V hlbokom stíšení srdca,
duša sa túži zhovárať.
O svojich pocitoch, radostiach, trápeniach
mi chce úprimne povedať.
Mnohokrát som ju nepočula alebo nechcela počúvať,
pýchou, slabosťami, hlukom sveta pohltená.
Nebol čas si k nej sadnúť.
Teraz pripravená vyhovieť jej.
Čakám na pravdy o mne samotnej.
Tak často človek padne až úplne na dno,
kvôli svojim chybám, doráňa si vnútro.
Hriechmi zasypaný, vinami spútaný,bolesťou trýznený.
ĽUTUJE.
A prosí, dúfa, modlí sa o malé Svetlo.
Niekedy stačí tak málo.
Možno vyjsť zo Seba.
Pokoriť sa, priznať si chybu.
Mať silu odpustiť si, zanechať vinu.
V ťažkej situácii, v bolesti, pri strate,
nevzdať sa, nevzdialiť, nezísť z Božej trate.
Otec vie i z toho spraviť niečo dobré,
do krajnosti MILUJE ŤA.
Spočiň na Jeho ramene.
I keď nevieš prečo Ty.
Zažívaš krivdu, neprávosti.
V plnosti času Ti všetko odhalí.
Preto neodchádzaj, zostaň mu verný.