Bolo o čom písať, články sa písali takmer samy. Kto bude navrhovať šaty, aká bude vizáž, aký make-up, aké topánky, aká kabelka. Spojenie „módna ikona“ sa skloňovalo v rôznych podobách. No všeličo sa popísalo. A nafotilo, dokonca aj Zuzana Čaputová ako stelesnenie ženskej sily – na obálke (cs vydania) módneho časopisu Vogue. Ale veď dobre, užili sme si tú slávnostnú chvíľu, kde aj pekná vizáž má svoju rolu. Veď si len spomeňme, ako trápne sme sa všetci cítili pri pohľade na nešťastné čižmy ministerky Laššákovej v prezidentskom paláci.

Lenže zdá sa, že na Zuzanu Čaputovú v tomto smere číha zopár nebezpečenstiev, ktoré zosobňujú predovšetkým tie hrozne milé, ale hrozne neodbytné redaktorky lifestylu, bulváru či ženských časopisov. Fotky zo súkromia prezidentky, z jej návštevy kozmetičky, módneho salónu či kaderníka, ktoré mohli urobiť v predinauguračnom období, ich navnadili. Vedia, že ich čitateľky chcú teraz takéto príspevky, aj vďaka nim budú kupovať ich časopisy či klikať na ich linky. Chcú vedieť, akú kozmetiku prezidentka používa, aké farby jej pristanú, aké bytové doplnky preferuje, akú stravu vyznáva, aké sú jej obľúbené recepty, aké výchovné metódy používa, ako zdobí stromček, ako randí. Komunikačné oddelenie prezidentky bude pod neustálym tlakom tohto typu médií.

Na jednej strane sa ich radosť dá pochopiť. V posledných rokoch chýbali reprezentatívne manželky politikov, ktoré by mohli plniť rubriky ženských časopisov. Martina Kisková bola neviditeľná, podobne ako manželka Roberta Fica. No a Peter Pellegrini ani Andrej Danko oficiálne manželky nemajú. Ženským časopisom je tak k dispozícii iba komunikačne zdatná, teda už aj menej autentická a svoje súkromie rada prezentujúca Jarmila Lajčáková. No manželka ministra zahraničných vecí už je obohratá, všetko o nej vieme.

V posledných rokoch chýbali v médiách reprezentatívne manželky politikov, s výnimkou Jarmily Lajčákovej. Zdieľať

Dobre, isté pochopenie pre lifestylové, bulvárne či rodinné časopisy, weby a relácie treba mať. Najmä ženám spríjemňujú život. Ale porovnania s prvými dámami sú úplne nefér. Zuzana Čaputová nie je Michelle Obamová ani Brigitte Macronová, ani Melania Trumpová a ani Monika Babišová. Tieto dámy slúžia len na reprezentáciu svojich manželov. Majú dostatok času na premýšľanie o svojich outfitoch (hrozné slovo!) a aj dosť financií na manželovej kreditke, aby plnili rolu módnej ikony. Zuzana Čaputová je však viac – je prezidentka. A žiadny manžel jej svoju kreditku nepožičia.

Prvá prezidentka nebola zvolená na to, aby sa na Slovensku posilnil kreatívny priemysel. Môže to byť iba príjemný vedľajší účinok jej pôsobenia. Aj bez Zuzany Čaputovej sa posledné roky na Slovensku začína dariť sektoru, do ktorého patria módni návrhári, vizážisti, poradcovia pre imidž a podobné profesie. Zúri medzi nimi už aj konkurenčný boj. Využíva sa preto každá možnosť cez médiá kritizovať konkurenciu.

Nerobme si ilúzie, že vždy ide iba o dobrý úmysel, je to aj boj o pozície, objednávky, slávu, peniaze. Ako asi tento boj vyzerá, sme už posledné týždne videli v niektorých kritikách prezidentkiných šiat, účesov, topánok či vizáže. Boj o vplyv na imidž Zuzany Čaputovej má svoje grády. Na toto musí byť jej tím vnímavý a opatrný. A musí si pestovať aj schopnosť odmietať nároky či očakávania čitateľov bulváru či lifestylu.

Ale nebuďme iba negatívni: máme krásnu prezidentku, nepodceňuje módu, dá si poradiť s vizážou, pôsobí žensky, nebude to teda žiadny „babochlap“. Svoj šarm môže využiť aj v politickom svete. A môže pomôcť kultivovať všeobecný vkus na Slovensku. Len to všetko chce zmysel pre mieru a zdržanlivosť. Lebo dokonca aj prezidentke svedčí istá záhadnosť, naozaj jej pristane aj určitá tajomnosť. Nepotrebujeme vedieť, kedy sa prvýkrát bozkávala a čo si písala do denníčka. Nepotrebujeme v paláci druhú Adelu Banášovú. A nepotrebujeme mať v paláci ani módnu ikonu. Chceme od Zuzany Čaputovej oveľa viac.