Mohutne medializovaný prípad Vincenta Lamberta bolo možné ešte donedávna považovať za súkromnú aféru, ktorej hlavným znakom bol smutný rodinný konflikt. Po nedávnej intervencii vlády, ktorá posunula prípad na Kasačný súd, možno bez rozpakov hovoriť o štátnej afére.

Vincent Lambert je na lôžku od svojej automobilovej nehody v roku 2008. Počas jedenástich rokov sa jeho osudom priamo alebo nepriamo zaoberal bežný administratívny súd sedemkrát, štyrikrát sa mu venoval odvolávací administratívny súd, štyrikrát sa prípad dostal na Najvyšší súd (Štátnu radu), tri podania boli doručené na Európsky súd pre ľudské práva, štyri podania šli na Kasačný súd a jedno na Výbor OSN pre práva hendikepovaných.

Vincent nie je v stave mozgovej smrti ani v kóme. Z tej sa dostal už pár týždňov po nehode v roku 2008. Potrebuje sa len najesť a napiť gastrickou sondou. Zdieľať

Prekonal štyri procedúry s cieľom usmrtiť ho hladom. Na čele oddelenia, kde leží, sa vystriedali traja vedúci lekári. Na posúdenie jeho stavu boli vymenované tri odborné komisie. Táto stručná štatistika naznačuje, ako ľahko sa dá stratiť v zložitosti prípadu alebo si urobiť unáhlené závery z krátkych agentúrnych správ.

Nie je v kóme ani v terminálnej fáze a prejavil vôľu žiť

Základná otázka, v ktorej sa rozchádzajú názory lekárov, sa týka jeho skutočného stavu. Vincent nie je v stave mozgovej smrti ani v kóme. Z tej sa dostal už pár týždňov po nehode. Sú lekári, ktorí ho vidia v permanentnom vegetatívnom stave, a sú takí, pre ktorých je v stave minimálneho vedomia. Tí prví hovoria, že neexistuje šanca na zlepšenie jeho stavu a akákoľvek reakcia je len reflex. Pre tých druhých ide predovšetkým o stabilný stav s občasnými reakciami, ktoré sú dôsledkom vôle a vedomia.

Ako však hovorí profesor Xavier Ducrocq, šéf neurológie nemocnice v Metz, riziko chyby pri posudzovaní takéhoto stavu je až 41 percent a „absencia dôkazu o vedomí nemôže byť nikdy chápaná ako dôkaz o absencii vedomia“.

K téme:
Manželka Vincenta Lamberta podáva žalobu na štát
Parížsky pochod za život: Je suis Vincent Lambert
Aj Francúzsko má svoju Terri Schiavo
Príprava eutanázie vo Francúzsku Zdieľať

Druhý podstatný rozpor je v otázke terminálnej fázy života. Ten však nevychádza z odlišného názoru lekárov. Obe spomínané skupiny odborníkov sa zhodujú v tom, že Vincent nie je v terminálnej fáze. Šírenie tohto mýtu je nevyhnutné pre aplikovanie zákona o ukončení života, ktorý zakazuje tzv. úpornú liečbu alebo terapiu. Ide teda o právnický spor, v ktorom lekárske názory ostali bokom.

Je zaujímavé, že prvé rozhodnutia nižších súdov zamietli tento mýtus o terminálnej fáze a úpornej terapii. Až odvolacie súdy si ho postupne osvojili, a to na základe argumentácie štátneho žalobcu. Na okraj je vhodné spomenúť, že tento úradník je určený viceprezidentom Štátnej rady, ktorý samotný je menovaný prezidentom republiky.

Nakoniec ostáva spomenúť tretí podstatný spor, ktorý súvisí s vôľou Vincenta žiť alebo nežiť v tejto situácii. Tzv. anticipované pokyny, ktoré si každý Francúz môže dať zaregistrovať, sú v podobnej situácii z pohľadu zákona prvoradé. Avšak Vincent nič také neurobil. Preto sa pri spustení prvej procedúry smrti v roku 2013 hovorilo o jeho údajných prejavoch nesúhlasu s udržiavaním pri živote, čo sa malo interpretovať ako vôľa zomrieť. Až na to, že ani pacient vo vegetatívnom stave ani ten v stave minimálneho vedomia by takýchto prejavov nikdy nebol schopný.

Navyše, počas spomínanej procedúry bol Vincent 31 dní bez stravy a s minimálnou hydratáciou. Pre nestranných odborníkov je jasné, že ak by skutočne odmietal žiť, nebol by prežil. Anglický odborný termín „sliding syndrome“ znamená v podstate to, že ak pacient už nechce ďalej žiť, dokáže sa tak opustiť, že zomrie. Vincent prežil.

V apríli 2018 okolo 70 lekárskych odborníkov verejne žiadalo, aby bol Vincent premiestnený na špecializované pracovisko. Prečo sa to nedá? Ide o politický problém, lebo technická možnosť previezť ho do adekvátneho zariadenia existuje. Zdieľať

Ak zhrnieme jadro prípadu: v prvej otázke sa názory odborníkov rozchádzajú tak pol na pol, druhý argument je čisto právnická konštrukcia a tretí je nezmysel. Vincent nie je na žiadnych podporných prístrojoch, nemá žiadne bolesti. Potrebuje sa len najesť a napiť gastrickou sondou. Nie je v terminálnej fáze, je ťažko hendikepovaný.

Takých prípadov je v krajine okolo 1700. Aj preto v apríli 2018 okolo 70 lekárskych odborníkov verejne žiadalo, aby bol premiestnený na špecializované pracovisko. Prečo sa to nedá? Pre Oliviera Sillarda, riaditeľa špecializovanej kliniky pre polyhendikepovaných v Marseille, ide o politický problém, lebo technická možnosť previezť ho do adekvátneho zariadenia existuje. On sám im od roku 2015 ponúka svoje služby, pretože „paliatívna liečba nemá miesto v prípade, ako je Vincent Lambert, ktorý žije bez toho, aby bol v terminálnej fáze“.

Väzenské podmienky nemocnice

Zatiaľ čo rodičia už roky požadujú prevoz syna do vhodného zariadenia alebo do domácej starostlivosti, jeho manželka to odmieta. Súd ju v roku 2016 ustanovil za tútorku Vincenta aj napriek tomu, že v spore nemá neutrálnu pozíciu. Navyše už šesť rokov žije v Belgicku a manžela, pochopiteľne, nenavštevuje denne ako rodičia.

Nech je už dôvod držania Vincenta v súčasnom nemocničnom zariadení akýkoľvek, to, čo šokuje a o čom sa v médiách nepíše, sú podmienky, v akých sa nachádza. Už pred šiestimi rokmi mu prestali poskytovať špecifickú starostlivosť, na ktorú má nárok zo zákona.

V roku 2015 sa to ešte zhoršilo a profesor Ducrocq to prirovnáva k nedôstojným väzenským podmienkam. „Vincenta nikdy nedali z postele von do kresla, aby sa dostal z izby, v ktorej je zamknutý na kľúč. Nemá žiadnu udržiavaciu starostlivosť s relačným zameraním, je bez kinezioterapie, masáže, ergoterapie, tvárovej terapie, žiadna psychomotorická starostlivosť, žiadna zmyslová stimulácia... Jeho návštevné hodiny boli zredukované v čase a v počte osôb. Rodičia, ktorí tam chodia denne, sa musia legitimovať a nechať svoje doklady u sestričky.“

Prezident Macron si umyl ruky ako Pilát

Generálny prokurátor: „Ak uznáme právo na život ako najvyššiu hodnotu, potom sa zákon Leonetti (o vyhladovaní smrteľne chorých) a zákon Veil (o potratoch) spochybnia. Avšak vôľa ľudu schválila tieto zákony. Preto právo na život nemôže byť uznané ako najvyššia hodnota v rebríčku ľudských práv.“ Zdieľať

Pred spustením štvrtej procedúry vyhladovania sa rodičia verejne obrátili na ochrancu práv (akýsi francúzsky ombudsman), ministerku zdravotníctva a prezidenta republiky, aby z pozície svojich funkcií zasiahli. Nestalo sa. Prezident Macron vyhlásil, že mu „neprináleží pozastaviť rozhodnutie, ktoré vyplýva z posúdenia lekárov a ktoré je v súlade s našimi zákonmi“.

Medzi postojmi Piláta a kráľa Šalamúna má, samozrejme, každý právo vybrať si to, čo mu je najbližšie. Aj prezident republiky. Len škoda, že rovnaký odstup od zasahovania do súdnej moci si vláda a prezident nezachovali aj po 20. máji, keď odvolací súd prikázal nemocnici obnoviť podávanie stravy.

Reakcia neprišla hneď, bolo predsa niekoľko dní pred európskymi voľbami. Hneď po nich sa štát prostredníctvom ministerstva zdravotníctva a ministerstva zahraničných vecí odvolal na Kasačný súd. Falošná neutralita vlády bola zrazu preč a bolo by naivné si myslieť, že prezident Macron o tom nevedel. Zapojenie ministra zahraničných vecí do prípadu súviselo s Výborom OSN pre hendikepovaných, ktorý v tom čase bol už poslednou inštanciou na strane Vincenta.

Francúzsko lobovalo za teroristov ISIS, občan Lambert za to nestojí

Pojednávanie na Kasačnom súde sa nemalo týkať podstaty prípadu. Navonok sa mala posudzovať len otázka povinnosti Francúzska rešpektovať medzinárodnú Dohodu o právach postihnutých osôb. Lenže na jeho zasadaní generálny prokurátor hovoril o niečom inom: „Ak uznáme právo na život ako najvyššiu hodnotu, potom sa zákon Leonetti (o vyhladovaní smrteľne chorých) a zákon Veil (o potratoch) spochybnia. Avšak vôľa ľudu schválila tieto zákony. Preto právo na život nemôže byť uznané ako najvyššia hodnota v rebríčku ľudských práv.“

Je dobré si opäť pripomenúť, že generálny prokurátor na Kasačnom súde je menovaný prezidentom republiky, rovnako ako prvý predseda daného súdu.

Vincentovi právnici sa už nemajú kam obrátiť a eutanázii, ktorá sa zatiaľ bojí povedať svoje pravé meno, už nič nestojí v ceste. Vincentova matka má predstúpiť s príhovorom pred Výbor OSN s nádejou, že sa dá ešte bojovať politicky. Zdieľať

Ako vidieť, pre Kasačný súd nebola prioritná otázka podriadenosti medzinárodným dohodám. Do hry vstúpili záujmy štátnej moci udržať stav, v ktorom je právo na život podriadené iným zákonom. A tak Kasačný súd minulý piatok zvrátil rozhodnutie súdu z 20. mája a definitívne otvoril cestu k zastaveniu výživy pre Vincenta. Jeho právnici sa už nemajú kam obrátiť a eutanázii, ktorá sa zatiaľ bojí povedať svoje pravé meno, už nič nestojí v ceste. Vincentova matka má predstúpiť s príhovorom pred Výbor OSN s nádejou, že sa dá ešte bojovať politicky.

Vystúpenie matky Vincenta Lamberta na Výbore OSN pre ľudské práva 1. júla 2019 (vo francúzskom jazyku).

V tom istom čase, ako sa francúzska vláda zamiešala do prípadu občana Lamberta, zamiešala sa aj do prípadu jedenástich svojich občanov v Iraku. Boli odsúdení irackými súdmi na smrť za to, že bojovali na strane Islamského štátu. Ministerstvo zahraničných vecí intervenuje v ich prospech, aby bol trest zmenený na doživotie. Dôkaz, že právo na život vie byť niekedy bránené ako najvyššia hodnota. Veď aj terorista ma právo na život. Za predpokladu, že sa nevolá Vincent Lambert.