Svet kresťanstva 06. júl 2019

Ako sme to kvôli Rómom schytali z každej strany (Vatikánska sedma)

Imrich Gazda
Imrich Gazda
Júnový súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho rubriky Svet kresťanstva Imricha Gazdu.
Júnový súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho rubriky Svet kresťanstva Imricha Gazdu.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

Ako sme to kvôli Rómom schytali z každej strany (Vatikánska sedma)
Otec Miroslav Šimko a jeho Rómovia. Foto - Postoj/Pavol Rábara

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

V posledných týždňoch sme sa pomerne intenzívne venovali téme, ktorú by sme mohli súhrnne nazvať Rómovia a cirkev.

Na začiatku bol medializovaný prípad prvého svätého prijímania v Trnave, počas ktorého cirkev údajne diskriminovala rómske dievčatko. Viaceré médiá písali o tom, že Rómovia sú zo strany cirkvi nielen diskriminovaní, ale aj segregovaní, za čo by sa im mala ospravedlniť.

Keď sme sa s kolegom Pavlom Rábarom na spomenutý prípad pozreli bližšie, zistili sme, že celé to bolo o čosi ináč. Po komentári, v ktorom sme skritizovali dievčatkinu matku a niektoré médiá, sme sa sami stali terčom kritiky za to, že obhajujeme neobhájiteľné konanie cirkvi.

„Bližší pohľad na podobu aktivít cirkvi ukazuje, že cirkev segregáciu prehliada a legitimizuje systémovo – a mali by sme o tom diskutovať bez tradičných konzervatívnych vzlykov o zlých médiách, ktoré útočia na cirkev,“ odkázal nám na stránkach denníka SME teológ a člen Progresívneho Slovenska Samuel Jezný.

Tak sme sa teda vybrali do dvoch šarišských obcí – v jednej žije početná rómska komunita, v druhej sú Rómovia dokonca majoritou –, aby sme sa na vzťah cirkvi a Rómov pozreli zbližša.

Čo sme zistili? Prvou spomenutou obcou bolo Šarišské Jastrabie, odkiaľ sme priniesli reportáž o tom, ako majoritné obyvateľstvo odmieta Rómov vpustiť do „svojho“ kostola a gréckokatolícky kňaz Miroslav Šimko, ktorý napriek neprajnej atmosfére na prácu s Rómami nerezignoval, musí znášať rôzne ataky.

V Jarovniciach, kde žije šesťtisíc Rómov, sme sa rozprávali s rehoľnou sestrou Silviou Zábavovou, ktorá si zasa musela svoje užiť zo strany niektorých Rómov.

Dve tridsať kilometrov vzdialené obce, dva úplne rozličné príbehy.

Reportáž zo Šarišského Jastrabia vyvolala veľký ohlas, o prípade následne informovali ďalšie celoslovenské médiá vrátane SME. Zrazu sme neboli tými, ktorí nesprávne konanie cirkvi obhajujú, ale ktorí naň poukazujú.

Zároveň sa na nás ale zniesla vlna hejtu, že z Rómov sme urobili obete a z majoritného obyvateľstva vinníkov, aj keď celé je to naopak a my sme len prostoducho naleteli falošnému rómskemu divadlu vo farárovej réžii.


Reportáž o rómskej komunite veriacich v Šarišskom Jastrabí vyvolala množstvo reakcií. Foto – Postoj/Pavol Rábara

Čo z toho vyplýva? Téma Rómov ľudí polarizuje, to je fakt. No tvrdiť, že za to, kde sú (na okraji spoločnosti), si môžu výhradne sami, je rovnako nepravdivé, ako vyhlasovať, že oni za nič nemôžu a problém je len na strane majoritnej spoločnosti, ktorá ich nedokáže prijať medzi seba.

Rómovia majú svoje špecifiká, preto potrebujú špecifický prístup. V cirkevnej hantírke – špeciálny typ pastorácie. Nie preto, žeby ich cirkev chcela segregovať, ale preto, že sú jednoducho iní.

„Na jednej strane sa všade hovorí o podpore pestrosti a kultúrnej rozmanitosti či podpore etnickej sebaidentifikácie a na druhej strane počúvame reči o segregácii, pričom niektorí, ktorí často život v osadách nepoznajú, nás umelo tlačia do spoločných aktivít, aj keď si to samotní dotknutí, Rómovia, neželajú,“ povedala nám sestra Silvia z Jarovníc.

Napokon, špeciálne typy pastorácie cirkev využíva aj pri iných skupinách – deťoch, dospievajúcich, senioroch, hendikepovaných, manželoch, rozvedených, rôznych typoch menšín a podobne. Nie preto, aby ich segregovala, ale preto, že si uvedomuje ich odlišnosti a podporuje jednotu v pestrosti.

Prirodzene, ak dochádza k nabúravaniu jednoty vylučovaním akýchkoľvek jednotlivcov či skupín, je potrebné zabezpečiť nápravu. Niekedy je možné dosiahnuť to v krátkom čase, väčšinou však ide o beh na dlhé trate.

Prečítajte si aj
Niektorí kňazi a rehoľníčky sa nechajú vylúčiť spolu s RómamiZdieľať

Pri rokmi nahromadených vzájomných ranách a nedôvere, ako sme toho boli svedkami v Šarišskom Jastrabí, žiadny mediálny tlak („Myslím si, že keď sa témy chytí SME a ďalšie médiá, tak sa môže vyvinúť verejný tlak, aby sa Rómovia mohli stretať v kostole s Nerómami,“ navrhol redaktor SME Ján Krempaský) nepomôže tomu, aby z večera do rána väčšinové obyvateľstvo zmenilo svoj prístup.

Neuvážené tlačenie na pílu môže celú situáciu len zhoršiť a vyvolať prudkú protireakciu typu: „Prečo my bieli máme Cigánom vo všetkom furt ustupovať?!“ Odhodlanie a vôľu pohnúť sa z miesta musia ukázať aj samotní Rómovia.

Viem, o čom hovorím. Sám pochádzam z regiónu s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva a poznám nálady miestnych obyvateľov.

„Verím, že raz sa predsa len všetci zídeme pri jednom oltári. Nejaké kroky sa už urobili. Krstím a sobášim v chráme všetkých bez rozdielu, teda aj Rómov. Aj krížová cesta okolo obce pred Veľkou nocou býva spoločná. Stav, ktorý pretrvával celé desaťročia, sa nedá zmeniť naraz, ale len postupne,“ opísal vlastnú skúsenosť otec Miroslav zo Šarišského Jastrabia.

Jeho i sestru Silviu by nabudúce mali mať na pamäti tí, ktorí budú zasa raz mudrovať nad pohoršujúcim správaním sa cirkvi.

Čo novokňaz, to iný príbeh

Jún je mesiacom kňazských vysviacok. Tento rok v slovenských diecézach a reholiach pribudlo spolu 47 novokňazov – je ich o čosi menej ako v uplynulých rokoch, ale zasa viac ako v roku 2015.

Kňazskej vysviacky sa dočkal aj 25-ročný Róbert Holečka z Nitrianskej diecézy, ktorý musel absolvovať až tri transplantácie obličiek.

Prečítajte si aj
Čo bude, keď doslúži silná generácia kňazovZdieľať

„Boli okamihy, keď som to nevedel brať s úsmevom. Boli časy, keď som si aj poplakal, keď som sa pýtal ‚prečo ja‘ a ‚čo bude ďalej‘. Ale časom človek zbadá stopy, ktoré tam boli; stopy, ktoré tam zanechal Boh,“ povedal pre Katolícke noviny novokňaz, ktorý sa radšej ako dozadu pozerá vpred.

„Nechcem byť tým, kto hneď ako príde do farnosti, vyrozpráva svoj príbeh. Pre mňa ako budúceho kňaza je dôležitejšia než zdravotný stav schopnosť priblížiť sa k ľuďom – a odovzdať im nie svoju chorobu, ale Krista, ktorého som zažil a ktorý ma oslovil a povoláva ma ku kňazstvu. Skúsenosť bolesti môže byť prostriedkom, ale nemá byť cieľom,“ dodal nitriansky novokňaz.

Svedkami ešte dramatickejšieho príbehu boli veriaci v Poľsku. Vo varšavskej nemocnici koncom mája vysvätili za kňaza 31-ročného Michala Łosa z rehole Synov Božej prozreteľnosti (tzv. oronisti), ktorému dva mesiace predtým diagnostikovali rakovinu v terminálnom štádiu.


Primičná svätá omša novokňaza Michala
Łosa. Foto – https://www.facebook.com/orionepl/

Pápež František mu udelil dišpenz, aby počas jednej omše mohol prijať diakonskú aj kňazskú vysviacku. V prítomnosti rodičov a sestry mu ich udelil varšavský pomocný biskup Marek Solarczyk. Deň predtým novokňaz zložil aj večné sľuby. 

Primičnú, ako aj ďalšie sväté omše slúžil na nemocničnom lôžku. Po troch týždňoch, 17. júna, kňaz Michal Łos zomrel.

„Veríme, že sa stretol so zmŕtvychvstalým Kristom, ktorému chcel tak veľmi slúžiť ako kňaz,“ napísali na sociálnej sieti jeho spolubratia orionisti.

Jednou vetou

 Chrám v Hronskom Beňadiku vyhlásili za baziliku minor.

V Taliansku tragicky zahynul slovenský salezián Jozef Kabina.

V Prešove rokovala Synoda Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

Konferencia biskupov Slovenska na plenárnom zasadnutí rokovala o prípravách septembrového Národného pochodu za život.

V hlavnom meste Srí Lanky Kolombo nanovo posvätili kostol sv. Antona, ktorý zničil teroristický útok počas Veľkej noci.

Súčasťou inaugurácie prezidentky Zuzany Čaputovej bola aj ekumenická bohoslužba.

Vo veku 96 rokov zomrel režisér filmu Ježiš Nazaretský Franco Zeffireli, pochovali ho vo Florencii.

Pápež František počas stretnutia s apoštolskými nunciami vyhlásil, že „je nezlučiteľné byť pápežským reprezentantom a za chrbtom pápeža kritizovať, mať blogy alebo sa dokonca spojiť so skupinami, ktoré sú nepriateľské voči nemu, voči Kúrii a Rímskej cirkvi“.

V poľskom meste Kielce sa uskutočnil 20. veľtrh Sacroexpo, medzinárodná výstava staviteľstva kostolov, ich vybavenia, sakrálneho umenia a devocionálií.

V Buenos Aires postavia nový futbalový štadión, ktorý bude nazvaný po pápežovi Františkovi.

Vatikánska Kongregácia pre katolícku výchovu vydala dokument Ako muža a ženu ich stvoril o správnom postoji ku gender ideológii.

Pápež František schválil zmenu v talianskom znení modlitby Otče náš.

Vo veku 90 rokov zomrel kardinál Elio Sgreccia, emeritný predseda Pápežskej akadémie pre život.

Počet kresťanov v Nemecku klesne do roku 2060 na polovicu.

V Poprade sa stretol na svojom prvom rokovaní novozvolený výbor Slovenského združenia Cirkvi adventistov siedmeho dňa, rokovala aj Rada Cirkvi bratskej.

Pápež František navštívil Rumunsko, kde blahorečil sedem gréckokatolíckych biskupov umučených počas komunizmu a požiadal Rómov o dopustenie za diskrimináciu.

Tvár mesiaca

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku zapísala do svojho kalendára meno svätého novomučeníka – kňaza Stanislava Nasadila, ktorého v roku 1941 umučili v koncentračnom tábore Gospič v Chorvátsku.

Nový svätý sa narodil v roku 1907 v Lošticiach na Morave, vyštudoval pravoslávnu teológiu v Juhoslávii. Ako pravoslávny kňaz slúžil v dnešnom Chorvátsku. Počas druhej svetovej vojny sa spolu s tisíckami pravoslávnych Srbov, ale aj Rómov, Židov a chorvátskych antifašistov stal obeťou ustašovského fašistického režimu. Aj napriek zastrašovaniu odmietol opustiť svojich veriacich a vrátiť sa do Protektorátu Čechy a Morava alebo odísť do Srbska.

So svojím nadriadeným biskupom Savom Trlajičom bol zajatý, mučený a neskôr zabitý v koncentračnom tábore v Gospiči. Jeho telo bolo hodené do spoločného hrobu v Šaranovej jame v Jadovne.


Pravoslávni biskupi držia ikonu svätého novomučeníka Stanislava Nasadila. Foto – orthodox.sk/Štefan Pastor

Slávnostný akt zapísania mena svätého novomučeníka do kalendára miestnej pravoslávnej cirkvi sa uskutočnil 9. júna po svätej liturgii v Katedrálnom chráme Usnutia Presvätej Bohorodičky a svätého Jána Milostivého v Košiciach. Na slávnosti sa zúčastnil aj pravnuk nového svätca, mních Paisij zo srbského monastiera Kovilj.

Keďže presný dátum jeho mučeníckej smrti nie je známy, ako deň jeho pamiatky bol stanovený 20. jún, keď bol odvlečený do koncentračného tábora.

Čo by nemalo ujsť vašej pozornosti

Rozprávanie Imricha Gazdu o troch kňazoch, ktorí sa stali služobníkmi oltára až po tom, čo ovdoveli.

Rozhovor Lukáša Krivošíka s mesiánskym veriacim Arnoldom Fruchtenbaumom.

Recenzia Jaroslava Danišku na druhý diel diskutovanej publikácie Radosť evanjelia na Slovensku.

Analýzu Jána Krupu o prenasledovaní nehinduistických náboženstiev v Indii.

Foto mesiaca


V katedrále Notre-Dame sa
konala prvá omša od ničivého požiaru. Parížsky arcibiskup Michel Aupetit aj ostatní koncelebrujúci kňazi museli mať počas nej na hlavách ochranné helmy. Foto – TASR/AP

Knižná bodka

V českom vydavateľstve Doron vyšiel pod názvom Nesmíme se bát! preklad nášho knižného rozhovoru s redemptoristom Michalom Zamkovským Spovedal som Slovensko.

Páter Michal bol zo záujmu o jeho životný príbeh u našich západných susedov príjemne prekvapený. „Hoci kniha opisuje skôr náboženskú situáciu na Slovensku, zároveň predkladá príbeh kňaza-redemptoristu, ktorý sa nedá vymyslieť, lebo je nad ním Božia réžia, a to je vždy nadčasové, nadnárodné, neraz až nadpozemské,“ povedal v rozhovore pre Katolický týdeník.

„Nesmíme sa bát! Tento výrok františkána Jana Baptistu Bártu bude vždy aktuálny, pretože stále budú medzi nami ľudia smädní po Bohu a my sa tak trochu bojíme k nim vyjsť a vydať pred nimi svedectvo o našej nádeji v Ježišovi Kristovi,“ dodal páter Michal.

Navyše, českého prekladu sa dočkal aj krátky „spovedný sprievodca“ pátra Michala – pod názvom Sedm kroků k dobré zpovědi ho vydalo vydavateľstvo Paulínky.

Dobrou správou pre tých, ktorí tieto bestsellery z vydavateľstva Postoj Media ešte nečítali, je, že obe publikácie sú za výhodnú cenu stále dostupné v našom e-shope.

Vatikánska sedma ako newsletter prichádza do vašich emailových schránok vždy na konci mesiaca. Nájdete v nej nielen prehľad najdôležitejších udalostí uplynulých tridsiatich dní, ale aj odkazy na inšpiratívne texty, avízo očakávaných udalostí či aktuálny knižný alebo filmový tip.

 

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravideľne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0