Rozpad ANO v priamom prenose

Ľudia, ktorým počas prázdnin chýbala „vysoká“ politika (ide o dávno vymierajúcu menšinu) sú v posledných dňoch určite potešení. Uhorková sezóna sa krízou vládnej koalície predčasne skončila.
Tí zas, ktorí sa už nemôžu dočkať jesenného boomu reality shows (v porovnaní s prvou skupinou ide o radikálne rastúcu väčšinu), musia byť potešení ešte viac. Rozklad Aliancie nového občana (ANO) v priamom prenose je chutným predkrmom.

Aliancia nového(???) občana

Keď strana ANO vznikala, aby zaplnila uvoľnený „liberálny“ priestor po medzičasom premiérovou stranou pohltenej Demokratickej únii (ktorú možno ako jedinú označiť za ako-tak úspešný liberálny projekt), liberálni voliči museli byť v rozpakoch. Na jednej strane príťažlivé heslá o modernej strane s čistokrvnou liberálnou agendou, na strane druhej nedôveryhodný líder, ktorý sa od začiatku netajil tým, že je to „jeho“ strana, neúčasť liberálne zmýšľajúcich osobností (ak nepočítame Rudolfa Chmela a sčasti Ľubomíra Lintnera), ktoré mali voličom vynahradiť mediálne známe, prirodzene predsedovi verné tváre (Černá, Danko, Heriban a ďalší) a napokon aj absencia očakávanej liberálnej agendy, ktorú nahradila agenda otvorenej konfrontácie, resp. provokácie KDH.

„Strana nie je Paľo Rusko“ :-)

Na tento čerstvý výrok Pavla Ruska nemožno reagovať ináč ako úsmevom. Kritický pozorovateľ (alebo lepšie povedané každý triezvo uvažujúci človek) od vzniku ANO vnímal, že deklarácie o modernej liberálnej strane sú len prázdnymi slovami. Strana ANO sa stala firmou ANO, s.r.o., ktorej jedinou, ale lukratívnou ponukou bol „výťah k moci“. V prvom rade mal k moci vyniesť Pavla Ruska, v druhom rade aj tých, ktorí sa k nemu pevne primknú. Jedinou chybou tohto tovaru je to, že je vyrobený na spôsob staršej značky SOP a teda je jednorázový. Pravdepodobne ho Rusko bude chcieť použiť opätovne, ale úspešnosť prvého použitia nedosiahne ani zďaleka (podobne ako opätovne použitá jednorázová žiletka).
Vráťme sa však k vážnym úvahám. ANO vo voľbách roku 2002 dosiahla slušný úspech a stala sa súčasťou vládnej koalície. Nespokojnosť s pomermi v strane-firme sa však začali prejavovať veľmi skoro. Odchody poslancov Antona Danka či Branislava Opaterného, resp. ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa sú príkladom tých, ktorí si vedeli zachovať aspoň nejakú tvár a povedať dosť. Neskorší odchod Jozefa Banáša bol príkladom toho, ktorý tvár stratil úplne a bol schopný odísť až potom, keď nenaplnil svoje mocenské záujmy. Každopádne ANO bola od začiatku stranou plnou intríg a problémov. To, čoho svedkami sme dnes, je len otvoreným pokračovaním toho, čo sa v strane odohrávalo od jej počiatkov.

„Kto nie je s nami, je proti nám.“

Tí, ktorí sledujú posledné udalosti odohrávajúce sa v strane ANO musia mať tragikomické pocity. Predseda strany sa hádže o zem ako dieťa, ktorému berú hračku, robí zo seba obeť „kádéháckej“ inkvizície a namiesto sebareflexie necháva odvolávať tých, ktorí vyslovili svoj názor, aby takto zabil dve muchy jednou ranou: zbavil sa nepohodlných a dal zámienku pre odchod ANO do opozície (ak totiž premiér odmietne odvolať z postov ministrov Františka Tótha a Rudolfa Zajaca, bude to porušenie koaličnej dohody a dôvod pre Ruska opustiť zo svojou stranou koalíciu; otázne je, kto zo strany ho bude do tejto opozície nasledovať).
Podpredsedovia sa tvária ako morálni ľudia a nebojácni kritici, aj keď pomery v strane tolerovali až dodnes (je však potrebné uznať, že od podpredsedu Malchárka, ale aj poslanca Heribana, ktorí po celý čas vystupovali ako Ruskovi najvernejší, je aj tento krok nečakaným „veľkým“ gestom) a verné poslankyne Eva Černá, Beáta Brestenská a Iveta Henzélyová hrajú trápnu úlohu až do konca a neopúšťajú Ruska ani v šťastí ani nešťastí, v zdraví ani v chorobe...
Aj keď sa Rusko neustále tvári ako liberál a necháva o svojom straníckom osude rozhodnúť regióny (ktorých podporou si je istý, ináč by to neurobil), jeho „liberálnosti“ neveria už ani jeho najvernejší a pravdepodobne ani voliči. To však potvrdí alebo vyvráti až najbližší prieskum preferencií.
Takto smutne končí „moderná liberálna“ strana. Ale ako sa píše v Biblii: kto seje vietor, vietor bude aj žať. Čakanie liberálnych voličov na skutočnú liberálnu stranu pokračuje.

Imrich Gazda

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo