Je láska iba dôsledkom pohybu atómov v našom mozgu?

Pred pár týždňami som napísal, že neexistuje žiadna „vojna“ medzi vedou a katolicizmom, lebo katolicizmus vždy uznával, že milosť nenarúša prirodzenosť, ale ju zdokonaľuje. A že Boh ako Stvoriteľ prirodzenosti môže pôsobiť, a vlastne aj reálne pôsobí, v rámci a prostredníctvom prirodzených príčin.

Preto katolíci, ktorí chápu učenie Cirkvi v tejto veci, neodmietajú vziať svoje dieťa k lekárovi s tým, že chcú, aby ho vyliečil Boh. Uvedomujú si, že Boh môže pôsobiť v rámci a prostredníctvom medicíny. Žiadny katolícky pár so zdravým rozumom, ktorý chce mať dieťa, neodmietne mať spolu manželský styk s tým, že chce, aby „Boh stvoril ich dieťa“. Medzi Bohom a prírodou neexistuje žiadne buď/alebo.

Boh versus príroda a veda? Nezmysel

"Boh môže pôsobiť v rámci a prostredníctvom medicíny. Medzi Bohom a prírodou neexistuje žiadne buď/alebo."

Zdieľať

Žiaľ, niektorí vedci, nasrdení správami o tom, aké postoje zaujímajú k vede biblickí fundamentalisti, si stále myslia, že existuje. Katolíci musia urobiť všetko, čo je v ich silách, aby vedcov vyviedli z omylu, že viera v Boha nevyhnutne nesie so sebou takúto falošnú voľbu.

Vedci majú plné právo byť frustrovaní z veriacich, ktorí používajú náboženstvo ako „brzdu pre vedu“. Keď takíto veriaci presvedčia samých seba, že Boh je zodpovedný za nejaký jav, rozhorčujú sa na vedcov, ktorí sa snažia nájsť pre tento jav prirodzené príčiny, mylne sa domnievajúc, že ak veda objaví prirodzenú príčinu, neostáva už miesto pre Boha. To je hlúposť.

Prírodné vedy nám ukazujú, ako Boh pôsobí v rámci a prostredníctvom prírody. Katolíci so záujmom o vedu by mali pristupovať k čítaniu knihy prírody rovnako, ako pristupujú k čítaniu knihy Písma. Čestný vykladač by nikdy nemal falšovať či skrývať pasáž z Písma, lebo verí, že autorom je Boh a o Božom slove nikdy nemožno klamať. Preto by aj čestný čitateľ knihy prírody nikdy nemal falšovať či skrývať údaje, lebo verí, že Boh je autorom všetkého. A nikto by nikdy nemal klamať o tom, ako Boh „prehovoril“ v rámci a prostredníctvom prírody.

"Vojna" neprebieha medzi vedou a náboženstvom

Povedzme však, že by sme spravili všetko, čo je v ľudských silách, aby sme presvedčili vedcov, že neexistuje žiadna „vojna“ medzi vedou a náboženstvom a žiadne buď-alebo medzi Bohom a prírodnou kauzalitou. Bude už pokoj? Žiaľ, nie. Prečo? Lebo takzvaná „vojna” v skutočnosti neprebieha medzi vedou a náboženstvom.

"Presvedčenie, že celú realitu možno redukovať na pohybujúcu sa matériu, vrátane slobodnej vôle, lásky, altruizmu a morálky - toto je problém, nie veda."

Zdieľať

Ide o konflikt medzi veriacimi v redukcionistický materializmus (presvedčenie, že celú realitu možno redukovať na pohybujúcu sa matériu, vrátane skutočností, ako sú slobodná vôľa, láska, altruizmus a morálka) a ľuďmi, ktorí redukcionistickí materialisti nie sú.

Redukcionistickým materialistom skrátka vyhovuje rétoricky vytvárať konflikt medzi „vedou“ a „náboženstvom“ – akoby šlo o zápas medzi silami „pokroku“ a ľuďmi, čo sa „zasekli v temnom stredoveku“.

Potom si napríklad Ján Pavol II. mohol koľko chcel používať vo svojej „teológii tela“ niektoré z najzaujímavejších myšlienok kontinentálnej filozofie dvadsiateho storočia, stále sa našli bigotní ignoranti, ktorí o nej hovorili: „Aha, Katolícka cirkev je stále uväznená v temnom stredoveku.“

Ja osobne študujem toto tak veľmi zatracované obdobie „stredoveku“ a bez najmenšieho zaváhania môžem povedať, že „teológia tela“ Jána Pavla II. rozhodne nie je „stredoveká“. Niekomu sa možno moderná fenomenológia nepáči, niekomu môže byť priamo proti srsti, ale určite sa o nej nedá povedať, že sa „zasekla v temnom stredoveku“.

Prečo teda redukcionistickým materialistom vyhovuje tváriť sa, že existuje konflikt medzi „vedou“ a „náboženstvom“? Jeden z dôvodov je ten, že keď sa niekoho priamo spýtate: „Veríš v redukcionistický materializmus?“, redukcionistický materializmus prehráva.

Ľudia si, zdá sa, väčšinou myslia, že majú slobodnú vôľu a nie sú „determinovaní“ matériou, že láska je reálna skutočnosť vo svete, nielen akýsi sprievodný jav pohybu atómov v našom mozgu, a že existujú určité morálne princípy, napríklad „nezabiješ“, ktoré by ľudia mali zachovávať. Je oveľa ľahšie vytvoriť dva tábory, „vedu“ a „náboženstvo“, a predstaviť ich ako výlučný protiklad, než nechať ľudí premyslieť filozofické dôsledky redukcionistického materializmu.

Spor je s materialistickým chápaním prírody

Prečo teda spoločnosť normálne dovoľuje týmto podvodníkom, aby im ich zjavné klamstvo prešlo? Úprimne, lebo slúži inému, hlbšiemu sociálnemu cieľu. Filozof Charles Taylor tvrdí, že klasicky sa ľudia vo všetkých spoločnostiach definovali vo vzťahu k božskému či kozmickému poriadku, no moderný človek má sklon vnímať sa ako niekto, kto „sa definuje sám“.

"Naozaj existuje vojna medzi materialistickým chápaním prírody a učením katolicizmu. "

Zdieľať

Ak chápeme prírodu ako niečo, čo vyjadruje transcendentný poriadok, najmä poriadok, kde sa zjavuje božská múdrosť, potom veríme, že človek sa má najlepšie vtedy, ak poznáva a chápe tento kozmický poriadok a žije v súlade s ním.

No ak je naším cieľom ovládať prírodu pre svoje vlastné ciele, ak chceme vidieť „prírodu“ len ako „matériu“, ktorú môžeme stvárňovať podľa vlastnej autonómnej vôle, potom sa bojíme každého, kto by mohol presvedčiť verejnosť, že akékoľvek chápanie prírody, iné než to, čo slúži ľudskej autonómii – ba ešte horšie, ktoré by prispelo k zakotveniu určitých morálnych obmedzení ľudskej autonómie  je „nebezpečne“ nemoderné.

Buďme teda úprimní: naozaj existuje vojna medzi materialistickým chápaním prírody a učením katolicizmu. Katolícka cirkev učí, že príroda je „dobrá, veľmi dobrá“ a že človek sa má dobre vtedy, keď sa s múdrosťou prispôsobí morálnemu poriadku. Moderný materializmus tvrdí, že príroda sa stáva dobrou, keď sa prispôsobí ľudskej vôli a že neexistuje iný morálny poriadok, než ten, ktorý vytvoríme my, keď nanútime svoju vôľu veciam okolo seba.

Ide teda o to, rozhodnúť sa medzi týmito dvomi možnosťami: sloboda nad prírodou alebo sloboda v súlade s prírodou. Nemám istotu, že zvíťazí Cirkev. No aspoň bude jasné, v čom spočíva skutočný konflikt a aká je skutočná pozícia Cirkvi v tomto zápase.

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite sv. Tomáša v Houstone v štáte Texas, USA.

Pôvodný text: Catholicism vs. Materialism, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo