​

Silovo-kondičný tréner Peter Podlesný. Foto – archív PP.

Je šéfredaktorom pánskeho magazínu, ktorý založil, aby mužom prinášal iný pohľad na svet a ponúkol viac ako plytké weby s polonahými modelkami. Rád sa delí so skúsenosťami, ktoré získal na ceste stať sa mužom. V rozhovore pre Postoj hovorí, že chlapov ničí pasivita, a radí, ako sa nakopnúť pre zmenu s cieľom byť tou najlepšou verziou seba samého. Silovo-kondičný tréner a mentor Peter Podlesný.

Založili ste, ako ho sám nazývate, neštandardný pánsky magazín mužom.sk. Čo vás k tomu viedlo a v čom je neštandardný?

Bolo to veľmi pragmatické. V momente, keď som sám pre seba hľadal informácie o tom, čo to vlastne znamená byť mužom, narazil som len na „štandardné“ pánske magazíny.  Tie sa venujú témam, o ktorých si niekto myslí, že sú typicky mužské: ide o autá, drahé hodinky, nahé ženy a podobne. No to nebolo to to, čo som hľadal.

 

Keďže som mal za sebou už nejakú časť cesty k poznaniu, čo naozaj znamená byť mužom, rozhodol som sa dať na papier to, čo si o mužskom svete myslím ja. Nemal som vtedy pocit, že to vyrastie na väčší projekt, ale nakoniec je to jeden z dosť sledovaných magazínov, z čoho sa veľmi teším.

Čo ste sa odvtedy dozvedeli o mužoch? Aké sú ich očakávania a po čom prahnú?

Do magazínu som už išiel s tým, že som mal za sebou nejaké pátranie a nechal som sa viesť rôznymi mentormi, takže som sa roky posúval a riešil viaceré veci. Portál je vyústením mojej práce a premýšľania. Počas tejto cesty som sa stretával s mužmi, ktorí riešili tie isté alebo veľmi podobné veci ako ja, niektorí na tom boli v niečom možno tragickejšie, prežívali zložitejšie príbehy.

A čo je teda ich hlavný problém?

Jedným z mojich zistení bolo to, že muži na Slovensku sú pasívni. Pasivita je rakovinou mužovej duše, možno to nie je na prvý pohľad také zjavné, ale v skutočnosti to veľmi úspešne zožiera mužovu dušu. Prirodzenejšie nám je konať, pracovať, tvoriť, keď nám to chýba, pasivita sa rozťahuje vo vnútri muža, až kým sa z neho nestane nefunkčný starec, ktorý je zatrpknutý životom.

Nedávno sa v mojom okolí stal prípad, ktorý ma veľmi prekvapil. Chlap po tridsiatke zdedil dom po starých rodičoch. So známymi vypratával kvalitne zariadenú dielňu v suteréne, náradie rozdával, dokonca chcel niektoré vyhodiť, aby si tam zriadil „herné doupě“, kde sa bude hrávať s kamarátmi. Je to ojedinelý prípad alebo ukážka trendu?

Je to podľa mňa obraz doby, doslova štúdiou o tom, ako nahrádzame odkaz generácie, ktorá je pred nami. Symboly zručnosti, práce a užitočnosti meníme na užívanie si a hranie sa. Je to dôsledkom toho, že žijeme v komforte, máme všetko a musíme preto urobiť veľmi, veľmi málo. Preto robíme portál mužom.sk, aby sa takéto veci nediali alebo diali čo najmenej.

Na jednej strane hovoríme o pasívnych gaučových typoch, ktoré by len sedeli pri počítači. Ale je tu aj skupina workoholikov, ktorí sú mysľou stále v práci a majú problém byť doma s rodinou...

Muži potrebujú miesto, kde budú zápasiť, a zabúdajú, že to nie je len „lov mamuta“ v práci, ale že naše bojisko je aj vo výchove, v manželstve, v partnerskom vzťahu, v komunite. Zrejme to bude v očakávaniach spoločnosti, že naša hodnota je v tom, čo urobím. Hodnotu však veciam dávam ja. Úlohou muža je chrániť, zabezpečovať, tvoriť, viesť a vytvárať hodnoty, no nielen v práci, ale v prvom rade v rodine.

Čo radíte otcom z prostredia veľkého mesta, paneláka, ktorí bývajú do večera v práci, no chcú byť dobrými manželmi, otcami?

Príďte domov a buďte prítomní. Vaša misia sa neskončila tým, že ste zavreli dvere práce. Tam sa nekončí úloha otca a muža. Neste to bremeno a zodpovednosť muža, manžela, otca, ktorý prichádza domov, aby bol prítomný.

Foto – skepticalview/Flickr.com

Byť prítomný znamená napríklad neľahnúť si na gauč, ale hrať sa s deťmi?

Nemusí to byť o hraní, ale o záujme. Opýtam sa, čo sa v ten deň dialo, možno upozorním, čo sa mohlo diať inak. Keď mi dcéra rozpráva, že sa jej v škole smiali, skúsim ju pochopiť a dodať, že vysmievať sa naspäť nie je cesta a že sa nemôžu spojiť dve alebo tri, aby ohovárali. Hovoríme o hodnotách, ktoré ja doma strážim.

Čo praktické im radíte, aby sa dokázali zmeniť?

Na mužom.sk sa nesnažím vytvárať pocit, že je to cesta pre všetkých mužov. U niektorých chlapov ale príde moment, keď pocítia, že niečo sa musí zmeniť, že sa chcú posunúť niekam ďalej. Obávam sa, že keďže žijeme v komforte, deje sa to až vtedy, keď sa má takýto muž už veľmi zle. 

Napríklad, keď začnú problémy v jeho rodine?

Áno, napríklad pri problémoch v rodine alebo keď začne cítiť iné ťažkosti. Zvyčajne ma k diskomfortu privedie iba väčšia bolesť. Napríklad, ak ma raz bolí chrbát, cvičiť začnem len vtedy, keď sú moje bolesti už neznesiteľné. To je hraničný bod.

Samozrejme je oveľa lepšie, keď sa muži preberú omnoho skôr, niečo ich zaujme alebo pocítia nejakú výzvu. Vždy radím mužom, ak sa ocitnú v momente, keď sa stane niečo ťažké, aby sa zastavili a obzreli sa späť. Aby sa začali pýtať dôležité otázky, o čo im v živote ide, čo je skutočne dôležité.

Existujú nástroje, veľmi prozaické a nie komplikované, keď o nich hovorím, tak sa mnohým mužom nepáčia. Hovorím o disciplíne, práci na svojom charaktere a dobrej partii chlapov, ktorými sa musia obklopiť. To sú veľmi účinné nástroje, ktorými sa dá pracovať na duši, na duchu aj na fyzickej oblasti.

Na väčšinu mužov asi neplatia teoretické návody. Máte nejakú radu na začiatok reštartu? Pomôže napríklad kúpiť si permanentku do fitnescentra či záväzok k pravidelnému stredajšiemu futbalu s partiou?

Áno, napríklad. Môže to vyznieť povrchne, ale veľmi pomôže prijať výzvu. Nemyslím tým fotiť sa v posilňovni, ale myslím tým napríklad podriadiť si lenivé telo, nechať ho trpieť a ukázať mu, že utrpenie je súčasťou života. Ale toto sú len vonkajšie veci.

 

Môže to vyznieť povrchne, ale veľmi pomôže prijať výzvu. Napríklad podriadiť si lenivé telo, nechať ho trpieť a ukázať mu, že utrpenie je súčasťou života. Zdieľať

Veľmi podstatné je obklopiť sa dobrou partiou mužov, ktorí mi budú vedieť povedať: „To, čo robíš, nie je vôbec dobré“ alebo „Máš na viac“. Môžu mi tiež dať nejakú výzvu alebo odpovedať na problémy, ktoré si nesiem. Príliš sme uverili obrazu, ktorý Američania nazývajú „self-made man“. Nič také však neexistuje.

Nikto za svoj úspech či kvality nemôže sám, preto volám mužov, aby sa obklopovali kvalitnými ľuďmi, kvalitnými zdrojmi a aby niečo robili so svojím telom. Tým nemyslím, že musia prepínať a súťažiť.

Foto – Sarah Horrigan / Flickr.com

Prešli ste si aj vy touto cestou? Cvičenie, vytvorenie dobrej partie kamarátov?

V jednej chvíli, keď som mal nad sto kíl, som zistil, že nemôžem byť takým dobrým otcom, akým by som mohol byť. Nevládal som sa hrať so svojimi deťmi a ako to mali oni zobrať? Prijať to, že otec je príliš pohodlný a tučný, takže sa s nami nevládze hrať?

Videl som, že ja ako muž obchádzam jednu svoju zodpovednosť, obchádzam niečo, čo je pre mňa dôležité, tak som so sebou začal niečo robiť. Začal som pohybom, alebo skôr pohyb bol súčasťou toho, čo som začal robiť. Nerád dávam dôraz len na fyzické aktivity, lebo chlapi sa hneď začnú brániť, ale je to jedna z dôležitých vecí.

Hovoríte, rovnako ako mnohí ďalší autori, o tom, že muži by sa mali stretávať s ďalšími mužmi. No ja nepoznám ani veľa chlapov, ktorí by mali čo len jedného dobrého priateľa, s ktorým by riešili hlboké veci, svoje prežívanie, a nie len povrchné veci, politiku, prácu... Vaša partia sa volá „300 hrmených“, poviete nám o nej niečo?

Tristo hrmených vzniklo ako skupina priateľov, postupne sa k nám pridávali ďalší muži. Dnes je to skupina ôsmich mužov, ktorí sa raz za mesiac stretávajú, riešia vážne témy, sú si k dispozícii na dobrú spätnú väzbu, na povzbudenie, ale aj vtedy, ak niekto z nás potrebuje pomoc pri sťahovaní. Vznikli medzi nami väzby, ktoré presahujú to jedno stretnutie, ale vždy je to o mužoch, ktorí sa majú snahu navzájom posúvať v živote. Hovorím o priateľstvách s dobrým obsahom.

Ste uzavretá skupina alebo k sebe postupne priberáte ďalších?

Nevzniklo to primárne ako úzka partia kamarátov, no každá takáto mužská skupina má svoju kapacitu, preto ak sa ma pýtajú muži, ktorí by radi takéto niečo zažili, či by sa mohli prísť pozrieť, odporúčam im niečo podobné založiť.

Skutočné nejde o nič zložité, akurát potrebujete mať túžbu preklopiť sa z povrchných pivných rečí. Tam po troch hodinách nikto nevie, o čo sme sa zhovárali, takže naozaj manželke môžete povedať, že sa tam nič nedialo, lebo je to pravda. Naozaj to chce len chcenie, trošku plánovania a chlapov, ktorí sa chcú niekam posunúť.

Naozaj si myslíte, že kto chce, takúto partiu si nájde alebo si ju dokáže vytvoriť? Ako som už spomínala, hovoríme o mužoch, ktorí majú problém baviť sa o hlbších veciach a o sebe čo i len s jedným človekom.

Áno, s mužskými priateľstvami je to zamotané. Ja som však zástanca jednoduchých riešení, takže na to netreba príručku „8 či 11 krokov k úspechu“, treba len zdvihnúť telefón alebo nájsť odvahu povedať nejakému priateľovi: „Počuj, chcem sa posúvať a chcel by som sa s niekým stretávať. Vytvorme partiu dvoch-troch chlapov, poďme sa stretávať niekam k ohňu, dajme si tam pivo alebo si pôjdeme zabehať. Popritom budeme riešiť to, čo nás trápi a obklopuje.“

Vy to robíte formou spoločných výjazdov či stanovačiek?

V štandardnom pracovnom roku máme vždy jedno stretnutie za mesiac, ktoré je o rozhovoroch. Chlapi sa, samozrejme, stretávajú aj mimo, ale tieto stretnutia sú pre nás záväzné. Raz ročne vyrážame na túru, dnes pod širák, keďže sme už starší a nechce sa nám nosiť stany.

Čo nenaučíme chlapcov, to muži nebudú vedieť a nemôže sa tomu nikto čudovať. Je hlboký omyl myslieť si, že chlapec príde do manželstva a bude vedieť, ako byť zodpovedným manželom a otcom. Zdieľať

Ideme štyri dni po krajine, väčšinou cestami, kde nestretávame nikoho alebo len málo ľudí, prespávame v lesoch a máme intenzívnejší čas, aby sme si prečistili hlavy, ale aj srdcia a pripravili sa na to, čo bude ďalej, v ďalšom roku.

Beriete niekedy aj svoje deti?

Zatiaľ nie, ale je to v pláne. Každý pozná kultovú klasiku S tebou mě baví svět, takže tam sa to postupne uberá. (Úsmev.)

Pred tým, než ste začali robiť mužom.sk, ste pracovali s tínedžermi. Čo vás tá práca naučila o mladých mužoch?

Naučilo ma to tomu, že čo nenaučíme chlapcov, to muži nebudú vedieť a nemôže sa tomu nikto čudovať. Je hlboký omyl myslieť si, že chlapec príde do manželstva a bude vedieť, ako byť zodpovedným manželom a otcom. Naučil som sa, že naozaj nesieme zodpovednosť za tých, ktorí prídu za nami. Všetko, čomu veríme, je jednu generáciu od toho, aby sa to stratilo – tú moju.

V momente, keď prestanem odovzdávať to, čo považujem za správne, to prestane existovať. Ak nesieme niečo ako generácia mužov, čo považujeme za svoj odkaz, je to taký pomyselný oheň, ktorý máme odovzdávať. Sú veci, ktoré sú mužom vlastné – sila, zápal, vášeň, agresivita... No keď tento oheň chlapcov nenaučíme ovládať, spália v dospelosti naše dediny.

Sám ste otcom syna. Čo sú veci, ktoré chcete svojmu synovi odovzdať?

Mal som veľmi jasné predstavy o tom, čo musím odovzdať a čo môj syn jedného dňa musí robiť a kedy čo skúsime, až kým som nezistil, že Dávid je vysokofunkčný autista. Môj svet sa zrazu pretočil a moje predstavy utrpeli vážnu ranu a v tom momente som začal premýšľať inak. Nie je to o tom, čo si my vysnívame, ale o tom, čo sme ochotní a dokážeme poskytnúť, ako dokážeme rozoznať potenciál svojich detí, aby sme im dokázali dať priestor, aby ho naplnili.

Dávam jednu radu mužom, aby si dávali pozor, ako si nastavia očakávania. Pretože zle nastavené očakávania spôsobujú veľkú bolesť a nedorozumenia. Nepotrebujem, aby sa môj syn stal mnou, ale aby sa môj syn stal tou najlepšou verziou seba samého.

Keď hovoríte: „Pozor na očakávania!“, myslíte tým zrejme tak očakávania od detí, ako aj očakávania od seba samého, napríklad že budem dokonalý rodič...

Nič také ako dokonalý rodič neexistuje. Môžeme sa blížiť k nejakému ideálu, môžeme na sebe celý život pracovať, byť stále lepší. Nenechajme sa však zahnať pod nejaký tlak. Našou úlohou je byť tou najlepšou verziou seba samého.

Foto – Profimedia.sk

Muži pri dospievaní nutne potrebujú mužské vzory. Od čoho sa však má odraziť mladý človek, ktorý nemal počas dospievania nablízku mužov alebo to neboli nasledovaniahodné vzory a on chce napredovať?

Rád by som povedal, že od mužom.sk (úsmev). Naozaj je veľa mužov, ktorí sú osamelí a nemajú okolo seba mužov, ktorí by sa chceli posúvať vpred. Radím im nájsť si mentorov, hoci aj v inom meste. Ak vám naozaj záleží na tom, aby váš život mal nejakú kvalitu, aby ste prinášali kvalitu do životov iných, musíte robiť veci, ktoré sú nepohodlné.

Kontaktujte niekoho alebo zájdite za niekým, kto je v živote tam, kde by ste chceli byť vy, a spýtajte sa, či vám neporadí. Prinajhoršom, nájdite si virtuálnych mentorov, čítajte knihy od charakterných mužov, ktorí zanechali nejaký odkaz. Ja sa napríklad s nadšením obraciam k Masarykovi.

Dajte nejaké ďalšie tipy na kvalitných autorov o mužskom svete.

Pre mňa je okrem Masaryka inšpiráciou Marcus Aurelius, počúvam tiež rozhovory a myšlienky Jana Wericha o živote. Richard Rohr je autorom, ktorý mužov sprevádza už veľmi dlho. Dobrou knihou je tiež Železný Ján od Roberta Blya.

Na Slovensku sa už druhý rok po sebe organizovala konferencia s jedinečnou témou Aký otec, taký syn, ktorú moderujete a tento rok ste boli aj spíkrom. Je situácia chlapcov, mužov a tým aj synov a otcov taká vážna, že treba o tejto téme organizovať konferenciu?

Mladí muži ostávajú v mamahoteloch, dlho sa hrajú, nechce sa im vstupovať do vzťahov, dievčatá sú popredu v oblasti vzdelávania. V miere samovrážd v drvivej väčšine prevažujú muži.

Len v diskomforte sa však človek dokáže zlepšiť. Zdieľať

S ohľadom na všetky tieto faktory považujem za prekvapivé, že máme len jednu konferenciu na túto tému, ktorá sa venuje problematike chlapcov. Dôkaz o potrebe takejto konferencie je, že už druhý rok prišlo omnoho viac mužov než žien. Čakal by som, že prídu ženy a mužom povedia, čo treba robiť. Ale chodia muži a verím, že im to pomôže.

V minulých storočiach boli vždy obdobia, ktoré prinášali hmotné nedostatky a ťažkosti – hladomory, vojny. Ubližuje mužom, že dnes nezažívajú ťažkosti?

Myslím, že muž je uspôsobený na to, aby zvládal ťažké veci, a to nielen fyzicky, ale aj emocionálne. Takže asi nám chýbajú výzvy. Komfort sa, žiaľ, pre mužov stal miestom trvalého pobytu, pričom by to malo byť iba prechodné bydlisko, kde sa môžem vrátiť oddýchnuť si. Len v diskomforte sa však človek dokáže zlepšiť.

Prečo sú na tom dievčatá lepšie, keď vyrastajú v rovnakých rodinách?

Slovo kríza je také strašidelné. Ja to však vnímam ako sínusoidu. Myslím, že za posledných sto rokov ženy zamakali na tom, kde sú dnes. Muži zatiaľ hibernovali a nepochopili, že doba sa mení. Prešli sme z dedín do miest, mení sa naše pole pôsobnosti, sociálna situácia. Ja tomu hovorím, že my muži sme momentálne takí lovci a zberači medzi mrakodrapmi. Ostali nám staré vzorce a nevieme, ako ich použiť v novom prostredí. Mám pocit, že ženy nás predbehli.

Foto: ASROW, o. z. – Marek Marko, archív P. Podlesný