Keďže som vo všetkých doterajších voľbách, či už parlamentných, župných, komunálnych, volil KDH, tak si dovolím k tomu niečo napísať. Priznám sa, že sa ma dotkli všetky historické odchody z KDH, ale posledný bol klinec. Založiť novú stranu, aby mohol človek kandidovať do EP, tak to musí byť aj pre kresťana silná káva...
Ale vrátim sa k môjmu pohľadu na túto situáciu, ktorú vnímam v dvoch rovinách.
V prvej rovine sa na to pozerám čisto matematicky. Ak si niekto myslí, že pri percentuálnej podpore materskej strany nižšej ako je výška potrebná na vstup do parlamentu, z tejto strany odíde, založí novú stranu a získa vyššiu podporu, tak sa domnievam, že matematická hodnota – limita jeho naivity je nekonečno. Vidím to tak, že na Slovensku zatiaľ nemáme takú osobnosť, ktorá by takto dokázala strhnúť davy a získať podstatne vyššiu podporu ako materská strana.
Druhá rovina sa týka samotného programu kresťanských strán. Z môjho pohľadu si neviem predstaviť, čím podstatným, čím tak „megakresťanským“ sa môže líšiť program jednotlivých kresťanských strán, čo by mohlo osloviť mňa smrteľného voliča, aby som presedlal a volil inú stranu. Zvlášť ak kresťanskú rétoriku už používajú aj členovia iných strán, ktoré nemajú vo svojom názve slovo kresťanský.
Takže vo finále zasa trocha nepriamej úmery z matematiky. Čím viac kresťanských strán - rozdrobenejšia kresťanská politika, tým menej kresťanských politikov v parlamente – nižšia možnosť presadiť niečo z kresťanského programu.
Preto si dovolím vyzvať kresťanských politikov, aby sa viac zamerali na riešenie spoločného dobra, ako na pokrytie svojich individuálnych potrieb, aby zjednotili sily a boli pevnou alternatívou v tomto svete. V kresťanskom duchu oprášili vzťahy a začali dialóg o tom ako spoločne zabojovať v budúcoročných parlamentných voľbách. Myslím si, že inak to bude opäť viesť k neustálym matematickým a politickým analýzam a vo finále k otázke "kde udělali soudruzi z NDR chybu".