Google ako cenzor online priestoru?

Google ako cenzor online priestoru?

Ilustračné foto: TASR/AP

Veľká väčšina výsledkov vo vyhľadávaní Googlu smeruje na liberálne médiá, zistili vedci z americkej univerzity. Nemusí to však byť ideologický zámer.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Vyhľadávanie v Google nemusí byť také politicky rôznorodé, ako sa môže zdať. Podľa štúdie dvoch vedcov z USA nastavenie algoritmu tohto vyhľadávača uprednostňuje zobrazenia spravodajských článkov výrazne viac z ľavicových ako pravicových médií.

Štúdiu vypracovali Daniel Trielli a Nicholas Diakopoulos, vedci z Northwestern University z amerického Illinois. Ide o špičkovú univerzitu, ktorá sa v rankingoch svetových univerzít umiestňuje do 40. miesta. Napr. v tzv. Šanghajskom rankingu sa v minulom roku umiestnila na 25. priečke, pričom od roku 2003 bola najhoršia ako 33.

Trielli a Diakopoulos svoju štúdiu uverejnili začiatkom mája tohto roku a jedným z výsledkov výskumu bolo, že Google zverejňuje odkazy liberálnych médií päťkrát viac ako konzervatívnych.

Vplyv vyhľadávačov na rozhodovanie ľudí stále rastie

Dáta získavali od 30. októbra do 30. novembra 2017 a zozbierali údaje o viac ako 6 300 odkazoch. Aby minimalizovali vplyv personalizácie vo vyhľadávaní, používali prehliadač s vymazanou používateľskou históriou či bez prihlásenia sa. Podrobný opis metodiky zverejnili v štúdii. Zamerali sa na tzv. „tvrdé spravodajstvo“, ktoré sa týka správ o vláde, voľbách, svetovej politike či makroekonomike, ktoré majú vysoký spoločenský dosah. Správy o športe či tie z bulváru nespracovávali.

Americkí vedci: „Ak v spoločnosti chýba rozmanitosť médií, môže to sťažovať objavovanie nových perspektív a obmedzovať tak kvalitu argumentov, okliešťovať autonómiu používateľa vo výbere informácií či potláčať povedomie potrebné na riešenie problémov.“ Zdieľať

Autori v štúdii upozorňujú, že podobne ako Facebook aj vplyv Googlu na dianie vo verejnom živote narastá. Podľa výskumu agentúry Pew v roku 2017 43 percent Američanov získavalo správy o dianí vo svete z internetu. Podľa inštitútu Reuters až pre 24 percent respondentov vo svete sú internetové vyhľadávače hlavnou cestou k spravodajstvu (sociálne siete o jedno percento menej). Pričom najpoužívanejším vyhľadávačom (63 percent) v USA je Google.

Takisto platí, že značná časť externej návštevnosti veľkých spravodajských portálov pochádza práve z Googlu, často je to 50 percent (resp. 25 percent ich celkovej návštevnosti). Platí známe pravidlo, že čím viditeľnejšie miesto vo vyhľadaných výsledkoch má ten-ktorý odkaz, tým vyššiu návštevnosť má jeho zdroj.

Trielli s Diakopoulusom na viacerých miestach štúdie upozorňujú, že ak v spoločnosti chýba rozmanitosť médií, „môže to sťažovať objavovanie nových perspektív a myšlienok a obmedzovať tak kvalitu argumentov, okliešťovať autonómiu používateľa vo výbere informácií či potláčať povedomie potrebné na riešenie problémov“. Čím viac je alternatív, tým lepšie sú podľa nich vyhliadky pre dobro jednotlivca a spoločnosti.

Google si nastavenie svojho algoritmu, pochopiteľne, chráni ako svoje know-how a verejnosť má o ňom len kusé informácie. Trielli s Diakopoulusom sa ho rozhodli podrobiť výskumu práve pre narastajúci vplyv tohto vyhľadávača.

Liberálne vs. konzervatívne médiá vo vyhľadávači: 62 k 11 percentám

Vedci po vyhľadávaní zvolených hesiel zistili, že až 62,4 percenta obsahu agregátora Google tzv. Top stories tvoria správy pochádzajúce z ľavicovo-liberálnych médií, zatiaľ čo iba 11,3 percenta pochádza z tých pravicovo-konzervatívnych (zvyšných 26,3 percenta spomedzi nimi skúmaných zobrazení bol bez ideologických dát).

Až 62,4 percenta obsahu agregátora Google tzv. Top stories tvoria správy pochádzajúce z ľavicovo-liberálnych médií, zatiaľ čo iba 11,3 percenta pochádza z tých pravicovo-konzervatívnych. Zdieľať

Taktiež tvrdia, že až desatina všetkých zobrazených správ v ich výskume pochádzala zo CNN, nasledovali New York Times so 6,5 percentami, Washington Post s 5,6 percentami a na štvrtom mieste Fox News s 3 percentami. Pritom v prvej dvadsiatke najčastejšie zobrazených spravodajských zdrojov (na ktoré bolo naviazaných 84 percent všetkých zobrazení) bola Fox News jediným konzervatívnym médiom.

Podobne vychýlený pomer sa ukázal aj pri vyhľadávaní konkrétnych hesiel. Napr. po zadaní „rex tillerson“ až tri štvrtiny nájdených výsledkov pochádzali zo CNN a New York Times.

Pri hodnotení vyššie spomínaných pomerov autori udávajú, že môžu byť výsledkom rozdielnych mechanizmov: jednak toho, že samotný algoritmus Google je predpojatý v prospech ľavicových zdrojov a tiež že „existuje viac ľavicovo-liberálneho spravodajského obsahu vytvoreného a zverejneného v online priestore a pozorované výsledky iba reflektujú jeho väčšiu viditeľnosť“.

Keď svoje výsledky z Google porovnali s vyhľadávaním v tzv. systéme GDELT, ktorý monitoruje spravodajské výstupy zo stoviek tisícov zdrojov z celého sveta, zistili, že aj v ňom je liberálno-konzervatívny pomer kvantity vychýlený doľava, no nie až tak výrazne ako v Googli.

Aktuálnosť by nemala byť vždy najdôležitejšou podmienkou

Vedci tiež zistili, že významnou podmienkou v algoritme Googlu je aktuálnosť spravodajstva. Spoločnosť bez ohľadu na hodnotový charakter média častejšie zaraďuje do Top stories tie správy, ktoré sú novšieho dáta, pri starších uprednostňuje také, ktoré sú zamerané na dlhodobejší záujem. Teda ak médium neprodukuje často nové správy, je malá pravdepodobnosť, že ich Google zaradí do Top stories. A naopak, Google „zvýhodňuje väčšie a dômyselnejšie spravodajské organizácie, ktorým záleží na aktuálnosti svojich správ, akou je napr. CNN“.

V zhrnutí štúdie autori priznávajú, že hoci nepomer medzi výsledkami ľavo-pravého ideologického delenia médií je v Googli zreteľný, „zostáva nejasné, či dominancia konkrétnych zdrojov je dôsledkom úspešného strategického úsilia týchto zdrojov o dosiahnutie ‚rozpoznateľnosti v algoritme‘“ alebo sa tu objavuje predpojatosť založená na vytvorenom rebríčku médií, ktorý by používal algoritmus spoločnosti Google.

Podľa Trielliho a Diakopoulosa existujú témy, kde sa viac žiada rozmanitosť médií, a Google by preto mal zvážiť, či vo svojom algoritme neoslabí podmienku aktuálnosti. „Žurnalistika vysokej kvality môže mať často dlhšiu životnosť a pre algoritmus by mohlo byť prospešné, ak by dokázal dynamicky prehodnocovať selekciu podľa aktuálnosti,“ píšu autori štúdie. „Správcovia algoritmu by mali urobiť citlivé kompromisy medzi tým, čo je žiaduce pre jednotlivcov (napr. relevancia), čo pre spoločnosť (napr. rozmanitosť) a čo pre médiá (napr. férovosť v súťaživom prostredí).“

Podľa Trielliho a Diakopoulosa existujú témy, kde sa viac žiada rozmanitosť médií, a Google by preto mal zvážiť, či vo svojom algoritme neoslabí podmienku aktuálnosti spravodajstva, ktorá výrazne uprednostňuje liberálne médiá. Zdieľať

Po zverejnení štúdie sa jej už v niektorých médiách chytili a jej posolstvo mierne posunuli v štýle, že poskytuje dôkaz o úmyselnej ideologickej zaujatosti spoločnosti Google. Daniel Trielli potom na svojom twitterom účte poprel, že by ich výskum dokazoval ideologický úmysel na strane Googlu. „Výskum hovorí to, že nech je výber algoritmu akýkoľvek, zacieľuje pozornosť na málo zdrojov a to má svoje dôsledky pre ideologickú rozmanitosť.“

Výsledkom ich štúdie teda je, že vyhľadávanie v Googli je naozaj ideologicky výrazne posunuté doľava, ale na druhej strane zo strany Googlu nemusí ísť nutne o ideologickú motiváciu, ale o technickú záležitosť nastavenia priorít medzi aktuálnosťou správy, jej kvalitou a žurnalistickou povahou jej zdroja. Hoci pomer vyhľadaných médií vyzerá hrozivo, môže to byť výzvou pre konzervatívne médiá skvalitniť svoje systémy tak, aby viac spolupracovali s algoritmom Googlu. Štúdia by mala byť tiež motiváciou pre čitateľov pohybovať sa v online prostredí s väčšou obozretnosťou.

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo