Svet kresťanstva 04. júl 2019

S čím sa bude musieť popasovať nastupujúca generácia kňazov

Imrich Gazda
Imrich Gazda
Pomenovali sme niekoľko výziev, ktorým budú musieť čeliť slovenskí kňazi počas najbližších rokov.
Pomenovali sme niekoľko výziev, ktorým budú musieť čeliť slovenskí kňazi počas najbližších rokov.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

S čím sa bude musieť popasovať nastupujúca generácia kňazov
Ilustračné foto – TASR/Michal Svítok

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Takmer päťdesiatka novokňazov v uplynulých týždňoch rozšírila rady katolíckeho kléru na Slovensku. V týchto dňoch prichádzajú na svoje prvé kaplánske miesta a zoznamujú sa s farnosťou, do ktorej ich biskup poslal.

Po šiestich či siedmich rokoch výchovy a vzdelávania v kňazských seminároch, po absolvovaní pastoračného ročníka a diakonskej praxe sa naplno vnoria do pastoračnej reality, do služby Bohu a ľuďom.

V komentári k minuloročným kňazským vysviackam som napísal, že v súčasnosti máme dostatok kňazov, no nemali by sme podliehať falošnému pocitu uspokojenia, keďže slovenská cirkev stále žije najmä zo silnej kňazskej generácie z 90. rokov.

Kým ešte aj po roku 2000 v diecézach a reholiach každoročne pribudlo približne sto novokňazov, v poslednom desaťročí je toto číslo o polovicu nižšie. A v budúcnosti ešte klesne.

Rovnako dôležité, ako zaoberať sa počtami, je všímať si výzvy, ktoré pred nastupujúcou generáciou kňazov stoja, a zohľadňovať ich už pri príprave budúceho kňazského dorastu.

Narastanie mestských farností

Znižovanie počtu kňazov prinesie zlučovanie menších farností, respektíve spravovanie viacerých farností jedným farárom (tzv. excurrendo), čo je už dnes bežným javom najmä v Rožňavskej diecéze.

Neznamená to však, že nové farnosti nebudú vôbec vznikať. Práve naopak. Kým mnohé tradičné katolícke obce na Orave, Spiši a Šariši sa v dôsledku odchodu za prácou postupne vyprázdňujú, bratislavské sídliská a prímestské obce zaznamenávajú nárast obyvateľov z týchto regiónov.

V priebehu nasledujúcich desaťročí tak budeme svedkami zániku alebo minimálne útlmu dedinských farností so stáročnou históriou a vzniku nových mestských farností.

S tým súvisí ďalšia zmena spoločenského postavenia kňazov, ktorí aj v 21. storočí mali vo vidieckych komunitách svoje prirodzené postavenie, neraz späté s rôznymi benefitmi. V mestách sa im takejto širokej miery akceptácie nedostane. Hlas kňaza je tam len jedným z mnohých a čoraz viac bude pripomínať biblický hlas volajúceho na púšti.

Namiesto mladých starí

Veľa sa dnes hovorí o reforme zdravotnej a sociálnej starostlivosti. A bude sa ešte viac, keďže slovenské obyvateľstvo starne, pričom priemerný vek života sa predlžuje. Preto, ak sa v uplynulých desaťročiach kládol dôraz na pastoráciu detí a mládeže, tak v budúcnosti bude potrebné stále väčšiu pozornosť venovať pastorácii chorých, starých a umierajúcich ľudí.

Prečítajte si aj
Nemocničný kaplán: Keď necítime smrť, nevieme pochopiť životZdieľať

Niežeby duchovná formácia detí a mládeže bola jednoduchá, ale priznajme si, ľahšie je stáť obkolesený vitálnym dorastom ako pri lôžku opustenej babičky v hospici.

Chce to nielen riadnu hĺbku duchovnosti, ale aj odbornej prípravy. A to isté možno povedať aj o pastorácii stále sa zvyšujúceho počtu disfunkčných rodín.

Spolupráca s laikmi

Ak predchádzajúce riadky zaváňali istou ťažobou, netreba prepadať skepse. Stále nedoceneným pozitívom je duchovné oživenie a angažovanie sa množstva laikov v rámci najrôznejších hnutí a spoločenstiev.

Aj keď vždy nájdeme farnosti, kde sú hnutia a spoločenstvá skôr trpené ako podporované, stále viac a viac kňazov si uvedomuje, že je všestranne prínosné vtiahnuť ich do života miestnej cirkvi a využiť ich duchovný a ľudský potenciál.

Nielen pri upratovaní kostola či spievaní na omši, ale aj pri katechizácii a evanjelizácii, aby sa kňaz mohol primárne venovať dôslednému vysluhovaniu sviatostí. Lebo tam ho nikto iný nahradiť nemôže.

To, že kňaz deleguje vhodnú časť svojich kompetencií osvedčeným laikom, neuberá nič z jeho postavenia, ale dosvedčuje to, že je prezieravým pastierom, ktorý farnosť nestavia na sebe, ale na spoločenstve.

Zároveň musí byť pripravený na to, že niektorí laici ho môžu predchádzať v hĺbke duchovného života či šírke náboženských vedomostí, a preto je primeranejšie pristupovať k nim ako k bratom a sestrám, a nie ako k stádu, ktoré má byť vykonávateľom jeho vôle a pokynov.

Na druhej strane, zrelí veriaci by nemali mať problém chápať a akceptovať to, že duchovným otcom a správcom farnosti je kňaz, a nie oni. O tom, že celé si to vyžaduje poriadnu dávku pokory, otvorenosti a úprimnosti na oboch stranách, je asi zbytočné hovoriť.

Kňazská vzájomnosť

Aktívni veriaci môžu byť pre kňaza užitoční ešte čímsi iným. Aj keď služobníci oltára vyšli z ľudu a žijú uprostred ľudu, predsa len priamočiarejší kontakt s okolitým svetom majú tí, ktorých dennou trajektóriou je byt – škôlka/škola – práca – obchod – kostol.

Oni môžu byť predĺženými očami a ušami kňazov, ktorým z rôznych dôvodov neraz hrozí uviaznutie v cirkevnom gete, strata kontaktu s realitou a nazeranie na mimocirkevný priestor ako na nebezpečné až nepriateľské prostredie.

Častejšie ako v nedávnej minulosti dnes totiž možno stretnúť mladých kňazov, ktorí na komplikovanosť súčasného sveta reagujú utiekaním sa do zašlých čias, oprašovaním predkoncilovej módy a názorov a binárnym vnímaním reality.

Áno, treba vedieť, odkiaľ prichádzame, nechať sa poučiť tým, čo bolo dobré, a ponechať si to, čo sa osvedčilo. Ale nekritické kopírovanie minulosti nie je liekom na problémy súčasnosti ani budúcnosti.

Prečítajte si aj
Pastoračné päťročnice treba oprášiťZdieľať

Popri farskom spoločenstve však kňazi potrebujú aj spoločenstvo iných kňazov. Pravidelné kňazské rekolekcie či príležitostné kamarátske posedenia nestačia na vybudovanie autentických bratských vzťahov. Naopak, niekedy sú skôr priestorom na vyventilovanie vnútorných napätí či vzájomných animozít.

Lebo hoci kňaz celý deň žije v pestrej palete vzťahov, na konci dňa aj tak ostáva sám – so sebou a s Bohom. A tu niekedy niet miesta už ani pre neho.

Preto tak, ako sa na Slovensku rozmohli modlitebné spoločenstvá matiek či otcov, mali by vyrastať aj modlitebné spoločenstvá kňazov, ktoré by im poskytovali ľudskú aj duchovnú podporu v dobrých i zlých časoch.

Máte po prečítaní tohto článku potrebu vyjadriť svoj názor alebo čosi k tejto téme dodať? Budem rád, ak mi napíšete na adresu gazda@postoj.sk.    

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0