Trump vojnu s Iránom odmietol, no kritizujú ho za zbabelosť

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Trump vojnu s Iránom odmietol, no kritizujú ho za zbabelosť

Donald Trump na snímke z 18. júna 2019. Foto: TASR/AP

Americkí jastrabi sú vo svojom živle, volajú po leteckých útokoch a sľubujú ľahké riešenia.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Zatiaľ čo prezident Donald Trump vo štvrtok naznačoval, že Irán mohol americký dron zostreliť náhodne, podporovatelia vojny s touto krajinou v médiách tvrdili, že akékoľvek opatrné napomenutie zo strany prezidenta by v Islamskej republike pochopili ako slabosť.

Americká armáda uviedla, že neozbrojený a bezpilotný dron U.S. RQ-4A Global Hawk letiaci nad Ománskym zálivom blízko Hormuzského prielivu bol zostrelený v medzinárodnom vzdušnom priestore. Generálporučík Joseph Gastella z hlavného veliteľstva vzdušných síl USA povedal, že išlo o „nevyprovokovaný útok“. Irán to však spochybnil a tvrdil, že dron vstúpil na jeho územie.

Po tom, čo iránsky veliteľ uviedol, že Islamská republika je „pripravená na vojnu“, Trump na twitteri napísal, že „Irán urobil veľmi veľkú chybu“.

Trump v prvých reakciách: „Našťastie išlo o bezpilotný dron. Bol v medzinárodných vodách, no na jeho palube sme nemali žiadneho muža ani ženu, nikoho. Je to veľký rozdiel.“ Zdieľať

„Nechce sa mi veriť, že to bolo zámerné, ak chcete vedieť pravdu,“ povedal Trump novinárom. „Mohlo ísť o niekoho hlúpeho, kto to spravil.“

„Viem si predstaviť, že niekto spravil zostrelením dronu chybu,“ dodal. „Našťastie išlo o bezpilotný dron. Nemal žiadnu posádku, bol v medzinárodných vodách, no na jeho palube sme nemali žiadneho muža ani ženu, nikoho. Je to veľký, veľký rozdiel.“

„A nehovorím, že chybu urobila krajina. Niekto pod velením krajiny urobil chybu.“

Netrvalo dlho a niekoľko vojnových agitátorov rýchlo odpovedalo.

Trump vraj zbabelo cúvol

Business Insider vyšiel článok s nadpisom „Trump pred odpoveďou na priamy iránsky útok zbabelo cúvol“.

„Prezident Donald Trump bizarne zľahčil iránske zostrelenie amerického dronu ako ‚chybu‘ – po tom, čo sa k tomu táto krajina priznala a vyhlásila, že je pripravená na vojnu. Z jeho strany to vyzerá na jasný, ale fakty popierajúci krok na vyhnutie sa vojne,“ napísal Alex Lockie. „Trump hovoril o veľkej hre s Iránom, ale podľa viacerých správ svojich podriadených v skutočnosti tlačil k miernejšiemu tónu voči Iránu, aby sa vyhol vojne. (...) Minister zahraničných vecí Mike Pompeo v relácii Face the Nation v televízii CBS povedal, že USA sa budú smerom k Iránu snažiť ‚obnoviť odstrašenie‘, zjavne tak, že im dáme vedieť, že po ďalšej agresii by prišla tvrdá odpoveď.“

V článku súhlasne citoval Marka Dubowitza, výkonného riaditeľa Nadácie na obranu demokracie, ktorý pre New York Times povedal, že Irán podmínoval ropné tankery pravdepodobne preto, „aby ukázal, že Trump je len twitterovým tigrom“.

David Adesnik v National Review vzývajúc Ronalda Reagana vychválil Trumpovho ministra zahraničných vecí, ktorý patrí medzi jastrabov. „Tým, že Mike Pompeo nežiada od Iránu nič iné než vzdanie sa, priniesol do Trumpovej zahraničnej politiky reaganovskú líniu. Zatiaľ čo sa prezident Trump pripravoval vyjednať s Teheránom novú dohodu, Pompeo vymenoval 12 podmienok ukončenia amerického tlaku.“

Podľa Adesnika platí, že čím viac požiadaviek, tým lepšie, hoci „nikto by nemal očakávať, že sa Irán podvolí“.

Podľa Adesnika platí, že čím viac požiadaviek, tým lepšie, hoci nikto by nemal očakávať, že sa Irán podvolí. Čo je teda zmyslom týchto požiadaviek? Pritlačiť Irán na kraj vojny. Zdieľať

Čo je teda zmyslom týchto požiadaviek? Pritlačiť Irán na kraj vojny, tvrdí Victor Davis Hanson v článku v National Review nazvanom „USA držia v zúčtovaní s Iránom všetky karty“.

„Čas (...) určite nie je na strane zbankrotovaného Iránu, ktorý musí buď vyvolať konflikt, alebo čeliť svojmu zrúteniu,“ napísal Hanson. „Ak Irán začne potápať lode alebo útočiť na americké ciele, Trump môže jednoducho zopakovať stratégiu selektívneho bombardovania použitú proti ISIS, (...) čo by znamenalo na každý iránsky útok na americký cieľ odpovedať omnoho väčšou trestnou reakciou zo vzduchu na iránsku základňu alebo prístav. Kľúčom by bolo, že by sa vyhlo použitiu pozemných jednotiek a ani by sa nerozpútala plnohodnotná letecká vojna.“

Ani zďaleka nie je jediným komentátorom, podľa ktorého by sa vojna s Iránom skončila rýchlo a úspešne.

Reuel Marc Gerecht a Ray Takeyh vo Wall Street Journal napísali článok s názvom „Amerika sa krehkému Iránu môže postaviť“.

„Jeho režim je nebezpečný, no nie je dosť silný na to, aby vydržal dlhotrvajúcu konfrontáciu,“ napísali. „Režim je v politicky prekérnej situácii. (...) Hlavnou slabosťou [Iránu] je to, že nedokáže zhromaždiť dostatočnú silu na dlhotrvajúci konflikt s odhodlanou veľmocou. Zaťaté päste mullahov, slogany o mučeníctve a zinscenované demonštrácie by sa nemali zamieňať s reálnou silou.“

Pochod aktivistov od Ministerstva zahraničných vecí k Bielemu domu vo Washingtone 21. júna 2019, žiadajú zmenu režimu v Iráne. Foto: TASR/AP

Demonštranti držia nápis Nie vojne pred Bielym domom vo Washingtone 21. júna 2019. Foto: TASR/AP

Rýchle víťazstvo sa sľubovalo aj pri Iraku

Marc Gerecht, dnešný zástanca vojny s Iránom, v roku 2002 písal: „Vojna v Iraku by sa vôbec nerozšírila na celý Blízky východ. Väčšina režimov v tejto oblasti je príliš stabilná, silná a rozumná.“ Zdieľať

Gerecht, spolupracovník Nadácie pre obranu demokracie, sa v novembri 2002 vyznamenal článkom s názvom „Vojna v Iraku nedestabilizuje Blízky východ“.

„Jedinou skutočne znepokojujúcou vecou, ktorú by mohla druhá vojna v Zálive vyvolať, je iracká demokracia,“ napísal v tom čase.

„Argumenty proti vojne v Iraku sa často točia okolo presvedčenia, že americká invázia destabilizuje Blízky východ. Podľa tejto teórie je oblasť ako sud nestabilného pušného prachu, ktorý by vojna so všetkými svojimi nevyhnutnými a nezamýšľanými dôsledkami mohla zapáliť. Arabské ulice sa môžu vzbúriť, z ďalších krívd budú prosperovať radikálni islamistickí náborári a popudliví irackí občania – arabskí suniti, šiíti a Kurdi – by prípadne mohli roztrhnúť svoju krajinu. Takéto trhliny by sa rozšírili po celej oblasti.

Vojna v Iraku by sa však vôbec nerozšírila na celý Blízky východ.

Väčšina režimov v tejto oblasti je príliš stabilná, silná a rozumná. Napríklad egyptský prezident Husní Mubarak vyzerá byť omnoho skúsenejší, než bol iránsky Šáh Mohammad Rezá Pahlaví.“

Na rozdiel od Gerechtových optimistických predpovedí bol Mubarak v roku 2011 zvrhnutý, keď Arabi vyrazili do ulíc a spustili Arabskú jar. Z dôvodu náboženského násilia zomreli v Iraku desaťtisíce ľudí a „radikálni islamistickí náborári“ nevytvorili al-Káidu v Iraku, ale odnož, o ktorej v roku 2002 ešte nikto nepočul – ISIS.

Prečítajte si:
Prečo sa Irán možno pustí do obmedzeného útoku
Pompeo rokuje o Iráne v Saudskej Arábii Zdieľať

Americký televízny komentátor Bret Stephens, ktorý sa pred desiatimi rokmi prihováral za vojnu v Iraku, dnes ostro a bez náznaku irónie tvrdí, že „ak Irán nezmení svoje správanie, mali by sme potopiť jeho loďstvo“.

„Nikto nechce vojnu s Iránom. No neželanie si vojny neznamená zostať nečinný tvárou v tvár jeho urážkam,“ píše Stephens. „Už predtým sme iránske loďstvo potopili. Teherán by mal byť upozornený, že sme pripravení a schopní to spraviť znovu.“

Píše:

„Čo je správnou americkou reakciou?

Nemôže ňou byť obvyklý trumpovský kolotoč zúrivosti a ústupkov. Nemôže ňou byť ani liberálny zámer bezohľadného odsúdenia, po ktorom nasleduje nečinnosť. Vypálenie na neozbrojenú loď v medzinárodných vodách je priamym útokom na pravidlá medzinárodného poriadku, v ktorý – ako tvrdia – liberáli veria. Nechať takýto krok nepotrestaný nie je riešením.

Správny je nový súbor pravidiel – s rýchlymi dôsledkami, ak sa ho Irán rozhodne porušiť.“

Stephens sa prihovára za vylepšenú verziu Obamovej „červenej čiary“ zo sporu so Sýriou. Tentoraz by však mali USA pokračovať a potopiť iránske námorníctvo.

Ak to znie bláznivo, všimnite si rozhovor so senátorom Tomom Cottonom v CBS News, kde tvrdil, že by bolo treba iba dva údery na to, aby „sme vojnu s Iránom vyhrali“.

Cottonove tvrdenia pripomínajú slová kráľa Pyrrha po tom, čo jeho armáda v bitke pri Heracleu v roku 280 pred Kr. utrpela ťažké straty. Po veľkej chvále za úspech kráľ slávne poznamenal, že „ešte jedno takéto víťazstvo by ma zruinovalo“, čo neskôr vytvorilo frázu o pyrrhovom víťazstve.

Irán je silnejší ako Irak

Cotton by mal zvážiť, čo myslel pod „víťazstvom“ nad Iránom. Ako by takéto víťazstvo vyzeralo?

Je jasné, že americká armáda zvíťazí v každom palebnom boji. No podobne ako v prípade Iraku jednoduché zničenie iránskej armády alebo námorníctva neznamená, že sa tým zabezpečí víťazstvo.

Je jasné, že americká armáda zvíťazí v každom palebnom boji. No podobne ako v prípade Iraku jednoduché zničenie iránskej armády alebo námorníctva neznamená, že sa tým zabezpečí víťazstvo. Zdieľať

Irán je trikrát väčší ako Irak a podľa článku Harryho Kazianisa v The American Conservative vojnové simulácie iránskej schopnosti odpovedať na nepriateľské akcie v Perzskom zálive viedli k hrozivým výsledkom:

„(...) Irán sa rozhodne, že takúto akciu nedovolí, a vydá vyhlásenie, že jeho armáda je nielen mocná, ale aj schopná vážne poškodiť americké námorné ciele v regióne. Uskutoční protiútok s masívnou salvou protilodných rakiet zacielených na hlavný symbol americkej vojenskej sily: jedinú americkú lietadlovú loď operujúcu v oblasti. Vypálenie stovky rakiet premôže obranu lode, 100-tisíctonové plavidlo sa zničí a s ním prídeme aj o viac ako 2-tisíc námorníkov a letcov.

Irán sa tu nezastaví. Aby vyjasnil, že nebude tolerovať žiadne ďalšie americké vojenské operácie proti svojim silám, iránske konvenčné útočné ponorky (zakúpené v Rusku) spustia sériu útokov na americké hladinové bojové plavidlá v Perzskom zálive. Kým Teherán príde o jednu z dvoch svojich drahých ponoriek, potopí sa jedno americké bojové plavidlo a zahynie 62 námorníkov na jeho palube.“

Dnešní vojnoví jastrabi nám predtým sľubovali ľahké a rýchle víťazstvo.

Ako upozornil Jack Hunter, „ten istý klub neokonzervatívnych jastrabov [ku ktorému patrí senátor Cotton] aj predtým predpovedal rýchlu vojnu. ‚Päť dní alebo päť týždňov, alebo päť mesiacov, no celkom určite to nepotrvá dlhšie,‘ zdôrazňoval v roku 2002 vtedajší minister obrany Donald Rumsfeld“.

Videli sme, kam vedú predpovede jastrabov o rýchlom úspechu. Tentoraz sa už nemôžeme nechať tak ľahko presvedčiť.

Barbara Bolandová
Autorka je reportérkou časopisu The American Conservative pre zahraničnú politiku a národnú bezpečnosť.

Copyright: The American Conservative, pôvodný text: Media, War Boosters Slam Trump for ‘Chicken’ Response to Iran. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil L. Obšitník.

Viac článkov z The American Conservative nájdete tu.

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo