Dieťa (Rudolf Dobiáš)

Dieťa (Rudolf Dobiáš)

Rudolf Dobiáš, FOTO TASR – Andrej Galica

Báseň ku Dňu detí.

Rudolf  Dobiáš
Dieťa


Narodilo sa dieťa! Fanfáry
zaslúži si taká udalosť.
A zlato vína v pohári,
veď prišiel najvzácnejší hosť.

A hoci s plačom vstúpi do života,
napokon všetko rieši s úsmevom.
Po čase bude hľadieť spoza plota
na všetko vzácne a zázračné v ňom.

Ešte je malé. Ešte bezbranné,
pästičky stíska, pripravené k boju.
Plače a znie to ako spievanie.
Nanúti všetkým sladkú hudbu svoju.

V objatí zaspí. Zatiaľ rodičia
zápasia s víchrom, čo im srdcia kmáše.
To dieťa nevie. Ale bojí sa,
že z mála stratí, čo má za najdrahšie.

Zľaknuté, kvetom strach svoj prikryje,
aby sa mohlo napiť jeho medu.
A potom zopne krídla motýlie,
zaštíti nimi všetok lesk i biedu.

A ako mocnie, rastie ako z vody,
zakúša strasti z nerovnosti ciest.
Z tých ciest sa zdvihne strmo do slobody,
má svoje krídla, chce sa dotknúť hviezd.

Raz odíde a nevráti sa domov.
Aj detský chodník trávou zarastie.
Nájde si nový, už iba svoj domov.
V ňom bude žiť a čakať na šťastie.

 
Rudolf Dobiáš (1934), básnik, prozaik, spisovateľ pre deti a mládež, rozhlasový autor a publicista, je autorom básne, ktorú som vybral na Deň detí. Už dávnejšie som si ju odložil na túto príležitosť. Nech vás poteší a inšpiruje a nech vás vedie k vyjadreniu vďaky za najväčší dar. Text básne som vybral z katalógu 3. ročníka Medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS – Skalka 2010.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo