Mám doma jednotkára aj trojkára

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Mám doma jednotkára aj trojkára

Ako privítať svoje deti s vysvedčením, keď ich koncoročné výsledky sa podstatne líšia?

Stanislava Girová

Školská psychologička, Spojená škola sv. Košických mučeníkov, Košice

V závere školského roka sú deti veľa skúšané, testované, nároky na ne sú zintenzívnené a napätie cítiť omnoho viac. Úsilie detí smeruje k tomu, aby boli koncoročné známky dobré, aby sa horšie opravili, aby vysvedčenie nejako dopadlo. Je dobré, ak si rodičia uvedomia, že známky, ktoré sú na vysvedčení, predstavujú spätnú väzbu aj pre nich samotných. Hovoria o tom, nakoľko sú angažovaní pri vzdelávaní svojich detí. Ak sú známky pre rodiča prekvapením, znamená to, že v budúcnosti bude potrebné venovať dieťaťu viac pozornosti, bude potrebné viac sa zaujímať o to, ako sa mu v škole darí, a v prípade potreby mu pomôcť pri učení, pri domácich úlohách.

V rodinách s viacerými deťmi môžu byť vysvedčenia rôzne. Tak ako sa deti v rámci jednej rodiny líšia svojím výzorom, povahou, temperamentom, tak sa môžu líšiť aj svojimi schopnosťami, zručnosťami. Stáva sa pomerne bežne, že rodičia svoje deti porovnávajú. „Pozri sa na Janka, ako mu to ide! A ty? Môžeme do teba hustiť a nič!“ Alebo: „Zuzka sa snaží, učí sa celý deň a ty to flákaš! Potom to tak dopadne. Mala by si si brať príklad!“ Takýto prístup je však veľmi nebezpečný, pretože so sebou nesie výrazne riziká. Priamo zhoršuje vzťah medzi súrodencami, medzi dieťaťom a rodičom a má neblahý vplyv aj na sebaúctu, sebaobraz a vnútornú motiváciu dieťaťa.

Pre mnohé deti je ukázanie vysvedčenia rodičom veľkou záťažou. Sú známe prípady, keď sa deti pod vplyvom stresu rozhodli neprísť domov, túlali sa do noci, chceli si ublížiť či dokonca spáchali samovraždu.

Mať doma súrodenca, ktorý je výborný, pričom ja som najbližšími vnímaný ako nedostatočný, znamená pre dieťa náročnú východiskovú pozíciu pre zvládanie napätia spojeného so záverom školského roka.

A naopak, byť stále tým vynikajúcim, od ktorého sa očakáva, že bude excelovať, môže byť zaväzujúce. Rodičia niekedy zabúdajú oceniť a uznať výsledky a snahu dieťaťa, ktoré nemá ťažkosti, či už v škole, alebo aj v iných oblastiach. Berú ako samozrejmosť, že mu to ide, že sa mu darí. Avšak slová, ktorými vyjadria, že vnímajú jeho nasadenie, jeho vklad a schopnosti poradiť si s požiadavkami, sú tým, čo tieto deti potrebujú počuť.

Z pohľadu vnútornej motivácie je oveľa efektívnejšie, ak hodnotíme svoje vlastné výkony v čase. Zdieľať

Povzbudzujem rodičov, aby vnímali svoje deti ako jedinečné bytosti. Aby sa vyhli nálepkovaniu a sústredili sa na to dobré, čo je v ich dieťati, o ktorom vedia, že záver školského roka mu až tak nevyšiel. Nech konkrétne poukazujú na hoc aj drobné úspechy, ktoré dieťa dosiahlo. Z pohľadu vnútornej motivácie je oveľa efektívnejšie, ak hodnotíme svoje vlastné výkony v čase. Aj pre nás dospelých je dôležitejšie vedieť, v čom sme urobili posun my sami, a nie to, že kolegovi sa v danom roku darilo lepšie ako nám.

Predpokladám, že cieľom rodiča je vzbudiť v dieťati jeho snahu zlepšiť výkony v ďalšom školskom roku. Spôsob, ako to dosiahnuť, nie je ostrá kritika, zákazy, krik, tresty či bitka. Ocenenie snahy, vyzdvihnutie pozitívnych vlastností, zručností a vkladu do rodinného života je to, čo môže byť základom pre ďalší rozhovor. Počas neho môžu rodičia s dieťaťom hľadať stratégiu, ako dosiahnuť, aby sa školské výsledky v budúcnosti zlepšili.

Je dobré mať však na pamäti, že vynikajúce známky nie sú všetko. Postaviť na nich postoj prijatia či neprijatia dieťaťa by bolo nebezpečné. Byť jedinečným v očiach milovanej osoby, byť prijatý taký, aký som, je to, po čom túžime všetci.

 

Marta Páleniková

Mama šiestich detí a učiteľka na Súkromnej škole Felix v Bratislave

V triede i doma mám deti, ktoré nie sú rovnaké. Povahovo ani svojím výkonom. Je úžasné, že svet sa skladá z rôznych kamienkov a tie vytvárajú farebnú mozaiku. Tak je to i s ľuďmi. Každý má vo svete svoje miesto a plní si svoju úlohu, na ktorú využíva svoje talenty. Tie sú rôzne a v škole ich zvykneme známkovať. Dieťa príde zo školy s vysvedčením a povie: dostal/a som dve dvojky a jednu trojku. Málokedy ho rodičia pochvália za zvyšné jednotky.

Keď máte doma viaceré deti, prirodzene podávajú rôzne výkony. Ako som hodnotila ich výkony a známky na vysvedčení? Pozerala som na ich napredovanie alebo krok späť. Deti by sme nemali nikdy porovnávať! Mali by sme hodnotiť ich progres. Tu je priestor zamerať sa tiež na mieru usilovnosti, snahy, zodpovednosti a vyzdvihnúť, zhodnotiť práve tieto životné zručnosti. Sú totiž pre život dôležitejšie ako samotný výkon. Môj starší syn sa nedostal na osemročné ani na štvorročné gymnázium pre svoj výkon na prijímacích pohovoroch.

Ako som hodnotila ich výkony a známky na vysvedčení? Pozerala som na ich napredovanie alebo krok späť. Zdieľať

Nakoniec ho zobrali na gymnázium, kde otvorili mimoriadne jednu triedu navyše. Svojou usilovnosťou a cieľavedomosťou dokázal zmaturovať, vyštudovať technickú školu v anglickom jazyku a mal niekoľko ponúk od zamestnávateľov lukratívnych firiem.

Koho by sme si vybrali do vlastnej firmy? Múdreho človeka, ktorý ale nemá záujem spolupracovať, je egoistický a konfliktný? Alebo človeka, ktorý nemá excelentné vedomosti, ale je snaživý, zodpovedný a vytvára priateľskú atmosféru?

 

Viera Hybenová

Riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Prešove

Rodičia by boli najradšej, keby deti mali dobré výsledky a boli bez problémov. Ale život prináša situácie, na ktorých sa učíme nielen o iných, ale najmä o sebe. A najviac vtedy, keď máme prijať skutočnosť takú, aká je.

Aj keď deti vyrastajú v jednej rodine a s tými istými rodičmi, nemali by sme zabudnúť, že sú jedinečné bytosti s vlastnou genetickou výbavou, vrodenou silou nervovej sústavy – teda temperamentom, predispozíciami, inými skúsenosťami, schopnosťami, záujmami, potrebami či motiváciou.

Nie je možné nemať očakávania a neporovnávať. Oveľa dôležitejšie je však uvedomovať si, či očakávania mňa ako rodiča voči dieťaťu sú reálne vzhľadom na jeho schopnosti, osobnostné vlastnosti a potreby. Zreálniť naše očakávania nám môže pomôcť pohľad učiteľa na naše dieťa – žiaka. Je to iný pohľad, pretože je z iného prostredia.

Čím viac pravdivých „pohľadov“ na jeho schopnosti, danosti, vlastnosti, osobnosť získame, tým komplexnejší pohľad o svojom dieťati dostaneme. Je možné ešte ho doplniť pohľadom dieťaťa na seba – ako identifikuje svoje slabé a silné stránky, či si je vedomý, čo vie a dokáže, kde má medzery a aké sú dôvody neúspechov. (Nemôžeme chcieť od flegmatika, aby behal šprinty.)

Dôležitým faktorom pri hodnotení, teda známkach, je aj školská trieda so svojimi vzťahmi, postojmi, komunikáciou, pravidlami, skupinovou dynamikou, ako sa dieťa cíti v danej skupine. Aká je tam atmosféra, klíma – či sú tam konflikty, súťaživosť, subjektívne prežívanie záťaže, stresu alebo súdržnosť, spokojnosť, dôvera. To všetko sa môže odraziť na výkone a známkach. Od profilu školskej triedy veľakrát závisí pracovné nasadenie žiakov, intenzita učebnej motivácie, sociálne a morálne smerovanie, vzájomné ovplyvňovanie aj úroveň prospechu.

Čím viac pravdivých „pohľadov“ na jeho schopnosti, danosti, vlastnosti, osobnosť získame, tým komplexnejší pohľad o svojom dieťati dostaneme. Zdieľať

Keďže veľká časť vyučovania a učenia sa deje prostredníctvom interakcie medzi žiakmi a učiteľom a žiakmi, na výsledky majú vplyv jednotliví vyučujúci či predmety. Tie dieťa vníma buď ako obľúbené, alebo ťažké, rozlišuje, či majú preň význam a podľa toho sú preň motivujúce alebo demotivujúce. Známka v škole je symbolom úspechu, respektíve neúspechu. Preto je podstatné, či žiak má potrebu vyniknúť alebo sa vyhnúť neúspechu na vyučovaní, či a ako je spôsobilý podávať výkon, či je zameraný na výkon alebo skôr na prežívanie.

O výsledkoch vo výchovno-vzdelávacom procese rozhodujú aj rozumové schopnosti závislé od vlôh, biologického zrenia, v nemalej miere od výchovy a spôsobu učenia sa či kapacity pamäti. Nemôžeme zabúdať ani na psychomotorické tempo, teda rýchlosť, s akou daný žiak v škole na úlohách pracuje, a schopnosť sebakontroly či sebaregulácie primeranú veku. Toto sú základné faktory a individuálne rozdiely medzi deťmi v rodine, ktoré je potrebné vidieť a brať do úvahy pri posudzovaní výsledkov dosahovaných v škole. Rolu tiež zohráva temperament či krivka výkonnosti – „ranné vtáča“ a „nočná sova“ majú inak nastavené biologické hodiny...

Ak rodičia potrebujú pomôcť alebo poradiť, v každom okrese na Slovensku im poskytnú bezplatnú starostlivosť v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo