Francúzi prijali zdraviu škodlivú zdravotnícku reformu

Uplynulé týždne mali Francúzom priniesť zmeny v zdravotníctve, ktoré bojuje s mohutným deficitom, nedostatkom lekárov na vidieku a zdražujúcim sa doplnkovým poistením nedostupným pre mnoho obyčajných ľudí. Stav skutočne zrelý na dôkladnú analýzu a rázne zmeny.

Počiatočné ambície novo pripravovaného zákona o zdraví aj naznačovali snahu o hlbokú reformu. Text, ktorý nakoniec prišiel do parlamentu, však pripomínal nekoherentný zoznam splnených požiadaviek rôznorodých záujmových skupín. Niečo ako „z každého rožku trošku“, ktoré sa zrodilo bez konzultácie s lekármi. Tí svoju nespokojnosť dali jasne najavo štrajkom. Svoje miesto si v takto pozliepanom zákone našli aj niektoré kontroverzné opatrenia, pri ktorých možno vážne pochybovať, že sú v záujme zdravia obyvateľov.

Darcovstvo krvi pre všetkých

Povolenie darcovstva krvi pre gejov bolo už nejaký čas predmetom zákulisných diskusií. Na umlčanie odporcov sa ministerka spoliehala na podporu Národného poradného výboru pre etiku. Ten sa však na všeobecné prekvapenie vyslovil jasne za udržanie súčasného zákazu. Vo svojom stanovisku z 30. marca sa oprel o lekárske štúdie a štatistiky, podľa ktorých je výskyt HIV u mužov majúcich homosexuálny styk až 200-násobne vyšší ako v heterosexuálnej populácii. Výbor navrhol ponechanie zákazu v platnosti, čakajúc na „výskumy vyhodnocujúce trvalé vylúčenie z darcovstva ako neopodstatnené z lekárskeho a vedeckého hľadiska“.

Ak by niekto chcel podozrievať spomenutý výbor z reakcionárstva, je dobré pripomenúť, že v septembri 2013 bolo jeho personálne obsadenie „upravené“ podľa predstáv súčasnej vládnej moci. Napriek jasnému postoju výboru pre etiku bolo darcovstvo krvi pre všetkých odhlasované v parlamente.

Drogovacie centrá

"Drogovo závislí ľudia si budú môcť beztrestne a pod odborným dohľadom - 'v hygienickom prostredí' - vpichnúť svoju dávku. Asociácie na pomoc pre drogovo závislých: ešte nikto sa nezbavil závislosti tým, že sa mu pomohlo brať drogy."

Zdieľať

Nie, v tomto prípade nejde o protidrogové strediská, kde by závislí ľudia našli pomoc a radu, ako sa tejto pliagy zbaviť. Ide naozaj o priestory, kde si drogovo závislí ľudia môžu beztrestne a pod odborným dohľadom vpichnúť svoju dávku. Zdôvodnenie tohto mimoriadne nebezpečného experimentu sa opiera o žalostnú hygienickú situáciu osôb požívajúcich tvrdé drogy a s tým spojené vysoké riziko nákazy HIV, hepatitídy atď. Toto pokrytecké zdôvodnenie projektu však prekrúca realitu toxikomanov a vytvára ilúziu, že brať drogy nie je nebezpečné, ak sa dodržiava hygiena. Asociácie, ktorým skutočne ide o pomoc pre drogovo závislých, sú v tomto zajedno: ešte nikto sa nezbavil závislosti tým, že sa mu pomohlo brať drogy.

Okrem toho dochádza k paradoxnej situácii, keď časti územia štátu budú postavené mimo zákona. Zatiaľ čo v celej krajine je prechovávanie a užívanie akýchkoľvek drog zakázané a stíhané, v uvedených priestoroch sa zákon aplikovať nebude. To bol mimochodom dôvod, pre ktorý sa Rada Štátu, najvyšší poradný orgán vlády, vyslovila rázne proti tomuto projektu. Všetko márne, prvé drogovacie centrum pod zľudovelým názvom „salle de shoot“ bude v prevádzke už v novembri tohto roku.

Potrat bez času na rozmyslenie

Kupujete práčku, auto alebo ste práve podpísali hypotéku? Máte sedem dní na rozmyslenie a počas tejto doby môžete svoje rozhodnutie zmeniť. Ak sa rozhodnete pre potrat, zákon vám nepriznáva žiaden čas na rozmyslenie. Zákonom povinná doba siedmich dní je minulosťou. Ľudský život nehodno porovnávať s práčkou ani iným predmetom, avšak zrušením tejto povinnosti sa jeho hodnota dostala dokonca pod úroveň hodnoty našich materiálnych statkov.

Táto zmena nebola v pôvodnom vládnom návrhu. Prišla ako militantný dodatok zo strany zelených a radikálnej ľavice počas prerokovávania v parlamente. Podľa nich povinný čas na rozmyslenie „infantilizuje“ ženu, ktorá akoby nebola schopná vlastného rozhodnutia. Pri estetickej chirurgii však zákon stále požaduje dva týždne času na rozmyslenie. Druhým pseudodôvodom bolo to, že sedem dní čakania dostáva ženu mimo zákonnej doby, keď je potrat povolený. Štatistiky však ukazujú niečo iné. Chirurgické potraty sú v priemere vykonávané v siedmom týždni, čo je približne uprostred lehoty povolenej zákonom. O žiadnej časovej tiesni teda nemôže byť ani reči. Ide len o snahu ešte viac banalizovať zákrok a mlčať o následkoch na psychiku ženy, jej zdravie a vzťah s partnerom. Čo je raz banálne, to nás necháva necitlivých a ľahostajných. Barbarstvo, aby mohlo pokračovať, potrebuje udusiť citlivosť a zatvrdnúť súcit, hovorí filozof.

Povinné darcovstvo orgánov

Darovať vlastný orgán inému, niekedy dokonca cudziemu človeku, je a vždy zostane výnimočným ľudským činom. Je takým aj preto, že je dobrovoľný. Kto tak donedávna chcel urobiť, mohol sa zapísať do národného registra darcov. Čakateľov je však veľa a orgánov málo. V registri je len niekoľko percent obyvateľstva, lebo väčšina o ňom nevie. Preto si zákonodarca myslí, že každé telo po smrti patrí štátu, pokiaľ obyvateľ za života nezanechal nesúhlasné stanovisko. Súhlas sa automaticky predpokladá a ani príbuzní nemajú žiadne právo. Situácia sa teda obrátila, len tá istá väčšina stále o ničom nevie.

Prví, čo boli proti takejto úprave, boli práve lekári, ktorí odbery orgánov vykonávajú. Podľa nich sa „nedá ísť proti vôli rodiny, ktorá je absolútne proti“. A potom povinné darovanie stráca svoju výnimočnosť. Možno by sa dokonca už ani nemalo nazývať darovanie. Ak sa však vžijeme do situácie toho, ktorý s nádejou čaká na vhodný orgán, možno si povieme, prečo nie. Ak niečo zo mňa pomôže inému v momente, keď tu už nebudem, tak filozofovať o tom, čo je dar a čo povinnosť, nie je na mieste.

Je tu však iný zákon, ktorého schválenie len o niekoľko týzdňov skôr vyvoláva nové otázky okolo povinného darcovstva. Je to zákon o „konci života“, otvárajúci cestu trvalej sedácii (utišovaniu bolesti) s cieľom usmrtenia, čo sa spolu so zastavením výživy rovná eutanázii. Keďže každý pacient je teraz potenciálne nový darca, kombinácia zákona o trvalej sedácii s povinným darcovstvom vytvára priestor na nabádanie k žiadosti o sedáciu. Príliš nepravdepodobné? Spomeňme si na prípady belgických lekárov, ktorí v roku 2011 odoberali orgány pacientom z programu pre asistovanú samovraždu.

Potratové kvóty

"Regionálne centrá pre zdravie budú v rámci svojich mnohorakých povinností pripravovať aj akčné plány pre prístup k potratom. Takto bude možné stanovovať aj ročné kvóty objemu potratovej činnosti."

Zdieľať

Zrušiť čas na rozmyslenie pri potrate nestačí. Pre niektorých je potratov stále málo. Preto budú Regionálne centrá pre zdravie v rámci svojich mnohorakých povinností pripravovať aj akčné plány pre prístup k potratom. Typový akčný plán, ktorý bude súčasťou zmluvy medzi Regonálnym centrom a zdravotníckym zariadením, bude okrem iného zahŕňať aj ciele a prostriedky na vykonávanie potratov. Ako vzor sa udáva prvý plán tohto typu vypracovaný pre širšiu oblasť Paríža v roku 2014, ktorý si dáva za cieľ: „uzavrieť zmluvu o potratovej činnosti so štátnymi a súkromnými zdravotníckymi zariadeniami, najmä tými, ktoré vykazujú nedostatočnú úroveň aktivity v pomere k ich pôrodníckej aktivite (aktivita potratov nižšia alebo rovná 20 % z celkovej aktivity)“. Pod rúškom akčných potratových plánov bude takto možné stanovovať ročné kvóty objemu potratovej činnosti.

Od deklarácie práva na potrat v novembri minulého roku cez zrušenie sedemdňovej reflexie, habilitáciu pôrodných asistentiek vykonávať medikamentózne potraty, povolenie chirurgických potratov v zdravotných centrách, teraz prichádza ich centrálne plánovanie ako najnovšia vymoženosť zdravotnej starostlivosti na Západe. Kde hľadať príčiny tohoto zbesilého honu za potratmi? Ťažko povedať, ale jedna odpoveď sa nachádza v správe, ktorú vypracoval Výbor pre rovnosť medzi pohlaviami. Dokument mapuje potratovú situáciu v krajine a predpovedá výrazný odchod generácie militantných potratárov na dôchodok, ktorých nemá kto nahradiť. Sú regióny, kde do piatich rokov odíde na dôchodok až 66 % potratu schopných gynekológov. Mladých tento „job“ neláka a uprednostňujú iné úkony a iné špecializácie. Nedostatok propotratovej motivácie sa u mladých lekárov nedá riešiť len platovým prilepšením či prísľubom kariérnej perspektívy. Je nutné pridať legislatívne opatrenia, ktoré nahradia ochabujúce libertariánske nadšenie mája 68 a zabetónujú vydobyté pozície. Zrejme v tomto kontexte by sa dalo vysvetliť aj frenetické predkladanie propotratových správ a rezolúcií v Bruseli.

Výhrada vo svedomí

Jedna z posledných bariér nekontrolovaného potratového teroru a často jediná možnosť pre rezistujúcich lekárov, výhrada vo svedomí, mala byť tiež odstránená militantným pozmeňovacím návrhom. Na zásah ministerky spravodlivosti, ktorá si nepriala "znovu vyvolať mimoriadne symbolickú debatu v kontexte napätia z istého počtu societálnych tém“, bol tento návrh nakoniec stiahnutý. Výrok ministerky nesie v sebe dve podstatné informácie. Prvou je istota, že téma zrušenia výhrady sa skôr či neskôr vráti. Je to len otázka vhodného momentu, keď spoločenská klíma bude dostatočne upokojená. Druhou je potvrdenie, že permanentná bdelosť a včasná mobilizácia spoločnosti je niečo, pred čím majú rešpekt aj tí najaktívnejší ideológovia. Nateraz neostáva nič iné, len vzdorovať zdravotníckej reforme, ktorá je nielen zdraviu škodlivá, ale ukazuje sa aj životu nebezpečná.

Štefan Danišovský
Autor je spolupracovník Postoy.sk, pracuje vo Francúzsku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo