Idea europeizovaného islamu

Idea europeizovaného islamu

Ilustračná foto – Profimedia.sk

Politicii začínajú otvárať tému, ako by mal vyzerať európsky islam a či je vôbec možný.

Ešte v máji sa objavila správa z Nemecka, ktorá opätovne otvára pomerne zaujímavú diskusiu. Je ňou vyjadrenie popredných nemeckých politikov volajúcich po väčšej jednote Európy a po „európskom islame“.

Nemecký spolkový minister zdravotníctva Jens Spahn spolu s premiérom spolkového štátu Šlezvicko-Holštajnsko Danielom Güntherom uverejnili vo štvrtok pred eurovoľbami v regionálnych novinách Rheinische Post niečo ako vlastný európsky manifest.

Hoci nejde o veľké médium, autorom nie je len tak hocikto. Obaja politici sú členmi Kresťanskodemokratickej únie (CDU) s nezanedbateľnými postaveniami. Jens Spahn je pomerne silný kaliber, dokonca nedávny kandidát na predsedu CDU, ktorého však vo voľbe porazila Annegret Krampová-Karrenbauerová. Známy je však skôr ako jeden z najvýznamnejších kritikov migračnej politiky kancelárky Angely Merkelovej.

Progresívny islam

Z väčšej časti ide o typický manifest plný menovania výhod Európskej únie. Politici vyzdvihujú európsku myšlienku a spoločné projekty, ktoré podľa nich vytvárajú európsku identitu. Spomínajú brexit, ochranu vonkajších hraníc či plán budúcej obrannej únie. Venovali sa aj téme abstraktnosti prisťahovalectva, zlyhávaniu deportácií tých, ktorí nemajú právo na azyl, ako aj integrácii ľudí v núdzi. Európa by tiež podľa nich mala byť lokálnejšia a konkrétnejšia a mala by sa viac zaoberať každodenným životom občanov.

Debata o zahaľovaní moslimských žien nie je nová a v Bosne prebiehala už v roku 1928. Zdieľať

Najzásadnejším vyhlásením týchto politikov je však volanie po progresívnejšej forme islamu, s cieľom zladiť náboženstvo so „zachovaním slobodného európskeho spôsobu života“. Ten je podľa nich najzraniteľnejší v pohraničných regiónoch, kde je vystavovaný mnohým záťažovým skúškam a kde častejšie dochádza k názorovým či hodnotovým stretom.

V preklade: chcú z islamu náboženstvo, ktoré zdieľa hodnoty starého kontinentu, a to najmä s ohľadom na postavenie žien.

„Namiesto toho, aby sme tolerovali symboly reakcionárskeho, mizogýnneho prúdu islamu, musíme podporovať rozvoj európskeho islamu, ktorý zdieľa naše hodnoty, aby sme zachovali náš slobodný európsky spôsob života,“ napísali.

Rovnako sa však dotkli aj problematiky buriek. „Keď sa vyskytujú dievčatá a ženy na školách a univerzitách úplne zahalené, nemáme na výber a musíme sa voči tomu postaviť.“

Pod ich predstavou európskeho islamu si možno teda predstaviť v mnohých ohľadoch reformovaný, pluralitný či inštitucionalizovaný islam oddelený od štátu a moci.

V prípade arabského sveta je totiž islam často zneužívaný nedemokratickými a represívnymi vládnymi systémami. Vládnuca trieda sa tak pridržiava náboženskej legitimity, aby si predĺžila svoj mocenský mandát. Reformný islam preto na Blízkom východe v súčasnosti nemá svoje miesto.

Diskusia o európskom islame

Nemeckí politici však nie sú jediní, ktorí sa usilujú nájsť formu islamského náboženstva zapadajúcu do toho, čo možno považovať za európske hodnoty, ako napríklad sloboda, rovnosť a demokracia. Minulý rok v lete sa do debaty zapojil aj Emmanuel Macron svojím vyjadrením vytvoriť nový „rámec a pravidlá“ pre islamské inštitúcie vo Francúzsku. Rovnako sa do tohto kontextu zapájajú aj ďalší politici či myslitelia.

V Nemecku sa tiež na začiatku roka konalo stretnutie usporiadané hlavným tureckým islamským orgánom v Nemecku – DITIB – ako protireakcia v snahe formovať pokračujúcu diskusiu o budúcnosti moslimov v Európe.

Počas neho šéf Diyanetu, štátneho náboženského orgánu Turecka, Ali Erbaş povedal, že „neexistuje nič také ako nemecký, francúzsky alebo európsky islam“. Islam je podľa neho náboženstvom mieru, ktoré sa snaží udržať rovnaké univerzálne hodnoty na celom svete.

Stretnutie bolo akousi odpoveďou organizácie na minuloročnú berlínsku vládnu konferenciu o islame, na ktorej rečnili predovšetkým sekulárni moslimovia a podávali sa bravčové pokrmy.

Arabský islam a európska demokracia

V čase utečeneckej krízy poskytol rozhovor pre český časopis ReflexDVTV Dan Schueftan, izraelský akademik, bezpečnostný expert a politický poradca niekoľkých izraelských premiérov, ako aj amerického kongresu, ktorý sa zmienil, že „arabskí vysídlenci nechcú byť jednými z vás, nechcú zdieľať vašu kultúru, chcú vašu kultúru zmeniť do tej miery, že Európa už nebude Európou“.

Kritizoval Európanov, ktorí sa podľa neho z dôvodu politickej korektnosti boja povedať, že európska kultúra, v ktorej sú ženy rovnocenné mužom, je nadriadená arabskej kultúre, kde sa muži k ženám správajú „ako k dobytku“.

V arabskom svete podľa neho nie je žiadna krajina, ktorá sa správa demokraticky, vystupuje pluralisticky a správa sa slušne a rovnoprávne k ženám s výnimkou Izraela a komunity Kurdov. Rovnako tvrdí, že druhá či tretia generácia moslimov žijúcich v Európe má radikálnejšie názory než tá prvá, a to napriek tomu, že prešli európskymi školami a žijú v európskom prostredí.

Bosniansky príklad

Príspevok do diskusie priniesol aj mesačník The Atlanic svojím článkom zo začiatku tohto roka: „Chcete kultivovať liberálny európsky islam? Pozrite sa na Bosnu.“

Bosniacka autorka Riada Ašimović Akyolová v texte píše o nepovšimnutej existencii tolerantného európskeho islamu, ktorý v Európe funguje už celé stáročia a vznikol transformáciou a konsolidáciou arabského islamu v európskych pomeroch.

Naráža na Balkán, kde sa bosnianski moslimovia, Albánci či Turci považujú za plnohodnotných európskych moslimov. Štúdia Pew Research Centra z roku 2013 jej dáva za pravdu. Na základe štúdie patria balkánski moslimovia k najliberálnejším na svete.

Prieskum rovnako ukázal veľké rozdiely postojov medzi menšinou bosnianskych moslimov a väčšinou pakistanských či egyptských moslimov, a to napríklad v otázke popráv či kameňovaní cudzoložníkov.

Podľa autorky je prípad Bosniakov obzvlášť poučný a ukazuje, ako sa postoje k islamu môžu s pomocou progresívnych teológov a intelektuálov časom vyvíjať. Vďaka tomu môžu podľa nej moslimovia prijať modernosť bez toho, aby opustili svoju náboženskú identitu.

Rovnako dodáva, že práve kvôli rastu protimoslimskej rétoriky je podľa nej čoraz naliehavejšie obnoviť „zanedbané dôkazy“ o kompatibilite medzi islamom a modernou Európou.

V texte sa venuje historickému kontextu a opiera sa o argumenty moslimského intelektuála Granda Muftiho M. T. Azabagića, ktorý už v 80. rokoch 19. storočia tvrdil, že moslim môže v skutočnosti žiť šťastne aj v tolerantnom neislamskom, teda sekularizovanom štáte. Spomína tiež sériu prijatých nariadení ešte z čias Rakúsko-Uhorska, ako napríklad rešpektovanie sekulárneho súdnictva (i keď v Bosne fungoval v oblasti občianskeho práva až do roku 1946 právny systém šaría).

Známe sú prípady financovania nemeckých mešít teroristickými skupinami.  Zdieľať

Rovnako pripomína, že debata o zahaľovaní moslimských žien nie je nová a v Bosne prebiehala už v roku 1928. V tom čase významný bosniacky náboženský reformista Mehmed Džemaludin Čaušević tvrdil, že závoj zakrývajúci tvár je produktom historickej tradície, nie náboženstva vo všeobecnosti, a preto je prakticky možné zmeniť zahaľovania ženskej tváre aj bez porušenia islamu.

Hoci v 50. rokoch došlo už v socialistickej Juhoslávii k zákazu nosenia buriek, upozornila na fakt, že tento zákaz viedol k väčšej izolácii žien. Tie totiž cítili, že s odkrytými hlavami nemôžu ísť von a musia zostať doma.

Na tomto príklade možno ilustrovať, že nútená sekularizácia – vrátane zákazov zakrývania tváre – môže byť miestami kontraproduktívna a miesto progresu viesť k spiatočníckym krokom.

Existuje riešenie?

Islam nie je len výrazne rozdeleným náboženstvom na niekoľko hnutí, je tiež vnútorne rôznorodý v zmysle chápania viery: niektorí moslimovia ho považujú za súčasť svojho kultúrneho dedičstva, zatiaľ čo iní zdôrazňujú dôležitosť každodenných náboženských rituálov.

Myšlienka vytvorenia konceptu „európskeho islamu“ vychádza z problémov spolužitia s moslimskou komunitou v niektorých európskych krajinách. Či už ide o slabú mieru integrácie moslimov, o čom svedčia najmä potomkovia a enklávy nemeckých gastarbaiterov, či tiež hlasy nemeckých Turkov odovzdané vo voľbách v prospech Erdoğana.

Rovnako problematickým je však aj zahraničné financovanie európskych moslimských náboženských skupín z Blízkeho východu, či už ide o Turecko, Saudskú Arábiu, alebo inú krajinu, prípadne hnutie.

Koncept európskeho islamu ako jedného celku vzhľadom na to, koľko odnoží islamu existuje, nehovoriac, že dve hlavné vetvy – sunnitská a šiitská – nie sú vôbec spriatelené, je nerealistický. Zdieľať

Známe sú prípady financovania nemeckých mešít teroristickými skupinami, o ktorých písal nemecký bulvárny denník Bild, no pútavá je aj reportáž týždenníka Spiegel o Bosne, kde formu „európskeho islamu“ narúšajú radikálni islamisti, ktorí sa v tejto balkánskej krajine snažia nájsť svoje nové útočisko. Tesne za hranicami Európskej únie tak na istých miestach dochádza k prijímaniu islamských bojovníkov, podpore džihádu či fundamentalistickému výkladu islamu, čo určite poburuje aj umiernených moslimov.

Príklad Bosny a jej islamského spoločenstva obsahujúceho prvky reprezentatívnej demokracie však môže ponúkať množstvo dôkazov o tom, že Európa a islam nemusia byť nezlučiteľné. Už len z historického hľadiska sú totiž po stáročia vzájomne prepletené.

V atmosfére náboženskej plurality dokážu tak viac-menej symbioticky fungovať vedľa seba kresťania, moslimovia či iné komunity, i keď podobný prirodzený koncept je kvôli historickej skúsenosti zrejme ťažko opakovateľný v iných európskych krajinách.

Koncept európskeho islamu ako jedného celku vzhľadom na to, koľko odnoží islamu existuje, nehovoriac, že dve hlavné vetvy – sunnitská a šiitská – nie sú vôbec spriatelené, je nerealistický. Ak sa islam nedokáže zjednotiť v rámci svojej náboženskej komunity, nepomôže mu ani aplikovanie spoločných európskych hodnôt a pravidiel. Naopak, vynucovanie či zakazovanie môže viesť k nepríjemnej spätnej väzbe – nárastu radikalizácie.

Namiesto legislatívnych zákazov či vynútených predpisov o obliekaní by však demokratické vlády mali skôr dbať na lepšie presadzovanie slobody voľby moslimských žien a rešpektovanie tejto voľby, aj zo strany partnera a moslimskej komunity. Je však zrejmé, že k dosiahnutiu istej flexibility je potrebný predovšetkým čas, vlastné vyjasnenie si či zadefinovanie povestných európskych hodnôt a v neposlednom rade široká diskusia všetkých zúčastnených strán.

Rovnako oveľa účinnejšie by bolo, ak by miesto opatrení vtláčaných „zhora“ prišla iniciatíva ako v prípade bosnianskych moslimov „zdola“, z vnútra samotnej náboženskej komunity žijúcej v európskom priestore.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo