Nový zákon politiky: Rozdeľuj a... rozdeľuj ešte viac!

Nový zákon politiky: Rozdeľuj a... rozdeľuj ešte viac!

Na Dvořákovom nábreží v Bratislave za zvuku bubnov protestovala v pondelok popoludní desiatka ľudí proti spojenectvu Le Pen a Kollárovej strany. Foto: Jakub Kotian/TASR

Čo prináša doba politickej fragmentácie.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Na koho to včera zaútočil Igor Matovič so svojím novým nápadom? Ústa mal plné Harabina, Kuffu, Danka či Fica, zároveň syčal čosi o zlyhaní uplynulých troch dekád kresťanskej politiky, všetko samí farizeji, vraj samé zákazy a príkazy.

Matovičovo zúfalstvo je len ilustrácia. Zúfalstvo preto, že sme sa dožili politiky, ktorá predstavuje kandidátku bez kandidátov, Matovič nepredstavil žiadneho politika, žiadnu novú tvár „obyčajného kresťana“, neviem, či sa to dá nazvať odvážne, skôr nie, ale nič odvážnejšie tento personalista bez nových kádrov včera neukázal.

Bolo nás jedenásť...

Na budúci rok sú voľby a už dnes vieme, že ich hlavným rysom bude prudký nárast politickej fragmentácie.  

Opozícia, ktorá chce voľby vyhrať, sa už dnes skladá – počítajte so mnou – z SaS (na kandidátke s OKS), PS a Spolu, Sme rodina, Obyčajní ľudia s novou platformou, KDH, pod hranicou 5 percent je už Most, plus SMK, KÚ. K tomu vzniká nová Kiskova strana.

Keď to spočítame, spolu ide o 11 strán.

Do volieb je ďaleko, nejaké zmeny ešte prídu, ale v zásade platí, že každá z vymenovaných dokáže fungovať ako samostatná entita (Matovičov virtuálny nápad nepočítam), a to aj bez ohľadu na hranicu piatich percent. Také KÚ je schopné napodobniť fungovanie OKS, Maďari začínajú počítať dôvody, prečo ísť do volieb spolu a bez Bugára, asi ako dve strany na jednej kandidátke (nie ako koalícia), do výpočtu už nepočítam ani značku Nova, Grendel si vybral Matoviča, Žitňanská Kisku, značka sa najskôr prestane používať.

Prvá otázka, ktorá pri pohľade na scénu napadne každého, je jasná: Ako dosiahnuť, aby neprepadlo ani percento hlasov a súčasne aby takýto pelotón strán a mini-strán dokázal vládnuť?

Ak čakáte odpoveď, sklamem vás, na ňu je ešte čas.

Tento text má inú ambíciu, ukázať, ako táto politická realita mení slovenskú politiku.

Jednak preto, že veci sa dejú aj na opačnej strane rieky: Smer stále pomaličky klesá, SNS tiež, Kotleba naberá a vo vzduchu je otázka, čo s tým všetkým urobí Harabin. Aj k týmto planétam patria mesiace, napr. KDŽP či Národná koalícia.

Na fáze, v ktorej sme dnes, je ale dôležité niečo iné.

Naplno som si to uvedomil, keď som videl niekoľko videí z protestov proti Kollárovej eurovolebnej kampani, ktorú prišla podporiť Marine Le Penová.

Protest politikov PS proti Borisovi Kollárovi a Marine Le Penovej v Bratislave. Foto: Jakub Kotian/TASR

Pozrel som si videá z obidvoch perspektív, na Kollárovom facebooku aj nahrávku Eugena Kordu, sú to dva svety a Absurdistan, aký sa len tak nevidí.  

Na jednej strane stál Kollár s Pčolinským, pár ľudí, ktorých som nepoznal. Na druhej bubnujúci aktivisti (vraj členovia Antifa), poslanec Beblavý, progresívni politici s hlúčikom ľudí, vpredu dvaja revúci ľudia, vydavateľ Kertész Bagala a v meste známy pouličný maliar, obidvaja ako zmyslov zbavení kričia na Kollára: „Fašisti!“

Jeden bratislavský Žid mi neskôr povedal, že dokonale absurdné na tomto spore bolo, že v tom hlúčiku bolo niekoľko bratislavských Židov, ktorí hádzali croissanty na iného Žida, Borisa Kollára, ktorého časť rodiny zahynula v nacistických táboroch.  Mal som z toho jediný pocit, vznikol pri pohľade na poslanca Beblavého, síce: že tohto draka, ktorého pomáha zobúdzať, nebude schopný ani osedlať, ani skrotiť.

Pointa: Prichádzame do doby, kde je rozhodujúca identita, a tá si vyžaduje nielen silné vnútorné presvedčenie (a lojalitu), ale aj nepriateľa. Navzájom sa to podporuje, obraz nepriateľa posilňuje identitu vlastného tábora. Tomu zodpovedá aj tvrdý jazyk („Fašisti!“), a tomu budú stále viac zodpovedať aj nové politické kádre.

Predvolebný plagát a poňatie politiky podľa progresívcov. Foto: PS/facebook

... už nás je len desať

Progresívci majú svojho nepriateľa v Kotlebovi, čím hrozivejšia je (bude) hrozba Kotlebu, tým potrebnejší sú Progresívci, tak velí politický naratív. Platný, samozrejme, aj vice versa. Nenechajte sa rušiť, že významná časť Kotlebových voličov volila v druhom kole Čaputovú, čo trošku napovedá o tom, čo je Kotleba v skutočnosti za fenomén a prečo silnie, o tom sa nehovorí, to totiž nepôsobí mobilizačne. Počítajú sa údery, nie technika.

Videli sme to už pri prezidentských voľbách, Mistríkova kampaň vytvárala obraz druhého kola s Ficom a Harabinom, a teda vyrábala Harabina, čo malo pomôcť najmä Mistríkovi. Nakoniec to pomohlo Čaputovej.

Niektorí pestujú ideologickú polaritu (progresívci, kotlebovci, harabinovci..,), iní viac osobnú (Hlina, Matovič), každý podľa svojho gusta. Kto nemá nepriateľa, akoby ani nebol. Kto dokáže nafukovať svojho nepriateľa, nafukuje aj seba.

Niečo z toho k politike prirodzene patrí, napokon polarita vláda/opozícia je základom demokracie, ale tu teraz nejde len o vymedzovanie sa voči Ficovi alebo vláde, ide o vymedzovanie sa dvojakého druhu. Všimnite si koalíciu PS/Spolu: Celkom prirodzene sa vymedzujú voči Ficovi a Smeru, ale ideologicky je súperom najmä Kotleba a z druhej strany Sulík, najnovšie aj Kollár. Jeden je za fašistu, druhý za nehodného liberála, vlastne tiež za fašistu. Sulíkova kritika EÚ sa v týchto kruhoch hystericky preháňa, hoci nie je ani za vystúpenie z EÚ, ani za vystúpenie z eura, ani za vystúpenie zo Schengenu, pre mnohých z nich je euroskeptik, nacionalista, Antieurópan...

Smiešne? Nie, ak prijmete logiku heretika, najväčšia hrozba je ten, ktorý sa uchádza o rovnakých voličov ako vy a má iný pohľad na svet.

Prirodzene, Sulík musí túto výzvu prijať, inak ohrozuje svoju stranu, preto musí boj s progresívcami zviesť. Nuž a aby sme si uvedomili, o čo ide – hoci sa od progresívcov značne líši, čo-to majú aj spoločné, dokonca aj keď ide o persóny, veď ešte na začiatku tohto volebného obdobia pozýval na spoluprácu poslanca Beblavého on.

Problém takejto politiky je zrejmý: postupne vznikne toľko frontových línií, že aj taká malá skupinka, ako sú bratislavskí Židia, sa v nich ocitne na dvoch stranách barikády.

Zároveň sa ničí ešte niečo, nazvime to opozičný étos, ktorý by mal opozíciu spájať a pripravovať na obdobie spoločnej vlády.

Ešte jedna ilustračná fotka z protestu dvoch opozičných strán proti Kollárovej strane. Foto: Jakub Kotian/TASR

Ak ale chceme porozumieť tomu, čo sa deje, aj tento proces je až reakcia.

Všimnite si, ako klesá podiel voličov pre kedysi tradičné strany aj v zavedenejších demokraciách. V Taliansku získala tradičná ľavica a pravica v posledných eurovoľbách spolu len niečo vyše 30 percent (dokopy), v Británii to bolo ešte menej, len asi štvrtina voličov volila dokopy Labour alebo konzervatívcov, ešte aj v takom Nemecku, kde politický čas plynie akosi pomalšie, získali strany Únie a SPD pod 50 percent, je to skrátka európsky trend.

Sú aj výnimky, v strednej Európe napr. Poľsko a Maďarsko, ktoré ale potvrdzujú základnú tézu tohto textu: rovnako Orbán, ako Kaczynski a pred ním Tusk totiž pestujú víziu nepriateľa a ostro polarizujú spoločnosť už celé roky. Rovnako ako to doma robil a robí Fico. Zdá sa, že je to železný zákon – keď nepolarizujú tradičné strany, robia to nové a novovznikajúce strany. Napokon, presne s tým začal vstup do politiky aj Babiš. Nepriateľ dáva zmysel politike.

Žijeme v dobe fragmentácie a polarizácie, nové pravidlo znie: Rozdeľuj a... rozdeľuj ešte viac!

 

PS

Tento text mal pôvodne na titulke inú fotografiu, išlo o screenshot titulnej fotky z portálu Aktuality, fotografiu som použil z facebooku, nevediac, že Richard Sulík proti nadpisu, že mu je Kollár s Le Penovou bližší ako PS, protestoval. Titulnú fotografiu som z toho dôvodu zamenil, R. Sulíkovi ďakujem za upozornenie.

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo