Prečo majú Gruzínci pocit, že im rozumieme

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo majú Gruzínci pocit, že im rozumieme

Demonštranti pred gruzínskym parlamentom. FOTO TASR/AP

Čo sa deje v jednej z najstarších kresťanských krajín sveta, kde ruskú prítomnosť vyvažujú vlajky Európskej únie.

Ani Európa, ani Ázia. Ani Západ, ani Východ. Presne podobne zmiešaný dojem evokuje štvormiliónová zakaukazská krajina o čosi väčšia než Slovensko, v ktorej si každý turista niečo nájde – hory, more, starobylú históriu, zakázané zóny či tradičnú kuchyňu. Navyše, postsovietsky šarm s nádychom modernosti dáva krajine osobitý šmrnc.

Pre našinca ide o lacnú, relatívne blízku, z roka na rok dostupnejšiu a aj napriek súčasnej situácii stále bezpečnú exotiku.

Krajina niekedy vzbudzuje viac pocit Orientu než Európy, no zároveň všade počuť hlas volajúci po európskych hodnotách. Je to aj obranná reakcia voči ruskej okupácii časti gruzínskeho územia, aj reakcia na frustráciu z miestnych pomerov.

Eurooptimizmus na každom rohu

Pri ceste z letiska už po krátkej chvíli taxikár Givi otáča diskusiu na politiku – samozrejme, v ruštine. Len čo na mobile doukazuje fotky celej svojej rodiny spolu s destináciami, ktoré v Gruzínsku odporúča navštíviť, stlmí hlas ruskej piesne znejúcej z rádia a vyťahuje peňaženku so svojím služobným vojenským preukazom. Tvrdí, že v roku 2008 bojoval v čase krátkej vojny s Rusmi o Južné Osetsko.

Rusi sú však podľa neho priveľký súper a o tento kút krajiny Gruzínsko už nadobro prišlo. Rovnako ako v 90. rokoch o Abcházsko. Obidve separatistické republiky sú gruzínskym zamrznutým konfliktom, ktoré Rusko využíva ako nástroj svojho vplyvu v regióne. Hoci Givi za jediného garanta mieru pokladá NATO a Američanov, na Rusov nezanevrel.

Ako by aj mohol, keď Rusi spolu s Azerbajdžancami a Turkami tvoria v krajine podľa gruzínskej štátnej správy cestovného ruchu najväčší počet turistov. Z vyše 8,6 miliónov návštevníkov v roku 2018 bolo približne 1,4 milióna Rusov. Zastúpenie v prvej desiatke majú však aj turisti z Iránu, Ukrajiny, Izraelu či Poľska.

S jeho názormi sa stotožňuje aj druhý taxikár, ktorý časť svojho života prežil v Rusku, a dodnes má medzi Rusmi veľa priateľov. Ruským politikom na čele s Putinom však okupáciu nevie odpustiť. Keď zistí, že pochádzame zo Slovenska, poteší sa a automaticky spomenie Československo a rok 1968. Hneď možno spozorovať jeho pocit spokojnosti. Vedie totiž rozhovor s niekým, kto mu rozumie.

Práve prítomnosť Rusov v krajine podľa neho brzdí rozvoj Gruzínska. Hovorí, že Gruzínci sú európsky národ, v zmýšľaní rozdielny od Rusov, ktorý jednoznačne patrí do Európskej únie a NATO. Domnieva sa, že bez Američanov by Sakartvelo (názov Gruzínska v gruzínčine) ekonomicky skolabovalo. Američanom nemá ani čo vytknúť, pretože na rozdiel od Rusov Gruzínsko nikdy neokupovali. A to mu úplne stačí.

Náklonnosť k členstvu v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii je kvôli týmto udalostiam rozšírená. Podľa prieskumu Národného demokratického inštitútu zverejneného v máji tohto roku ide o názor väčšinovej populácie Gruzínska. Členstvo v EÚ podporuje 77 % respondentov a v NATO 74 % opýtaných. Čísla, ktorými sa môže pochváliť máloktorý súčasný člen oboch spoločenstiev.

Demonštranti vejúci gruzínskou, americkou a európskou vlajkou. FOTO TASR/AP

Väčšina si od účasti v oboch organizáciách sľubuje zlepšenie ekonomiky, posilnenie bezpečnosti a viac ako štvrtina opýtaných verí, že účasť v NATO pomôže aj k obnove územnej celistvosti Gruzínska.

Európsku orientáciu však potvrdzujú aj všade prítomné vlajky Európskej únie. Na každej vládnej či významnejšej verejnej inštitúcii tak vedľa tej gruzínskej hrdo veje aj žlto-modrá vlajka s 12 hviezdami. Počas prechádzky hipsterským hlavným mestom Tbilisi človek rýchlo nadobudne pocit, že vlajok EÚ je tu viac ako v Bruseli.

Gruzínsko na členstve v EÚ a NATO pracuje už od takzvanej ružovej revolúcie v roku 2003, keď sa s prozápadným prezidentom Saakašvilim zmenilo smerovanie krajiny. Dohodu o pridružení krajina podpísala s Bruselom v roku 2014 a od roku 2017 môžu Gruzínci cestovať do krajín Únie bez víz. Napriek týmto krokom je však členstvo v oboch organizáciách hudbou ďalekej budúcnosti, a to najmä kvôli zamrznutým konfliktom. To si dobre uvedomujú aj samotní Gruzínci.

Jatrenie gruzínskych rán

Ak by sa však prieskum konal v týchto dňoch, podpora členstva v oboch organizáciách by sa zrejme ešte zvýšila. Rovnako aj názory taxikárov by boli oveľa vyhranenejšie a neprekvapil by ani odpor komunikovať v ruštine. Dnes totiž lomcujú celou gruzínskou spoločnosťou emócie kvôli udalostiam spred dvoch týždňov.

Po tom, čo sa počas zasadnutia medziparlamentnej pravoslávnej únie prítomným v ruštine prihovoril jej predseda ruský komunistický poslanec Štátnej dumy Sergej Gavrilov, v krajine vypukli veľké protesty. Jeho príhovor z miesta predsedu gruzínskeho parlamentu pôsobil pre mnoho Gruzíncov provokačne až urážlivo.

Nejde len o to, že ide o občana Ruskej federácie, ktorá okupuje 20 percent územia Gruzínska, ale kontroverziu spôsobuje aj to, že Gavrilov v predvečer svojej cesty do Tbilisi označil práve uznanie okupovaných území Abcházska a Južného Osetska Ruskom za nezvratné.

Gruzínske médiá dokonca informovali, že sa Gavrilov údajne zúčastňoval vo vojne proti Gruzínsku na strane Abcházska, čo však samotný Gavrilov poprel. Na vybičovanie emócií to však úplne stačilo.

Následne tak skupina gruzínskych opozičných poslancov požadovala, aby ruská delegácia opustila rokovaciu sálu, čo sa aj stalo, ba dokonca vo vyhrotenej situácii delegácia narýchlo opustila krajinu. Pred odchodom im však pri presune z hotela stihli demonštranti ešte vyliať vodu na hlavu.

V centre Tbilisi konanie ruského poslanca vyprovokovalo verejnosť k veľkým protivládnym protestom, ktoré si vyžiadali vyše dvoch stoviek zranených a tristo zadržaných.

Gruzínski opoziční demonštranti pomáhajú zranenému mužovi pri policajnom zásahu pri gruzínskom parlamente počas protestného zhromaždenia na odstúpenie predsedu gruzínskeho parlamentu v Tbilisi 21. júna 2019. FOTO TASR/AP

Tisíce demonštrantov sa pokúsili vtrhnúť do budovy parlamentu, polícia tak proti davu zasiahla slzotvorným plynom, vodnými delami, ako aj gumenými projektilmi – dve osoby prišli o oči. Mnohí účastníci štvrtkovej demonštrácie mávali zástavami Európskej únie a držali cedule s nápisom „Rusko je okupant“.

Gruzínsky patriarchát tiež vydal vyhlásenie, v ktorom vyzval vedenie krajiny, aby vo vzťahu k účastníkom protestov pred budovou parlamentu zachovalo maximálnu zdržanlivosť. Cirkev súčasne vyzvala ľudí, aby prejavili zdravý rozum a nepoddávali sa emóciám ani napriek tomu, že – ako patriarchát doslova uviedol – „každého trápi okupácia našich území“.

Správanie ruského poslanca odsúdila gruzínska vláda, opozícia, ako aj nová gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, mimochodom verejnosťou nie veľmi obľúbená politička. Hoci kandidovala ako nezávislá, pokladajú ju za bábku predsedu vládnej strany Gruzínsky sen. Väčšmi však Gruzíncov hnevá, že kvôli dlhoročnému pobytu vo Francúzsku pokrivkáva jej gruzínčina.

Gruzínska prezidentka obvinila z eskalácie situácie „piatu kolónu“ Ruska, ktorá chce podľa nej v krajine vyvolať rozkol.

Mnoho demonštrantov má počas protestov jedno oko prekryté červenou šatkou s nápisom 20 %, čím poukazujú na veľkosť gruzínskeho územia okupovaného Rusmi, ale aj ako solidaritu s tými, ktorí pri zásahu polície gumovými projektilmi prišli o oči. FOTO TASR/AP

Protesty v gruzínskej metropole Tbilisi trvajú už druhý týždeň. Demonštranti sa každý večer schádzajú pred budovou parlamentu a tvrdia, že tak budú robiť až do splnenia všetkých svojich požiadaviek. Patrí medzi ne odstúpenie ministra vnútra Giorgiho Gachariu a ďalších predstaviteľov zodpovedných za násilie voči demonštrantom. Rovnako žiadajú prepustenie všetkých osôb zadržaných počas prvého dňa protestov a vypísanie predčasných parlamentných volieb.

Tlak protestujúcich zatiaľ vyústil k odstúpeniu predsedu parlamentu Irakliho Kobachidzeho, no vláda tiež prisľúbila, že budúce parlamentné voľby prebehnú už na základe proporčného volebného systému a bez stanovenej hranice zvoliteľnosti, čo boli jedny z kľúčových požiadaviek demonštrantov.

Protesty namierené proti ruskej okupácii však razom prerástli do širšieho vyjadrenia nesúhlasu s politikou strany Gruzínsky sen, ktorá vládne v krajine od roku 2012 a na ktorej čele stojí miliardár Bidzina Ivanišvili.

Vládna strana opozíciou označovaná za proruskú je známa najmä svojím korupčným správaním. Na čele krajiny vystriedala vládu bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho, dnes občana Ukrajiny, ktorého v Gruzínsku trestne stíhajú za zneužitie právomocí a utajovanie dôkazov.

Ten má však v krajine stále svojich stúpencov a viacerí na neho, po rokoch vlády miliardára Ivanišviliho, spomínajú s nostalgiou. Pre mnohých má totiž mienku človeka, ktorý čo povedal, to spravil a v čase jeho vlády Gruzínsko ekonomicky rástlo.

Práve strana Gruzínsky sen povolila ruskej delegácii vystúpiť v parlamente a rovnako neskôr jej poslanci odhlasovali v pléne zrušenie imunity opozičnému politikovi Nikovi Meliovi, ktorý je predstaviteľom najväčšej gruzínskej opozičnej strany Zjednotené národné hnutie. Tú založil ešte exprezident Saakašvili.

Meliova obvinili z podnecovania hromadných násilností počas prvej protivládnej demonštrácie, za čo mu v prípade usvedčenia hrozí až deväť rokov väzenia. Opozičné strany sa tak spojili a návrh prokuratúry spolu s konaním poslancov odsúdili ako akt politického prenasledovania a začiatok vládnych represií voči opozícii.

Rusko vracia úder

V pozadí domáceho konfliktu majú protivládne protesty aj medzinárodný presah. Kremeľ na protivládne demonštrácie s protiruským podtónom zareagoval dočasným zákazom civilných letov do Gruzínska platiacim od 8. júla, obmedzením dovozu gruzínskych vín a odporúčaním pre ruských turistov, aby sa čo najskôr vrátili domov.

Ruský televízny kanál Rossiya 1 zašiel ešte ďalej a vo večerných správach pohrozil, že „Rusi môžu byť v Gruzínsku zabití“.

Napätú atmosféru či hnev vo vzťahu k Rusom či ruskojazyčným turistom potvrdili aj niektorí Slováci, ktorí sa práve v Gruzínsku nachádzajú. Hoci Rusko tvrdí, že Gruzínsko nie je bezpečné, ruskí turisti v krajine hovoria celkom inou rečou.

„Neexistuje žiadny negatívny postoj voči Rusom, práve naopak. Ľudia sú naozaj priateľskí,“ povedala pre BBC Maria z Kazane.

Anna Denisova, ktorá sa pred dva a pol rokmi presťahovala so svojou rodinou z Ruska do Gruzínska, aby si otvorila hotel na pobreží Čierneho mora, na adresu Gruzíncov povedala, že nikdy nezažila predsudky zo strany Gruzíncov kvôli tomu, že by bola z Ruska.

Shalva Alaverdašvili, zakladateľ Gruzínskej federácie hotelov a reštaurácií, sa obáva, že dosah zákazu Vladimíra Putina gruzínska ekonomika okamžite pocíti. V prímorských letoviskách tvoria Rusi viac ako 50 % zákazníkov. Od oznámenia zákazu bolo tiež Rusmi zrušených približne 80-tisíc rezervácií.

Putin mieni, facebook mení

Reakciou na ruský zákaz cestovania do Gruzínska skupina mladých gruzínskych žien na sociálnej sieti Facebook vytvorila 22. júna verejnú skupinu s názvom Spend your summer in GEORGIA (Strávte svoje leto v Gruzínsku) s rovnomenným hashtagom, ktorá mala za 48 hodín viac ako 100-tisíc členov. Komunita zo dňa na deň ďalej rastie a dnes je v nej cez 236-tisíc používateľov.

Členovia z celého sveta v nej zdieľajú skúsenosti, zážitky, videá a fotky zo svojho pobytu v Gruzínsku. Túto sieť však využilo aj množstvo ruských turistov, ktorí sa v krajine nachádzajú alebo ju navštívili v minulosti, aby dali najavo svoju solidaritu s Gruzíncami a dištancovali sa od ruskej politiky.

Veľmi populárnym sa stalo motto: „I am from Russia and my ❤️ is occupied by Georgia“ v preklade Som z Ruska a moje srdce je okupované Gruzínskom. Fotky uverejnené v skupine s podobným mottom rýchlo získavajú niekoľko tisíc lajkov.

Rusi vyjadrujúci podporu Gruzínsku zverejnením fotiek v skupine Spend your summer in Geogria na sociálnej sieti Facebook. FOTO Facebook skupiny Spend your summer in GEORGIA​.

Ľudia podobným spôsobom vyjadrujú svoju podporu. Alaverdašvili z Gruzínskej federácie hotelov a reštaurácií si je aj preto istý, že Európa gruzínskemu turizmu pomôže. „Ľudia z pobaltských štátov hovoria, že prídu, aj keď predtým neuvažovali o tom, žeby tu strávili leto. To nám dáva viac nádeje,“ dodal.

Gruzínsko je skutočne rozmanitá krajina, v ktorej si každý turista nájde to svoje. Ak vás predchádzajúce riadky neodradili, verte, že výlet či dovolenku v tejto destinácii určite neoľutujete. Ak vás nelákajú treky po Kaukaze ani ležanie pri mori, stále máte možnosť okúsiť vínnu cestu či ikonické historické pamiatky najmä religiózneho rázu, ktoré vás určite nesklamú. Dnes vašu návštevu potrebuje Gruzínsko viac než inokedy.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo