Vojna v Donbase slovenskými očami

Vojna v Donbase slovenskými očami

1. február 2017. Ukrajinské tanky na sídlisku v meste Avdijivka. Foto: TASR/AP – Jevgenij Maloletka

Recenzia knihy o vojne na východe Ukrajiny, ktorú napísal Tomáš Forró.

Hoci na Donbase sa ešte stále bojuje, táto vojna sa už takmer vytratila z našich médií a ako som mohol zistiť aj počas tohtoročných ciest na Ukrajinu, top udalosťou už prestáva byť aj tam.

Kniha reportéra Tomáša Forróa Donbas: svadobný apartmán v hoteli Vojna, ktorá vyšla v apríli tohto roku, čitateľa opäť prinúti vnoriť sa do tohto konfliktu. Ale oveľa intenzívnejšie a hlbšie, ako je to možné prostredníctvom stručných novinových článkov a sterilných spravodajských klipov.

Tomáš Forró na knihe pracoval od roku 2016 do roku 2018 a počas tohto obdobia vykonal sedem reportážnych ciest na Donbas. Mal unikátnu príležitosť pohybovať sa na oboch stranách konfliktu. Na teritóriách, ktoré kontroluje Ukrajina, ale aj na území separatistických republík, Doneckej ľudovej aj Luhanskej ľudovej republiky.

Rozprával sa s vojakmi, civilistami, politikmi a podarilo sa mu dať dokopy materiál, ktorý je viac sociologickou sondou tohto konfliktu ako klasickou vojnovou reportážou. A to je asi najväčšou pridanou hodnotou tejto knihy, pretože vojna, to nie sú len príbehy zo zákopov.

5. február 2017. Evakuácia detí z bojovej zóny v Donbase. Foto: TASR/AP – Jevgenij Maloletka.

Ale po poriadku. Kniha Donbas má tri časti, nazvané podľa troch ľudí, ktorých príbehy sa prelínajú celým autorovým rozprávaním.

Prvým je Gruzínec Mamuka, ktorý už ako mladík bojoval v gruzínsko-abcházskej vojne, nenávidí Rusov a na Donbas prišiel s vidinou, že si tam s nimi vyrovná staré účty. Ďalším je Čech Jura, delikvent, obdivovateľ ruského sveta, ktorý chce pred ukrajinskými fašistami brániť v radoch separatistov.

Tretím je mimoriadne silný príbeh Lízy, utečenkyne z Luhanska, matky štyroch detí, ktorá nie je emocionálne zaangažovaná na žiadnej strane konfliktu, len bojuje každodenný zápas o prežitie a snaží sa chrániť svoju rodinu.

Jednou z kľúčových otázok, ktoré reportér Forró sleduje, je rekonštrukcia príčin vzniku tejto vojny. Prostredníctvom svojich respondentov z viacerých strán sa pokúša roztriediť prepletenec histórie, politiky, miestnej mentality či propagandy, ktoré sa na katastrofe v Donbase podpísali. Jedným z respondentov, ktorý mu s tým pomáha, je aj Andrej Nedoves, podnikateľ z Luhanska, v čase vypuknutia vojny aj miestny poslanec za Janukovyčovu Stranu regiónov.

Aj s jeho pomocou skladá obraz, ako sa miestni oligarchovia naviazaní na Janukovyča cítili ohrození kyjevským Majdanom, báli sa o svoj biznis, a tak začali organizovať antimajdan. Nie s cieľom odtrhnúť sa od Ukrajiny, tú vraj chceli iba vystrašiť a zatlačiť na Kyjev, aby dal Donbasu autonómiu a oni mohli nerušene pokračovať vo svojich obchodoch.

Situácia sa im však postupne vymkla z rúk. Chaos narastal, autoritu si nedokázali vydobyť miestni oligarchovia z Janukovyčovej partie ani ukrajinská vláda a davu sa zmocnil niekto iný. Najskôr to boli proruskí aktivisti, dovtedy marginálne miestne figúrky, ktoré nik nebral príliš vážne, a potom nastúpila ruská tajná služba FSB.

Od regionálnej vzbury voči Kyjevu, ktorá pokračovala rojčením o Novorusku, sa tak Donbas aj vďaka ruskej ingerencii dostal po fáze horúcej vojny do dnešného stavu zmrznutého konfliktu. To je scenár, ktorý Vladimírovi Putinovi vyhovuje asi najviac. To je makropohľad. Vojna v Donbase však priniesla rovnako ako každý ozbrojený konflikt množstvo utrpenia a zamávala osudom miliónov konkrétnych ľudí, čo je moment, ktorý je v knihe tiež silne prítomný.

To, čo čitateľ rýchlo zistí a ocení, je skutočnosť, že reportér si nešiel do Donbasu len potvrdiť svoje vlastné názory na tento konflikt. Snažil sa dostať hlbšie, do zákutí, ktoré zvyčajne do zabehnutých mediálnych schém nevojdú. Okrem drsného opisu mafiánskych pomerov v obidvoch separatistických republikách, príkladov ich miestami až surrealistického fungovania prináša aj iné svedectvá.

Poukazuje napríklad aj na to, ako mnohí obyvatelia Donbasu začali separatistov podporovať ani nie tak pod vplyvom ruskej propagandy, ako znie oficiálna ukrajinská interpretácia, ale až po tom, čo v prvých mesiacoch na vlastnej koži pocítili brutalitu ukrajinských jednotiek. Najmä niektoré dobrovoľnícke prápory sa stali v ich očiach postrachom.

Zaujímavé sú tiež pasáže, v ktorých reportér ilustruje, prečo Ukrajina prehráva boj o dušu obyvateľov Donbasu. Napríklad aj kvôli ignorovaniu potrieb poškodených donbaských miest a dedín, ktoré zostali pod jej kontrolou, či prístup k donbaským utečencom.

Forróova reportáž je aj po editorskej stránke dobre zvládnutá a text aj napriek svedectvám veľkého počtu respondentov drží pokope.

Nakoniec práve táto unikátna zmes svedectiev z oboch strán konfliktu robí knihu nielen zaujímavou, ale aj dôveryhodnou. Určite je to reportážne dielo, ktoré svojou kvalitou presahuje slovenské pomery.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo