Permanentná kampaň Volodymyra Zelenského

Permanentná kampaň Volodymyra Zelenského

Kyjev 20. 5. 2019. Volodymyr Zelenskyj zdraví počas inaugurácie svojich stúpencov. Foto: TASR/AP – Efrem Lukatsky

Nový ukrajinský prezident sľubuje zemetrasenie a chce čo najskôr získať väčšinu v parlamente.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Tak ako sa predpokladalo, nový ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hneď pri svojej inaugurácii rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby. Tie by sa mali konať už 21. júla, hoci termín riadnych volieb bol len o niekoľko mesiacov neskôr, koncom októbra.

Tento krok dáva zo Zelenského pohľadu politickú logiku. Ukrajinský politický systém je nastavený tak, že ak chce Zelenskyj presadiť to, čo v prezidentskej kampani sľuboval, potrebuje k tomu parlamentnú väčšinu a spolupracujúceho premiéra.

Nič z toho v tejto chvíli nemá. Najsilnejším zoskupením v roztrieštenom ukrajinskom parlamente je frakcia jeho prezidentského súpera Petra Porošenka a Zelenskyj sa v ňom nemôže spoliehať na jediného poslanca. Logicky, keďže jeho strana Služobník ľudu vznikla až súbežne s jeho prezidentskou kampaňou.

Ďalším Zelenského motívom je snaha využiť ešte čo najviac euforickú vlnu z prezidentských volieb. Ak by čakal až do októbra, riskoval by, že nadšenie jeho prívržencov začne postupne opadávať a šance na úspech jeho strany v parlamentných voľbách sa znížia.

Prezidentov krok rozpustiť parlament podporila strana Vlasť Júlie Tymošenkovej aj zoskupenie Opozičný blok, ktoré má voličov najmä v ruskojazyčných oblastiach na juhovýchode krajiny.

Do hry však ešte môže vstúpiť Ústavný súd, ktorý bude rozhodovať, či Zelenského rozpustenie parlamentu je v súlade s ústavou. Časť poslancov totiž argumentuje tým, že niekoľko dní pred inauguráciou sa rozpadla vládna koalícia. Podľa ich interpretácie má v takejto situácii parlament tridsať dní na nájdenie novej vládnej väčšiny a počas tejto lehoty nemôže byť rozpustený. Zelenského protiargument znie, že koalícia sa reálne rozpadla už pred dvoma rokmi. Tento spor však Ústavný súd možno rozhodne až po samotných voľbách.

Podľa ukrajinskej ústavy tiež prezident nemôže rozpustiť parlament v období šesť mesiacov pred termínom parlamentných volieb. Zelenskyj tak musel konať rýchlo a stihnúť to do 27. mája.

Rozpustenie parlamentu nový prezident zdôvodnil tým, že „občania sú už unavení zo skúsených, systémových a nadutých politikov, ktorí si za dvadsaťosem rokov nezávislosti vytvorili krajinu neobmedzených korupčných mužností a pašalikov“.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Zelenského strana Služobník ľudu by vo voľbách mala s prehľadom zvíťaziť. Zdieľať

To chce Zelenskyj zmeniť aj prekopaním volebného systému. Doteraz Ukrajinci volili polovicu poslancov na základe pomerného a polovicu podľa väčšinového systému. Nový prezident tvrdí, že väčšinový volebný systém nahráva v ukrajinských podmienkach korupcii, a chce zaviesť výhradne pomerný systém. Jeho ľudia už avizovali, že sa pokúsia presadiť aj zmenšenie počtu poslancov, ktorých je dnes 450, a zníženie kvóra potrebného na vstup do parlamentu z piatich na tri percentá. Okresať chcú aj pomerne veľkorysú poslaneckú imunitu.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Zelenského strana Služobník ľudu by vo voľbách mala s prehľadom zvíťaziť. Aktuálne má podporu viac ako štyridsiatich percent voličov. Nasleduje Opozičná platforma Za život s približne desiatimi percentami. Túto stranu tvoria niektoré bývalé kádre Opozičného bloku (prezidentský kandidát Jurij Bojko, Vadim Rabinovič), ale jej kľúčovým človekom je šedá eminencia ukrajinskej politiky Viktor Medvedčuk. Tento niekdajší šéf prezidentskej administratívy Leonida Kučmu je známy blízkymi osobnými vzťahmi s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, ktorý je dokonca krstným otcom jeho dcéry.

Do parlamentu by sa ešte dostal Blok Petra Porošenka, premenovaný na Európsku solidaritu, Vlasť Júlie Tymošenkovej, strana Hlas populárneho rockera Svjatoslava Vakarčuka a Radikálna strana Olega Ljaška.

Na scénu sa tlačia aj ďalšie nové subjekty. Svoju stranu už ohlásila napríklad niekdajšia ukrajinská hrdinka, potom tvrdá Porošenkova kritička Nadija Savčenková či bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorému už Zelenskyj stihol vrátiť ukrajinské občianstvo.

Zelenského kritici upozorňujú, že nový prezident sa s voľbami ponáhľa najmä preto, aby eliminoval riziko, že najsilnejšou predvolebnou témou sa stane jeho nepripravenosť na prevzatie moci. Programová aj personálna. Miesta v prezidentskej administratíve zatiaľ obsadil najmä svojimi spolupracovníkmi zo svojej produkčnej firmy Kvartal 95.

Za niektorými jeho nomináciami tiež až príliš cítiť oligarchu Ihora Kolomojského. Príkladom je nový šéf prezidentskej administratívy (na Ukrajine veľmi dôležitý post) Andrij Bohdan, ktorý bol Kolomojského právnikom a poradcom. Predtým však spolupracoval aj s Petrom Porošenkom a ešte predtým bol námestníkom ministra vo vláde Mykolu Azarova, ktorý bol spojencom prezidenta Janukovyča.

Podľa jedných je Bohdan človekom, ktorý má v novej prezidentskej administratíve kontrovať Kolomojského záujmy, podľa iných je to len šikovný, flexibilný politický hráč, ktorý môže Zelenskému pomôcť budovať spojenectvá naprieč politickým spektrom.

To, kým je Bohdan v skutočnosti, sa zrejme len ukáže a to isté platí aj o jeho šéfovi, novom ukrajinskom prezidentovi. Pretože Volodymyr Zelenskyj je zatiaľ stále len v permanentnej predvolebnej kampani.

 

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo