Summit prerušili, socialista Timmermans je stále v hre o post šéfa komisie

Summit prerušili, socialista Timmermans je stále v hre o post šéfa komisie

Jean-Claude Juncker a Frans Timmermans na snímke z 18. júna 2019. Ilustračné foto: TASR/AP

Orbán v liste Daulovi varoval, že zvolenie Timmermansa môže zničiť Európsku ľudovú stranu.

Mimoriadny summit Európskej únie o obsadení vrcholných postov v jej orgánoch v pondelok predpoludním prerušili do utorka 11. hodiny. Oznámil to hovorca predsedu Európskej rady Donalda Tuska Preben Aamann.

Oznámenie prišlo po maratóne rokovaní, ktoré sa začali v nedeľu večer približne o 21. hodine – s trojhodinovým oneskorením oproti pôvodnému plánu. Plenárnemu stretnutiu lídrov európskej dvadsaťosmičky totiž ešte predchádzala séria rokovaní v rámci frakcií a regionálnych zoskupení, ktoré sa začali ešte popoludní. Podľa pozorovateľov ide zrejme o najdlhšie trvajúce rokovania na eurosummite v histórii.

Diplomatické zdroje sa v pondelok krátko pred poludním nazdávali, že by predsa mohlo dôjsť k dohode ešte v priebehu toho istého dňa. Najvážnejším kandidátom na post predsedu Európskej komisie bol líder socialistickej kandidátky v eurovoľbách Frans Timmermans z Holandska. Funkcia predsedníčky Európskej rady mala pripadnúť Bulharke Kristaline Georgievovej a šéfkou európskej diplomacie sa mala podľa diplomatov stať dánska liberálka Margrethe Vestagerová. Predsedom Európskeho parlamentu mal byť na polovicu päťročného volebného obdobia špicenkandidát najsilnejšej frakcie – ľudovcov (EPP) – Manfred Weber a na druhú polovicu volebného obdobia mal europarlamentu šéfovať belgický liberál Guy Verhofstadt.

Európski lídri by sa mali dohodnúť na nomináciách na kľúčové posty v Únii najneskôr v utorok, na kedy bolo v Štrasburgu naplánované hlasovanie na otváracom zasadnutí nového europarlamentu. To pre prieťahy na bruselskom summite presunuli na stredu.

Proti Timmermansovi vznikla blokačná menšina

Z krajín strednej a juhovýchodnej Európy len Bulharsko a Slovinsko podporujú kandidatúru socialistu Fransa Timmermansa na post predsedu budúcej Európskej komisie (EK). Aj posledné správy z prostredia rokovaní lídrov EÚ naznačili, že Holanďan Timmermans zostal v hre o túto pozíciu.

Rovnaké zdroje naznačili, že post predsedu Európskej rady by mohla získať bývalá bulharská eurokomisárka a výkonná riaditeľka Svetovej banky Kristalina Georgievová, belgický premiér Charles Michel je zasa silným kandidátom na pozíciu šéfa diplomacie EÚ, o ktorej sa pred summitom hovorilo aj v súvislosti so slovenským eurokomisárom Marošom Šefčovičom. Post predsedu Európskeho parlamentu by mal pripadnúť Manfredovi Weberovi z Nemecka.

Timmermans sa stal najčastejšie skloňovaným kandidátom na post šéfa eurokomisie po tom, ako z hry o túto funkciu vypadol Weber.

Bulharský premiér Bojko Borisov a slovinský premiér Marjan Šarec svoj postoj dali najavo v súvislosti s mimoriadnym summitom EÚ zameraným na obsadenie kľúčových postov v štruktúrach Európskej únie, ktorý sa začal v nedeľu a preklopil sa do pondelňajších rokovaní medzi lídrami 28-člennej Únie. V pondelok dopoludnia sa však na summite čoraz častejšie hovorilo o takzvanej blokovacej menšine, čiže skupine členských krajín, ktoré môžu zablokovať šance Timmermansa.

Na zvolenie šéfa eurokomisie je potrebný súhlas 21 lídrov členských krajín, ktorí zastupujú najmenej 65 percent populácie Únie.

Viaceré diplomatické zdroje naznačili, že súčasťou blokovacej menšiny sú krajiny Vyšehradskej štvorky – Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko –, za ktorými stoja aj Cyprus, Chorvátsko, Lotyšsko, Rumunsko a Taliansko. V prípade krajín V4 ide o snahu dodržať jednotu skupiny, hoci pre Maďarsko a Poľsko platí, že ide aj o akési osobné animozity voči Timmermansovi, ktorý v mene eurokomisie presadzoval dodržiavanie princípov právneho štátu a nezávislosti justície. Jedinou krajinou V4, ktorá má sociálnodemokratickú vládu a mala by teda podporiť Timmermansa, je Slovensko.

V prípade Cypru, Chorvátska, Lotyšska a Rumunska ide o snahu podporiť EPP v súboji o kreslo šéfa eurokomisie a Taliansko naznačilo, že ak blokovacia menšina vznikne, tak sa k nej pridá.

Zaujímavý je postoj Bulharska, ktorého premiér Bojko Borisov patrí medzi známe tváre a hlasy v EPP, avšak otvorene podporil Timmermansa na najvyššiu pozíciu v exekutíve EÚ. Mohli byť za tým ale záujmy získať podporu pre bulharskú nominantku pre predsedníctvo Európskej rady. Rovnaký postoj ako Borisov zaujal aj slovinský sociálno-liberálne orientovaný premiér Marjan Šarec, čo znamená, že z ôsmich stredo- a východoeurópskych krajín EÚ dávajú iba dve šancu Timmermansovi.

Frans Timmermans je holandský ľavicový politik. Od roku 1990 je členom Strany práce, v rokoch 2012 – 2014 bol holandským ministrom zahraničných vecí. Od novembra 2014 je prvým podpredsedom Junckerovej Európskej komisie, ako komisár zodpovedá za lepšiu reguláciu, inštitucionálne vzťahy, vládu práva a chartu základných práv.

Od vypuknutia migračnej krízy patril medzi najsilnejších zástancov migračných kvót. Začiatkom roka 2018 podal v mene Európskej komisie žalobu na Súdnom dvore EÚ na Poľsko, Česko a Maďarsko, ktoré kvóty odmietli.


V nedeľu 30. júna zaslal maďarský premiér Viktor Orbán list prezidentovi EPP Josephovi Daulovi, v ktorom varuje, že ak sa podľa dohody Nemecka a Francúzska stane predsedom eurokomisie Timmermans, „pôjde o vážnu či dokonca o historickú chybu“. Podľa neho by to pre politickú stranu, ktorá vyhrala voľby, znamenalo poníženie, podkopanie autority a vážnosti vo svete medzinárodnej politiky a išlo by o vážny úder pre prestíž EPP medzi jej voličmi. „Prečo sme podporovali národné členské strany EPP v európskych voľbách, ak sa najdôležitejšieho postu vzdáme v prospech nášho najväčšieho súpera?“ pýta sa Orbán. „Povedie to k nášmu sebazničeniu.“

List Viktora Orbána prezidentovi EPP Josephovi Daulovi. Zdroj: politico.eu

Premiér Michel by získaním top pozície v EÚ spôsobil otrasy v belgickej politike

Návrh na obsadenie pozície vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku dosluhujúcim šéfom federálnej belgickej vlády Charlesom Michelom môže viesť k určitým politickým „turbulenciám“ v tejto krajine. Upozornil na to v pondelok týždenník Politico v rámci správ z prebiehajúceho krízového summitu v Bruseli.

Na zozname mien pre vrcholné pozície v Únii sa v pondelok opäť ocitol aj belgický premiér, konkrétne išlo o post šéfa diplomacie, kde sa jeho meno skloňovalo spolu s dánskou eurokomisárkou Margrethe Vestagerovou. Obaja patria do rodiny európskych liberálov a demokratov (ALDE).

Ešte počas júnového summitu EÚ sa vo veci tejto funkcie hovorilo aj o možných šanciach slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča.

Politico však v tejto súvislosti upozornil, že prípadnú nomináciu Michela za šéfa diplomacie EÚ, a teda aj člena Európskej komisie bude musieť schváliť federálna vláda, ktorej predsedá práve on, čo nie je práve „elegantná záležitosť“. Okrem toho Michel od decembra – od odchodu niektorých ministrov za stranu Nová flámska aliancia (N-VA) – je na čele takzvanej úradníckej vlády, ktorá zabezpečuje nevyhnutný chod krajiny, a jeho obnovená vláda nemá väčšinu vo federálnom parlamente.

Nominácia Michela by tiež znamenala, že najväčšie politické sily v Belgicku by po májových parlamentných voľbách stratili jedného z hlavných vyjednávačov pre zostavenie budúcej koaličnej vlády. Odobrenie Michela na túto funkciu by znamenalo veľké ústupky zo strany N-VA, s ktorou sa Michel nepohodol napríklad v migračnej otázke, a zároveň aj veľké ústupky urobené frankofónnou Socialistickou stranou (PS), ktorá je politickým rivalom Michelovho frankofónneho liberálneho Reformného hnutia (MR).

Najviac by Michelovým odchodom do eurokomisie a získaním top pozície v EÚ získal podpredseda vlády a šéf diplomacie Didier Reynders, ktorého už kráľ poveril (spolu s Johanom Vande Lanotom za flámskych socialistov) rozhovormi o zostavovaní budúcej vlády. Reynders, ktorý minulý týždeň neuspel v súboji o zisk funkcie generálneho tajomníka Rady Európy, by sa stal dočasne úradujúcim premiérom a otvorila by sa preňho možnosť získať aj premiérske kreslo v budúcej vláde.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odpovedá na otázky novinárov počas príchodu na mimoriadny summit EÚ v Bruseli v nedeľu 30. júna 2019. Foto: TASR/AP

Macron označil rokovania za zlyhanie

Európska únia by sa mala poučiť zo „zlyhania“ svojich vedúcich predstaviteľov, ktorí sa opäť nedokázali dohodnúť na tom, kto získa najvyššie funkcie v štruktúrach EÚ. Uviedol to v pondelok v Bruseli francúzsky prezident Emmanuel Macron po prerušení mimoriadneho summitu EÚ o obsadení vrcholných postov. Macron spolu s nemeckou kancelárkou Merkelovou presadzovali za šéfa eurokomisie Timmermansa.

„Celonočný summit 28 lídrov EÚ poskytol obraz Európy, ktorý nie je seriózny, pretože rokovania viedli iba k patovej situácii,“ uviedol Macron pred novinármi. Podľa jeho slov by toto zlyhanie malo viesť k „hlbokým zmenám“ v spôsobe fungovanie inštitúcií EÚ.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila nádej, že lídrom Únie sa predsa len podarí dosiahnuť kompromis v otázke obsadenia vrcholných postov EÚ. Po 18-hodinových rokovaniach uviedla, že „dúfa, že s dobrou vôľou bude možný kompromis“.

Poznamenala, že aj keď by bolo technicky možné prehlasovať veľké krajiny, nebolo by to rozumné. „Politika je pokúšanie sa uskutočniť to, čo je možné, a niekedy si to vyžaduje čas,“ dodala nemecká kancelárka.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo