Prílivové vlny mora,
unášajú môjho ducha,
som ako dieťa v kolíske.
Zapadajúci lúč slnka,
svieža rieka, ktorá žblnká,
človeku veľa napovie.
V kráse stvorených vecí
vidieť stopu hlbokú,
Jej Tvorca denne nesie ti
pokoj a lásku odvekú.
Ponorím sa do hĺbky mora,
po ktorom srdce túžobne volá
a dotknem sa divokých vĺn.
Vnímam, cítim stále znova,
že je zo mňa bytosť nová,
zbavená temných škvŕn.
Tie len stavajú prekážky,
vnútro sa búri a stoná,
preto sa poddáva vlnám lásky
nech ho opája vôňa Tvoja.
Sladko si drieme srdce
v tejto nežnej kolíske.
Lúčmi ho potešuje slnce
až kým jeho tlkot neustane.
Ľúbezne spievajú vrabce,
harmónia nás spája.
Žitie viac už nie je prázdne,
v kráse duša zmysel našla.
Nikto ti ju nemôže vziať
ani búrka ani víchor.
Len Ty kľúče od srdca máš,
raduj sa a viac sa neboj.
Precíť Lásku v hĺbke srdca,
zahoď v sebe všetky putá.
A otvor oči pre nový smer,
nech žiješ už tu večný sen.