Zuzana Čaputová verzus jej úrad

Zuzana Čaputová verzus jej úrad

Foto: TASR/Michal Svítok

Novú prezidentku čaká stret s realitou, pre ktorú Andrej Kiska už post neobhajoval.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Zuzana Čaputová sa ujala prezidentského úradu. Prognózovať výzvy, ktoré ju v ňom čakajú, sa síce dá, ale tieto predpovede stoja tak trochu na vode. Nevieme presne, s akými udalosťami bude počas svojho funkčného obdobia konfrontovaná, a jej prezidentovanie do značnej miery ovplyvní aj to, aká vládna zostava sa vyskladá po parlamentných voľbách. A aj to je v tejto chvíli stále neznáma.

Jedna výzva sa však už aj dnes dá pomenovať pomerne jasne.

V našom politickom systéme sa s prezidentom s výnimkou vládnych kríz nepočíta ako s tvorcom politiky. Má niekoľko silných kompetencií v oblasti justície, ktoré môže využiť na zablokovanie zlých presonálnych nominácií, ale to je tak všetko. Spoľahlivo fungujúca vládna väčšina dokáže bez problémov prelamovať prezidentské veto zákonov a aj často skloňovaný vplyv prezidenta na zahraničnú politiku štátu je skôr chimérou.

Všetky kľúčové agendy, ktoré vyplývajú s nášho členstva v EÚ, sa riešia z pozície vlády a podobne je to aj s bilaterálnymi vzťahmi s inými krajinami. Prezident sa síce zúčastňuje na prezidentských stretnutiach V4 či summitoch NATO, to však nie sú platformy, kde by sa robili nejaké kľúčové rozhodnutia.

Značná časť prezidentských povinností má ceremoniálny charakter a je viac o reprezentácii ako o reálnej politike.

Jednoducho, prezidentský úrad bol projektovaný pre politických matadorov. Politikov, ktorí strávili roky vo výkonných funkciách a tento post mal pre nich byť zakončením kariéry. To platilo v prípade Michala Kováča, Rudolfa Schustera aj Ivana Gašparoviča.

To, samozrejme, neznamená, že takáto hlava štátu je odkázaná na to, aby zostala len reprezentatívnou figúrkou. Aj príklad Miloša Zemana ukazuje, že ak sa na hrad dostane niekto s veľkou politickou autoritou a najmä skúsenosťami a dokonalou znalosťou hry, môže v niektorých situáciách poriadne zamiešať kartami. To sa už však bavíme o naozaj ťažkých politických váhach.

Na Slovensku sa už v roku 2014 koncept prezidentského úradu ako seniorského postu pre skúseného politika prevrátil naruby. Zdieľať

Na Slovensku sa už v roku 2014 koncept prezidentského úradu ako seniorského postu pre skúseného politika prevrátil naruby. Prezidentom sa stal Andrej Kiska, ktorý dovtedy nielenže nemal žiadne politické skúsenosti, ale ani viditeľnú verejnú stopu.

Ako úspešný podnikateľ bol zvyknutý meniť veci jediným pokynom či rozhodnutím. V Grasalkovičovom paláci však veľmi rýchlo zistil, že takto to nefunguje. Frustrácia z toho bola zrejme aj podstatným dôvodom, prečo tento post už neobhajuje a radšej mieri do straníckej politiky, cez ktorú sa veci predsa len dajú meniť efektívnejšie.

Politicky mal Kiska len dva silnejšie momenty. Keď využil situáciu po Ficovej demisii a odmietol vymenovať na post ministra vnútra Joža Ráža a keď dal Ficovi najavo, že ho nevymenuje za ústavného sudcu. Na odchode Fica a Kaliňáka z vlády má zásluhu najmä Béla Bugár.

Inak však nedokázal svoje prezidentské obdobie vyplniť žiadnou silnejšou agendou, ktorej by sa systematicky venoval, stal sa jej hovorcom a využíval svoju funkciu na jej forsírovanie.

Chvíľu sa zdalo, že takouto jeho prezidentskou témou bude zdravotníctvo, potom rómska téma, ale nakoniec z toho nič nebolo.

Okrem konfliktu s Robertom Ficom, ktorý vygradoval po udalostiach po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a sporadických symbolických gest v zahraničnej politike vypĺňali jeho funkčné obdobie najmä povinné jazdy a ceremoniálne akty. Nečudo, že päťdesiatnik Kiska s minulosťou výkonného manažéra nebol z tohto svojho údelu nadšený a nechcel ho ďalej predlžovať.

V rovnakej situácii bude aj Zuzana Čaputová, ktorá má pred nástupom do funkcie len o kúsok hlbšiu verejnú stopu ako Kiska. Ani ona nikdy nezastávala významnejšiu politickú funkciu a odrazu sa ocitla na poste pre politických veteránov. Štyridsiatnička, občianska aktivistka, politička s ideálmi a so zápalom meniť veci tak narazí na realitu funkcie, ktorá takýmto typom nemá veľmi čo ponúknuť. Ani vládne krízy sa nekonajú každý druhý týždeň.

Ak sa Zuzane Čaputovej toto prázdno nepodarí vyplniť nejakou silnou agendou či aktivitou, môže byť, podobne ako jej predchodca, veľmi rýchlo demotivovaná bezzubosťou svojho úradu.

Ten totiž nebol plánovaný pre tých, ktorí chcú meniť svet.

 

 

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo