Blog 01. júl 2019

Ako sa založilo rozkradnutie štátu

Viliam Oberhauser
Viliam Oberhauser
Realizátori hospodárskej reformy ČSFR boli významní odborníci. Vo vyspelom svete sa vytvárali veľké národné a nadnárodné hospodárske subjekty a u nás sa tzv. demonopolizáciou naše rozbíjali. Vo svete predajom štátneho majetku vlády zarábali, u nás privatizáciou vznikali straty, ktoré nakoniec zaplatili všetci ľudia vyššími daňami.
Realizátori hospodárskej reformy ČSFR boli významní odborníci. Vo vyspelom svete sa vytvárali veľké národné a nadnárodné hospodárske subjekty a u nás sa tzv. demonopolizáciou naše rozbíjali. Vo svete predajom štátneho majetku vlády zarábali, u nás privatizáciou vznikali straty, ktoré nakoniec zaplatili všetci ľudia vyššími daňami.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Viliam Oberhauser

Ako sa založilo rozkradnutie štátu

Tento príspevok píšem preto, lebo s úžasom sledujem, aká je krátka pamäť a ako dnešní ľudia, ktorí sa uchádzajú o spravovanie Slovenskej republiky hodnotia uplynulých 30 rokov. Iste mnohí mali v roku 1989 10-15 rokov, niektorí dokonca sa narodili po roku 1989 takže nemôžu mať o tom čo sa dialo osobnú skúsenosť. Preto my skôr narodení máme povinnosť podať im o tej dobe osobné svedectvo.

Mýty, ktoré sa rozšírili, že za všetko zlé v poľnohospodárstve je na vine Ján Čarnogurský a KDH a v privatizácii zase Vladimír Mečiar a HZDS sa nezakladajú na pravde. Ak sa chceme v budúcnosti z chýb minulosti poučiť tak musíme stavať na pravde a nie na mýtoch.

Ako to bolo naozaj.

Po novembri 1989 sa každý tešil z konca komunistickej samovlády. Ľudia boli presvedčení, že nástup demokracie bude spojený so skutočným charakterným a odborným spravovaním štátu.

Do čela ešte vtedy federálnej vlády ČSFR a republikových vlád sa postavili kvalifikovaní odborníci, ktorí dovtedy pracovali vo významných inštitúciách. Napríklad prvým podpredsedom federálnej vlády pre ekonomiku bol Valtr Komárek dovtedy riaditeľ  Prognostického ústavu ČSAV, kde vytvoril tím pripravujúci návrhy možných zmien, ktorého členmi a spolupracovníkmi boli ponovembroví politici ako Václav Klaus, Miloš Zeman, Karel DybaTomáš JežekVladimír Dlouhý, ktorí sa stali ministrami federálnej vlády.

Títo museli poznať vývoj svetovej ekonomiky a preto ich návrhy boli brané ako kvalifikované. Z vtedajšej platnej Ústavy ČSFR vyplývalo, že federálne orgány boli v otázkach rozhodovania o ekonomických pravidlách fungovania štátu a o majetkových otázkach rozhodujúce. Republikové vlády a parlamenty boli rozhodnutiam federálnych orgánov podriadené tak, ako je tomu  teraz v zadefinovaných oblastiach, rozhodnutiam orgánov Európskej únie.     

Na Slovensku mali svojich podporovateľov vo vedení VPN, kde tiež boli kvalifikovaní ľudia dovtedy pracujúci vo vedeckých a výskumných ústavoch Jozef Markuš, Fedor Gál, Jozef Kučerák (všetci Prognostický ústav SAV), Peter Zajac (SAV), Ivan Mikloš (Ekonomická univerzita), Jozef Dančo (Výskumný ekonomický ústav poľnohospodársky), Anton Vavro (Ústredný ústav národohospodárskeho výskumu).  

S odstupom času práve preto, že išlo o rozhľadených ľudí sa ukazujú ich ekonomické rozhodnutia z odborného hľadiska ako nepochopiteľné, alebo poplatné iným ako česko-slovenským záujmom.

Ekonomický program KDH sme nemohli realizovať lebo sme vo federálnej a republikovej vláde mali menšinové postavenie, čo bol dôsledok výsledku volieb v roku 1990, kde KDH dosiahlo iba 19%. Náš program bol postavený na tom, že všetko úspešne fungujúce treba ponechať štátu a predávať iba to, čo nemá ekonomickú perspektívu. Z predajov štátneho majetku financovať rozvoj domácej súkromnej podnikateľskej sféry. Aj keď sme boli v menšine, predsa sme mali niekoľko pokusov, aby sme to čo sa dialo zastavili, ale jednoducho sme boli vždy prehlasovaní.  Preto v tom čase vznikla aj iniciatíva na presadenie ekonomickej zvrchovanosti Slovenska, aby nám z Prahy nemohli nanucovať ekonomickú reformu, ktorá nám škodila. To bol aj jeden z dôvodov vtedajšieho rozdelenia KDH a vzniku Slovenského kresťanskodemokratického hnutia (SKDH), ktoré sa neskoršie premenovalo na Kresťanskú sociálnu úniu (KSÚ).

Čo sa vlastne dialo a čo na dlho zadefinovalo ďalší ekonomický vývoj.

Skôr, ako došlo k presunom majetku zo štátu na súkromné osoby, prišli velitelia ekonomickej reformy s chorou tézou o tzv. demonopolizácii. Zdôvodňovali to tým, že atomizáciou majetku štátu sa vytvoria podmienky, aby takto privatizované podniky začali medzi sebou súperiť o odberateľov a tak hospodárskou súťažou pôsobiť na reguláciu cien a vlastnú efektívnosť. Všetko mala regulovať zázračná ruka trhu. Prax však tento nezmyselný ekonomický experiment nepotvrdila a drvivá väčšina takto atomizovaných ekonomických subjektov, ako výrobných, tak aj obchodných stratila schopnosť uspieť v ekonomickej súťaži a skrachovala.

Prečo to bola chorá téza ?

  1. Československá ekonomika bola otvorená a závislá na obchode s ostatnými štátmi sovietskeho bloku. Preto rozbiť veľké hospodárske celky, ako boli Drevársky a nábytkársky priemysel Slovenska, Slovenský celulózo-papierenský priemysel (uvádzam tie, o ktorých mám z vtedajšej doby podrobné informácie), atď. spôsobilo ich oslabenie v medzinárodnej hospodárskej súťaži a preto to bolo samovražedné. Tieto podniky v spolupráci s podnikmi zahraničného obchodu (v týchto odvetviach to bola Drevúnia) mali obrovské vývozy, ktoré bolo treba udržať a postupne presmerovať na iné trhy. To však pri ich atomizácii a tiež likvidáciou podnikov zahraničného obchodu sa už nedalo realizovať.
  2. Ďalšou ranou bolo rozbitie domáceho obchodu (v uvedených odvetviach to bol Obchod s nábytkom a Drevona). Takže výrobné podniky po stratách v zahraničnom obchode, stratili odbery na domácom trhu, lebo atomizované obchodíky neboli schopné garantovať výrobným fabrikám odbyt výrobkov a nemali ani peniaze na nákup tovarov.
  3. Idea súťaže takto atomizovaných výrobných podnikov na domácom trhu v podmienkach otvorenej ekonomiky, v ktorej sa na Slovensko začali valiť tovary z iných štátov s dampingovými cenami bola ekonomickým nezmyslom. Bolo to aj v dôsledku toho, že  spočiatku boli ľudia za cudzími tovarmi zahladnutí a uprednostňovali ich pred domácimi. Tieto skutočnosti boli rovnako smrtiace.

Ďalšou choromyseľnou tézou, ktorá sa na začiatku 90-tych rokoch rozšírila bola, že štát nevie dobre spravovať svoj majetok a tak treba za každú cenu ho presunúť na jednotlivcov.

Už sama téza a jej realizácia niesli v sebe niekoľko systémových nezmyslov.

  1. Štát nespravoval konkrétny hospodársky majetok, ale konkrétni ľudia. Dobré spravovanie záviselo od ich odbornosti, stimulov a morálky. Zmenou vlastníctva zo štátneho na súkromné sa zmenili iba stimuly. Ostatné a to odbornosť a morálka bola ako u štátnych, tak aj súkromných nedotknutá.  Neodborníci naďalej nevedeli riešiť problémy a ľudia bez morálky ďalej mohli kradnúť. Ibaže teraz už vo väčšom meradle. Stimulácia cez peniaze viedla k tomu, že najjednoduchšou cestou, ako sa dostať k peniazom, bolo majetok podnikov rozpredať a netrápiť sa s podnikaním.
  2. Kupónovou privatizáciou nevznikali konkrétni vlastníci. Dnes už všetci ekonómovia uznávajú, že to bol absolútny ekonomický nezmysel, ktorý iba spôsobil, že sa z predaja majetku štátu nezískali žiadne finančné zdroje na podporu ekonomických zmien. Väčšina fabrík takto sprivatizovaných skrachovala. Zbohatli však na nich takí, čo túto formu využili a rôznymi trikmi v podstate okradli držiteľov kupónových knižiek, čiže občanov, ktorí sa do nej zapojili. Tí čo akcie s kupónovej privatizácie stále vlastnia sú ďalej okrádaní cez tzv. Stredisko cenných papierov, ktoré sa tvári, že spravuje ich účty.
  3. Predávaním majetku na dražbách v malej privatizácii sa dostávali k nemu nie tí, čo by ho vedeli najlepšie spravovať, ale tí čo mali schopnosť vybaviť si pôžičku, alebo mali peniaze získané často aj nekalým spôsobom. Takto sa plošne založila výchova kriminálnych mafií, ktoré potom celé deväťdesiate roky terorizovali Slovensko. Oni totiž spravidla kúpený majetok vzápätí rozpredali a ďalej s ním nepodnikali, ale nadobudli takú ekonomickú silu, že mali finančné zdroje na financovanie terorizovania poctivých podnikateľov.

Vláda Slovenskej republiky, ktorej som bol v rokoch 1990-1992 súčasťou bola zahraničnými expertmi, ktorí to zo Slovenskom mysleli dobre, niekoľko krát varovaná, že výsledkom takýchto ekonomických experimentov bude stav, akého sme svedkami..

Spomeniem iba dve takéto varovania.

Na porade vlády v Trenčianskych Tepliciach pred spustením malej privatizácie nás rakúski experti dôrazne upozornili, že ak rozbijeme naše obchodné siete, ako bol v potravinách ZDROJ, obchodné domy PRIOR, Drogérie, Drobný tovar, Železiarstvo, Obchod so zeleninou a ovocím, Obchod s nábytkom, atď., že takto atomizované obchody do piatich rokov všetky skrachujú. Ukazovali nám, že na západe prežívajú iba obchodné siete a že tie ak to spravíme obsadia aj náš trh. U nás preto prežila iba obchodná sieť COOP JEDNOTA, lebo tá bola družstevná a tak nemohli experti typu Mikloša a Kaníka ju privatizovať.

Druhé také rokovanie bolo s japonskými expertmi v roku 1991 na ministerstve hospodárstva SR, kde nás dôrazne upozornili, že bez kvalitnej štátnej hospodárskej politiky v hospodárskej súťaži naše podniky v konkurencii s veľkými hospodárskymi nadnárodnými monopolmi neprežijú. Trhovú ekonomiku pripodobnili k permanentnej ekonomickej vojne, kde štát musí v súťaži podporovať hospodárskymi opatreniami svojich, lebo tak robia všetky štáty či už otvorenou, alebo skrytou formou.

Takže na záver tejto úvahy musím konštatovať, že tí čo riadili ekonomickú reformu realizovanú v ČSFR na začiatku 90-tych rokov boli odborníkmi, ktorí mali vedomosti kam hospodársky svet smeruje. Mali ho zo svojej dovtedajšej odbornej práce a tiež z varovania expertov, s ktorými sme sa stretávali.

Prečo však rozhodovali tak, že dovtedy vybudované hospodárstvo je v rozvalinách a štát ani nezískal z jeho predaja zdroje pre ďalší rozvoj, ale sme zadlžení ?

Ako sa to mohlo stať ?

Slúžili cudzím záujmom, alebo pri privatizácii sledovali svoj osobný prospech a prospech svojich priateľov a to ich natoľko ovplyvnilo, že tomu podriadili všetky ekonomické rozhodnutia, aby si k tomu vydláždili cestu ?

Mal predseda federálnej vlády Jan Stránsky dobré informácie keď povedal, že na začiatku dnešní vybraní oligarchovia sa stretli s realizátormi hospodárskej reformy a dohodli sa že treba v štáte zhasnúť, aby sa mohol premiestniť majetok ? Boli uvedené reformné kroky tým zhasnutím svetla ?

(Ďalej v pokračovaní.)

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0