Richard Rybníček opäť hovorí o zmene charakteru štátu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Richard Rybníček opäť hovorí o zmene charakteru štátu

Primátor Trenčína Richard Rybníček. FOTO – TASR/Radovan Stoklasa

Prečo by sa nad jeho komunálnou reformou mali zamyslieť práve konzervatívci.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Bolo to pred tromi rokmi, keď primátor Trenčína Richard Rybníček vystúpil verejne s myšlienkou nahradiť súčasných osem samosprávnych krajov šestnástimi „kantónmi“ či „župami“, ktoré mali odrážať prirodzené regióny Slovenska. Zo zmeny územného členenia a s tým súvisiacej rozsiahlej decentralizácie zamýšľal spraviť tiež prioritu svojej strany TOSKA, ktorú predstavil v októbri 2016.

O rok neskôr Rybníček oznámil, že strana napokon nevznikne. Nedokázal pre ňu totiž získať peniaze. A ani téma decentralizácie sa nestala práve ťahúňom pre masy.

Pritom myšlienku rozčleniť Slovensko na 16 prirodzených samosprávnych regiónov si Rybníček nevymyslel. Nešlo o žiadny utkvelý vrtoch trenčianskeho primátora.

Medzi odborníkmi, ktorí sa zaoberajú reformou verejnej správy, bola táto myšlienka prítomná už dlhšie. Dušan Sloboda a Vladimír Bačík takýto návrh prezentovali ešte predtým ako takzvaný Župný variant 2005. Takéto územné členenie by lepšie zodpovedalo prírodným pomerom Slovenska i spádovosti v regiónoch (respektíve väzbám medzi miestnymi centrami osídlenia a ich zázemím).

No odborníci súčasne prízvukovali, že pretvorenie súčasných 8 vyšších územných celkov na 16 „žúp“ či „kantónov“ by malo byť len jednou nohou potrebných zmien. Druhou nohou mala byť komunálna reforma, spočívajúca v municipalizácii obecnej samosprávy. O čo ide?

Na Slovensku existuje približne 2 900 obcí. Dve tretiny z nich nemajú ani tisíc obyvateľov. Najmenšie obce minú väčšinu svojho rozpočtu na prevádzku úradu, kým na rozvoj nezostávajú prostriedky a ľudia odchádzajú žiť inde. Pritom ale máme na Slovensku 20-tisíc poslancov.

Municipalizácia znamená, že obce si ponechajú svoj názov, erb či identitu, no viaceré blízke obce by spojili svoje samosprávne orgány a rozpočty. Umožnilo by to zracionalizovať ľudské i finančné zdroje samospráv.

V ideálnom prípade by sa zmienených asi 2 900 obcí pretransformovalo do približne 160 municipalít. Slovensko je jedna z posledných krajín Európskej únie, kde sa municipalizácia v nejakej forme neuskutočnila.

V roku 2016 Richard Rybníček hovoril najmä o zmene 8 samosprávnych krajov na 16 žúp. No bez municipalizácie na úrovni obecnej samosprávy to mnohým ľuďom mohlo znieť proste ako rozmnoženie úradníckych aparátov, ktoré poznali z vyšších územných celkov.

Pritom napríklad župné zastupiteľstvo vôbec nemuselo byť kreované voľbami, ako je to dnes v prípade samosprávnych krajov. Predstaviteľná bola tiež možnosť, že poslancami župného zastupiteľstva by sa stali automaticky starostovia municipalít...

Nech je ako chce, v súčasnosti sa Richard Rybníček k téme decentralizácie Slovenska vracia. No snaží sa ju uchopiť z opačnej strany ako pred tromi rokmi. V minulotýždňovom rozhovore pre Denník N už nehovorí o „kantónoch“ či „župách“, ale práve o potrebe municipalizácie. Dokonca tvrdí, že samosprávne kraje sa môžu úplne zrušiť.

Platformou pre presadenie týchto myšlienok už nemá byť nová politická strana, ale Únia miest Slovenska. Na jej pôde by mohol vzniknúť oficiálny detailný koncept komunálnej reformy. S tým by po budúcoročných parlamentných voľbách táto organizácia predstúpila pred vládu, ktorá by zrejme musela municipalizáciu zastrešiť. Richard Rybníček si od nových strán, ktoré do svojich radov lákajú aj populárnych primátorov a starostov, sľubuje ústretovosť voči svojim návrhom.

Istým úskalím môže byť, že primátor Trenčína myšlienku komunálnej reformy kombinuje s úvahami o zmene volebného systému. Tieto dve témy by však mali byť posudzované oddelene.

Komunálna reforma je sama osebe dosť komplikovanou záležitosťou. Dá sa očakávať, že narazí na odpor niektorých starostov a primátorov. Šanca, že si v politických kruhoch získa podporu, bude vyššia, ak ju predkladatelia nebudú komplikovať kontroverziami o novom volebnom systéme...

V čase, keď sa medzi konzervatívcami šíri dezilúzia z rozdrobenosti ich politického priestoru, si iniciatíva Richarda Rybníčka zaslúži práve ich pozornosť. Dôležitou konzervatívnou hodnotou je totiž subsidiarita (na vyššiu úroveň sa presúva len to, čo sa lepšie nedá robiť na nižšej) a tomu blízka požiadavka, aby štruktúra verejnej správy zohľadňovala prírodné reálie krajiny, lokálne špecifiká či miestne ekonomické, kultúrne a iné väzby.

Slovensku by sa zišla zásadnejšia spoločenská diskusia o tom ako kombinácia výstredne položeného hlavného mesta, rozdrobených sídiel, silnej ústrednej štátnej správy, hornatého rázu krajiny a neuspokojivej infraštruktúry ovplyvňuje vyhliadky krajiny na rozvoj. A či niektoré z týchto deformácií dokážu korigovať vhodne zvolené politické opatrenia.  

Richard Rybníček je zatiaľ jediný vplyvnejší politik, ktorý na takúto diskusiu opakovane tlačí. Objavia onen „teritoriálny“ rozmer konzervativizmu raz aj ostatní konzervatívni politici?

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo