie, Kononenko však toto rozhodnutie môže napadnúť na súde a pokúsiť sa zneplatniť výsledok volieb, ktorý je v jeho neprospech.

Zmení sa matrix?

„Toto je to, čo Porošenkovi vyčítam. Sľuboval boj proti korupcii, ale bojoval len proti jedinému oligarchovi Igorovi Kolomojskému. Ostatných, aj vo svojom najbližšom okolí, nechával tak,“ hovorí Olena, ktorá v roku 2014 aktívne podporovala Euromajdan.

Napriek tomu však podľa nej Porošenko naštartoval niektoré dôležité reformy a v zahraničnej politike držal správnu líniu. Korupčné schémy a systém, v ktorom oligarchovia majú extrémne silný vplyv na chod štátu, však nezmenil.

„Mnohí si teraz myslia, že keď Zelenskyj vyhral prezidentské a parlamentné voľby, tak sa tento matrix zmení. Ja som v tom opatrná, treba ešte počkať,“ hovorí Olena. Podľa nej môže byť Zelenskyj lepší smerom do vnútra krajiny, ale pokiaľ ide o zahraničnú politiku, má trochu obavy. Nový prezident je v tejto sfére podľa nej neskúsený a nejednoznačný.

Dramatická volebná noc v Obuchive určite nie je reprezentatívnym príkladom toho, ako na Ukrajine prebehli parlamentné voľby. Na väčšine miest sa hlasovalo a spočítavalo pokojne, aj keď volebná kampaň najmä v jednomandátových obvodoch mala drsnejšiu podobu, ako sme na Slovensku zvyknutí. Ale určite to boli demokratické voľby a aj Kononenkov pokus o obštrukciu v Obuchive nemá veľkú šancu na úspešný výsledok.

Líder novej 6-percentnej strany Hlas Svjatoslav Vakarčuk. Foto: Wikimedia.

Šou sa končí, prichádza próza

Prekvapením nie je ani presvedčivé víťazstvo prezidentskej strany Služobník ľudu, ktorá po sčítaní tretiny hlasov získala viac ako štyridsať percent. Vlna nádeje, ktorú Volodymyr Zelenskyj vyvolal pred prezidentskými voľbami, stále funguje, čomu nový prezident pomohol aj tým, že konanie parlamentných volieb urýchlil a namiesto októbra volili Ukrajinci už v júli.

V jeho tábore sa dokonca špekuluje, že podobný scenár by sa mohol zopakovať aj pri regionálnych voľbách, ktoré by z roku 2020 mali predsunúť už na tento rok. Argumentom je, že zmenu treba dokončiť aj v regiónoch.

Len malá ilustrácia toho, ako Zelenského svieži nástup na politickú scénu zmenil atmosféru v krajine. Kým ešte v septembri 2018 očakávalo zlepšenie ekonomickej situácie len 18 percent Ukrajincov, aktuálne je to až 48 percent. 

Šou sa však v týchto dňoch končí. Zelenského teraz čaká politická próza a veľká výzva naplniť obrovské očakávania, ktoré od svojho vstupu do politiky vzbudil.

Spojencom Zelenského by v novom parlamente mohla byť strana Hlas (viac ako 6 percent hlasov), ktorá sa sformovala okolo rockovej hviezdy a občianskeho aktivistu Svjatoslava Vakarčuka. Je to proeurópska mestská strana, ktorá v kampani podobne ako Zelenskyj vsadila na koncerty, kritiku tradičných politikov a nové tváre.

Najsilnejším opozičným zoskupením bude Opozičná platforma – Za život (viac ako 12 percent hlasov), ktorá je silná najmä na juhovýchode Ukrajiny a politicky reprezentuje voličov, ktorí si želajú lepšie vzťahy s Ruskom.

Potom sú tu ešte starí známi: Strana Vlasť Júlie Tymošenkovej, ťažiaca už len zo slabnúcej charizmy svojej líderky, a premenovaná strana Európska solidarita bývalého prezidenta Petra Porošenka. Obidve tieto partaje získali vo voľbách okolo 8 percent hlasov a svoje najlepšie časy majú za sebou.

Pravicoví radikáli zo strany Sloboda a z Pravého sektora, ktorí išli do volieb na spoločnej kandidátke, sa do parlamentu vôbec nedostali.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Tri skupiny

Nový ukrajinský parlament bude mať vďaka stranám ako sú Služobník ľudu a Hlas veľký počet nových tvárí. Čo mnohým môže znieť nádejne, ale nemusí to nič znamenať. Podobne tomu bolo aj v roku 2014 a nakoniec parlament po štyroch rokoch skončil ako najmenej dôveryhodná inštitúcia.

Navyše strana Služobník ľudu už pred voľbami pripustila, že vzhľadom na masívny nábor v pomerne krátkom čase, môže mať približne tretina jej kandidátov problematickú minulosť.

Pre ukrajinskú politiku v najbližších rokoch je však dôležitejšia iná vec – ako sú aktuálne papierové počty poslancov za jednotlivé strany.

Znalci ukrajinských pomerov hovoria, že parlament tu funguje podľa inej logiky, ako sú stranícke tričká. Sú v ňom zastúpené tri skupiny zákonodarcov. Bohatí a vplyvní ľudia, ktorí sledujú najmä svoje ekonomické záujmy. Potom je tu skupina poslancov, ktorí nie sú ani bohatí, ani vplyvní, ale dajú sa nimi kúpiť. Tretiu skupinu tvoria poslanci, ktorí na prvom mieste sledujú verejný záujem, ale prvé dve skupiny boli doteraz natoľko početné, že táto tretia už nikoho nezaujíma.

Časopis vychádzajúci v anglickom jazyku Kyiv Post opisuje vo svojom predvolebnom čísle skúsenosť troch proreformných poslancov, ktorí sa v roku 2014 dostali do parlamentu na kandidátke Bloku Petra Porošenka. Svetlana Zališčuk, Sergej Leščenko a známy ukrajinský novinár Mustafa Najem sa snažili v parlamente presadiť zdravotnícku reformu, decentralizáciu, ale otvárali aj také citlivé témy, ako zrušenie moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy.

Čoskoro však narazili na staré štruktúry vo svojich stranách, ktoré ich izolovali a vytlačili na okraj. Zo strany nakoniec odišli. Zališčuk a Leščenko sa teraz pokúšali dostať do parlamentu ako nezávislí kandidáti v jednomandátových obvodoch. Ich výsledok nebol ešte v čase písania tohto článku známy. Najem už v týchto voľbách nekandidoval.

Či sa tento – Oleninými slovami ukrajinský matrix – po voľbách zmení, je otázka, na ktorú v tejto chvíli ešte nepoznáme odpoveď.

Najmä od nej však bude závisieť, či dnešnú eufóriu z Volodymyra Zelenského opäť zase nevystrieda frustrácia.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo