Kiska má v novom prieskume 6,2 percenta, vyhral by Smer pred PS/Spolu

Kiska má v novom prieskume 6,2 percenta, vyhral by Smer pred PS/Spolu

Ako by vyzerali preferencie strán so stranou Andreja Kisku. Foto: Facebook/Focus

Na konci mája namerala Agentúra AKO Kiskovej strane 10,8 percenta.

Ak by sa parlamentné voľby konali v júni, s 19,7 percentami hlasov by v nich zvíťazila strana Smer-SD. Na druhom mieste by bola koalícia Progresívne Slovensko (PS) a Spolu - občianska demokracia so 17,8 percentami a tretia ĽSNS s 12,5 percentami hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus na vzorke 1017 respondentov.

Štvrté miesto má v júnovom prieskume SaS s 8 percentami a piate KDH so 7,5 percentami hlasov. Nasleduje hnutie Sme rodina so 7,3 percentami, SNS so 7,2 percentami a OĽaNO so 6,7 percentami.

V Národnej rade by Smer-SD obsadil 34 kresiel, koalícia PS a Spolu-OD by získala 31 mandátov, ĽSNS 22 a SaS 14 kresiel. KDH a Sme rodina by mali v parlamente rovnako po 13 poslancov. SNS by obsadila 12 a OĽaNO 11 kresiel.

Do parlamentu by sa nedostali strany Most-Híd so 4,4 percenta, SMK s 3,7 percenta, Kresťanská únia s 1,4 percenta a ani Strana zelených Slovenska s 1,3 percenta hlasov. Ostatné strany v prieskume nezískali ani jedno percento.

Agentúra sa pýtala aj na ešte nezaloženú stranu Andreja Kisku, ktorú by volilo 6,2 percenta opýtaných. Preferencie iných strán by sa mierne upravili (obr.)

Smer-SD by v tomto prípade získal 19,5 percenta, koalícia PS-Spolu 15,3 percenta, ĽSNS 12,3 percenta, KDH 7,5 percenta, SNS 7 percent, SaS 6,8 percenta, Sme rodina 6,6 percenta a posledné by sa do parlamentu dostalo OĽaNO so ziskom 5,9 percenta. Most-Híd (4,1 percenta) a SMK (3,8 percenta) by aj v tomto prípade zostali mimo parlamentu.

Na konci mája namerala agentúra AKO Kiskovej strane 10,8 percenta.

Komentár Martina Hanusa

Aj najnovší prieskum agentúry Focus potvrdzuje, že slovenská politická scéna prechádza treťou veľkou transformáciou za posledné desaťročie. Tú prvú priniesol pád Radičovej vlády spolu so zverejnením Gorily (de facto koniec SDKÚ), druhou boli voľby 2016 (SaS a OĽaNO ako noví lídri pravice plus faktor ĽSNS), tretia odštartovala prezidentskými voľbami a ešte ťažko odhadnúť, ako sa vyvinie - či bude triumfom liberalizmu centristického a progresívneho typu a súčasne na opačnom protipóle i triumfom hnedého tábora (Kotleba-Harabin), alebo či novou charakteristikou bude najmä fragmentácia a nemožnosť stabilnej vlády.

Upadajúci Richard Sulík a Igor Matovič sa dnes možno utešujú situáciou spred štyroch rokov, keď sa podľa prieskumov zdalo, že ich vysaje Procházkova Sieť, kým oni nemali istý ani vstup do parlamentu. Napokon sa všetko zlomilo posledné dva týždne pred voľbami, keď Sieť vo finiši doslova vyhorela a státisícové masy opozičných voličov sa rozhodli pre Sulíka a Matoviča. Zo SaS tak bola zrazu nová SDKÚ a kresťansko-charizmatické krídlo OĽaNO malo dôvod veriť, že nahradí vyprahnuté KDH. 

Samozrejme, stále nemožno podceňovať Sulíkov aj Matovičov talent v kampaňovom finiši, ich skúsenosti aj špecifickú charizmu. Ale v tejto chvíli mi nestačí fantázia na predstavu, ako by mohli v najbližších mesiacoch vykompenzovať to, čo v opozícii zanedbali za posledné tri roky - popri Sulíkovi nevyrástla žiadna výraznejšia dvojka a trojka, po ňom najpopulárnejšou političkou strany je Lucia Nicholsonová (ktorej je v skutočnosti bližšie PS/Spolu než jej národno-liberálny predseda). A Matovič po niekoľkomesačnej hibernácii skúša ďalšie divadelné predstavenie, no publikum tentoraz zíva a obzerá sa po novom hereckom obsadení.      

V pondelok predstaví Andrej Kiska novú stranu, onedlho príde Harabinova strana, takže jedinou istotou je zatiaľ len toľko, že tektonické zlomy budú pokračovať.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo