Sociálny balíček opäť oddiali vyrovnaný rozpočet

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Sociálny balíček opäť oddiali vyrovnaný rozpočet

Stane sa minister financií Ladislav Kamenický prvým šéfom svojho rezortu v histórii SR, ktorý zažije vyrovnaný rozpočet? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naznačuje, že asi nie. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Predvolebné rozdávanie vládnym stranám aj tak nemusí pomôcť.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

„Tak je nastavený tento balík, že by mohol získať podstatne viac hlasov, ako sú iba hlasy vládnej koalície,“ vyhlásil predseda strany Smer-SD Robert Fico o novom zozname opatrení za 550 miliónov eur, s ktorým koaličné strany otvárajú zápas o voliča k blížiacim sa parlamentným voľbám.

A skutočne, opatrenia sú vyskladané tak, že je zdanlivo ťažké na ne útočiť sprava. Konzervatívnym stranám s ich sociálno-politickým dôrazom na podporu rodín s deťmi berie vietor z plachiet zvýšenie rodičovského príspevku na 370, respektíve 270 eur. Rodiny s deťmi má podporiť aj stoeurový prídavok na školské potreby pre rodičov prváčikov.

Školských odborárov, ktorí počas vlád Smeru dávali najavo svoju nespokojnosť, by mohol potešiť nárast platov pedagogických zamestnancov o približne desatinu. Strany Bélu Bugára a Andreja Danka si dokonca presadili aj niekoľko čiastkových znížení daní či poplatkov.

Hoci sa kvôli tomu dostali do konfliktu najmä Most-Híd a primátori, pozitívom medzi opatreniami je zvýšenie odpočítateľnej položky pri dani z príjmov. Ľudia si vďaka tomu budú môcť ponechávať viac z peňazí, ktoré sami zarobili.

Už rozpačitejší dojem vzbudzuje národniarsky nápad nižšej, 15-percentnej sadzby pre podnikateľov s obratom pod 100-tisíc eur. Čo vyzerá ako podpora malých podnikateľov, ktorých je väčšina, môže skončiť hlavne ako biznis-príležitosť pre daňových právnikov, pomáhajúcich väčším firmám optimalizovať dane. Ak chceme predísť komplikovaniu daňového systému, znížme korporátnu daň všetkým firmám. 

A čo vyrovnaný rozpočet?

Keď Robert Fico balíček sociálnych a daňových opatrení prezentoval, vyjadril želanie, aby jednotlivé jeho body neboli spochybňované z pohľadu cieľa vyrovnať v štátnom rozpočte výdavky s príjmami. Lenže ide o zásadnú otázku.

Vyrovnaný rozpočet nie je len nejaká odťažitá posadnutosť časti ekonómov. Napríklad podpora pre rodiny s deťmi sa nedá oddeliť od otázky, či sa tak nedeje na dlh, ktorý práve tie deti raz budú splácať. Podobne ani zdvojnásobenie vianočného príspevku pre dôchodcov, ktoré je tiež súčasťou balíčka, sa nedá oddeliť od diery v hospodárení, ktorú prinieslo zastropovanie dôchodkového veku, čo ovplyvní výšku penzií budúcich dôchodcov.

Každoročné deficity sa premietajú do dlhu krajiny. Zadlžovanie v dobrých časoch môže spôsobiť, že štát si bude ťažšie požičiavať v zlých časoch.

Súčasná vláda chcela do roku 2020 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Premiér Peter Pellegrini vlani na jeseň s veľkou slávou vyhlásil, že už rozpočet na rok 2019 bude s nulovým deficitom.

No zrejme napokon nebude. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má strážiť vládu, aby sa nožnice medzi príjmami a výdavkami štátu priveľmi neroztvárali, v polovici júna upozornila, že „deficit verejnej správy môže v roku 2019 dosiahnuť 0,9 percenta HDP najmä v dôsledku rastu výdavkov a nadhodnotenia nedaňových príjmov“.

Je to asi 900 miliónov eur, ktoré vláde k vyrovnanému rozpočtu chýbajú. Rada na niektoré riziká upozorňovala, už keď sa rozpočet pripravoval.  

V roku 2018 dosiahol deficit 0,7 percenta. Bolo to o niečo lepšie, ako sa očakávalo, vzhľadom na dobrý vývoj ekonomiky. No v súčasnosti sa odhady tempa hospodárskeho rastu skôr aktualizujú smerom nadol.

Ak by vláda neprijala žiadne úsporné opatrenia, v roku 2020 by podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť deficit dosiahol 0,6 percenta a 0,4 percenta HDP v roku 2021. To by znamenalo, že tretia vláda pod vedením Smeru nesplní svoj cieľ vyrovnaného rozpočtu.

Mimochodom, Peter Pellegrini sa stále chce pokúsiť zostaviť rozpočet s nulovým deficitom na budúci rok. Vo volebnom roku sotva reálne.

Dlhová kríza štátov eurozóny na začiatku tohto desaťročia viedla k posilneniu európskych fiškálnych pravidiel. Aj keď Slovensko ich neplní najhoršie v EÚ, ani tu netreba zaspať na vavrínoch.

„Slovensko pre svoj slabý progres a porušovanie pravidiel preventívnej časti Paktu stability a rastu zatiaľ len virtuálne skončilo na lavici hanby spolu s Belgickom, Portugalskom a Talianskom,“ upozornil minulý týždeň člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Juraj Kotian. „Otázne je, ako sa z toho poučíme?“

Vidina rozpočtových prebytkov

Hospodárenie tretej vlády pod vedením Smeru je často charakterizované ako obdobie rastúcich príjmov štátu vďaka zotavujúcej sa pokrízovej ekonomike pri ešte rýchlejšie rastúcich výdavkoch na rôzne sociálne balíčky. Napríklad bývalý viceguvernér NBS Ján Tóth odhaduje, že ak by sa sadzby daní nemenili a výdavky štátu by rástli len v dôsledku inflácie, rastu miezd a ekonomiky (teda nie ich priamym vládnym zvyšovaním), rozpočet by bol medzičasom v prebytku 410 miliónov eur.

Kým Slovenská republika nikdy od svojho vzniku v roku 1993 nemala vyrovnaný rozpočet a jeho dosiahnutie sa sústavne vznáša ako vidina v budúcnosti, vzdialenej asi „dva-tri roky“, tam vonku sú dokonca krajiny, ktoré majú skúsenosť s ďalším pre nás dosiaľ neznámym fenoménom: prebytkovým rozpočtom.

Nemecko, ktoré taktiež zažívalo desaťročia deficitov, dosahuje rozpočtové prebytky už od roku 2014. Ide predovšetkým o zásluhu bývalého kresťanskodemokratického ministra financií Wolfganga Schäubleho.

Nejde o to, že by vláda občas nemohla pustiť nejaké euro aj na nový sociálny program či rozšírenie existujúceho. No ideálne by bolo, keby Slovensko najskôr dosiahlo prebytkový rozpočet a potom by sa spustila debata, či tie peniaze navyše vynaložiť na zníženie dlhu, zníženie daní a odvodov alebo na rozšírenie sociálnych programov.

Mať konečne vyrovnaný, respektíve prebytkový rozpočet by bolo pre Slovensko dosiahnutím ďalšej historickej méty, ktorá by potvrdzovala, že si nielen dokážeme sami vládnuť, ale že si dokážeme vládnuť dobre. Realizovať tento cieľ zostane asi až úlohou budúcej vlády.   

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo