Nemecko, Rakúsko, Grécko: predbežné výsledky volieb do EP prinášajú prekvapenia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Nemecko, Rakúsko, Grécko: predbežné výsledky volieb do EP prinášajú prekvapenia

Taliansky premiér Giuseppe Conte hádže do volebnej schránky svoj hlas počas volieb do Európskeho parlamentu v Ríme. Foto - TASR/AP

Stredopravicový blok nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, strany CDU/CSU, zaznamenali značné straty v nedeľných voľbách do europarlamentu.

Taliansko

Talianska pravicovo-populistická Liga Severu, vedená vicepremiérom Matteom Salvinim, zvíťazila v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Taliansku. Vyplýva to z exit pollov zverejnených po uzavretí volebných miestností, ktoré boli v Taliansku otvorené až do 23.00 h SELČ.  

Podľa agentúry AFP sa Salviniho Liga Severu umiestnila na prvom mieste so ziskom 27 - 31 percent hlasov. 

Druhé miesto bude zrejme patriť Salviniho koaličnému partnerovi, protisystémovému Hnutiu piatich hviezd, ktoré podľa rôznych exit pollov zaznamenalo podporu 21 - 25 percent. 

Podľa jedného z exit pollov, zverejneného verejnoprávnou televíziou RAI, Hnutie piatich hviezd skončilo dokonca na treťom mieste so ziskom v rozmedzí 18,5 - 22,5 percenta. Podľa tohto prieskumu medzi voličmi vychádzajúcimi z volebných miestností sa na druhom mieste umiestnila opozičná stredopravá Demokratická strana s podporou 21 - 25 percent. 

Taliansko by mali v novom europarlamente zastupovať ešte ďalšie dve strany: Forza Italia expremiéra Silvia Berlusconiho (8 - 12 percent) a krajne pravicová opozičná formácia Bratia Talianska (5 - 7 percent), píše agentúra DPA.

Fínsko

Vo voľbách do EP vo Fínsku zvíťazila v nedeľu konzervatívna Národná koaličná strana (KOK), ktorá získala 20,8 percenta hlasov, resp. tri mandáty. Na druhom mieste skončili zelení so 16 percentami a dvoma mandátmi, informovala agentúra APA s odvolaním sa na konečné výsledky zverejnené fínskym ministerstvom spravodlivosti.

Až na treťom mieste skončila so ziskom 14,6 percenta hlasov a dvoma mandátmi Sociálnodemokratická strana Fínska (SDP), ktorá sa stala víťazom májových parlamentých volieb.

Do EP sa dostala aj Strana Fínov (PS), predtým známa ako Praví Fíni, ktorá získala 13,8 percenta hlasov. Tak ako strana Fínsky stred expremiéra Juhu Sipiläho (13,6 percenta) bude mať jedného europoslanca.

Po jednom eurposlancovi budú mať i Zväz ľavice (6,9 percenta) a Švédska ľudová strana vo Fínsku (6,4 percenta).

Rumunsko

Rumunské proeurópske strany uštedrili v nedeľňajších eurovoľbách porážku vládnucej Sociálnodemokratickej strane (PSD). Bývalý rumunský eurokomisár Dacian Ciološ po oznámení odhadov výsledkov uviedol, že jeho centristická aliancia USR-PLUS sa v europarlamente pripojí k novej politickej skupine, ktorá vznikne zlúčením liberálov a centristov francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Rumunská stredo-pravicová Národná liberálna strana (PNL) a centristická aliancia USR PLUS získali v eurovoľbách takmer 50 percent hlasov. Najväčšiu porážku utrpela hlavná strana vládnej koalície, PSD, ktorá podľa prvých odhadov získala len 25,8 percenta hlasov. Ide o prudký pokles preferencií voči roku 2014, keď rumunskí sociálni demokrati získali 37,6 percenta hlasov, informovala agentúra Agerpres. 

"Nie sme spokojní s týmto výsledkom," komentoval šéf PSD Liviu Dragnea, ktorého citovala agentúra AFP.

PSD strácala v posledných rokoch voličskú podporu aj kvôli snahám o reformu justície, ktoré by podľa domácej opozície a Európskej komisie viedli k oslabeniu boja proti korupcii.

Rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorý do najvyššieho úradu prišiel z tábora liberálov (PNL) a ktorý má dlhodobý spor s PSD, výsledky eurovolieb v Rumunsku privítal. Povedal, že voliči hlasovali v prospech "európskeho Rumunska" a zároveň dali najavo túžbu skoncovať s vládou PSD.

Výsledky eurovolieb sú dobrou správou aj pre bývalého eurokomisára pre poľnohospodárstvo a expremiéra úradníckej vlády Daciana Ciološa. Ten sa netají, že Aliancia 2020, tvorená zo strán USR a PLUS, sa v europarlamente pripojí k novej skupine, ktorá zrejme vznikne zlúčením skupiny liberálov a demokratov (ALDE) s centristickou platformou Renesancia, za ktorou stojí Macron. Europarlament zatiaľ pre túto skupinu používa skratku ALDE-R.

"Naši europoslanci sa budú podieľať na vytvorení novej skupiny. Už v pondelok budeme v Bruseli s kolegami z iných strán, z ALDE alebo z nových strán, a začneme diskutovať o vytvorení novej politickej skupiny, ktorej budeme súčasťou od jej vzniku," uviedol Ciološ.

Poľsko

Vládnuca pravicová strana Právo a spravodlivosť (PiS) zrejme zvíťazila v Poľsku vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa v tejto krajine konali v nedeľu. Vyplýva to z prieskumu medzi voličmi, ktorého výsledky priniesla tlačová agentúra AFP.

Vládnuci konzervatívci by mali podľa týchto údajov získať 42,4 percenta hlasov, čo predstavuje 24 z 51 kresiel prináležiacich Poľsku v EP. Zoskupenie opozičných liberálnych strán, vystupujúce pod názvom Európska koalícia (KE), sa podľa tzv. exit pollu inštitútu Ipsos umiestňuje na druhej priečke so ziskom 39,1 percenta hlasov, resp. 22 kresiel.

Progresívna strana Jar (Wiosna) by mala získať 6,6 percenta hlasov a tri kreslá, zatiaľ čo 6,1 percenta a takisto tri kreslá prieskum pripisuje krajne pravicovému zoskupeniu Konfederácia.

Francúzsko

Víťazom volieb do EP vo Francúzsku sa stala podľa dvoch z prvých odhadov tamojších výsledkov euroskeptická strana Národné združenie (RN) Marine Le Penovej. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP s tým, že ak by sa odhady potvrdili, šlo by o veľké sklamanie pre proeurópskeho prezidenta Emmanuela Macrona. 

Podľa tzv. exit pollov, ktoré vypracovali agentúry Ifop-Fiducial a Harris Interactive-Agence Epoka Národné združenie získalo približne 24 percent hlasov. Macronovo centristické hnutie Republika v pohybe (LREM) zaostáva s 22,5 až 23 percentami. 

Za nimi sa podľa odhadov umiestnili Zelení (12 až 12,7 percenta), ktorí si oproti roku 2014 polepšili. Nasledujú Republikáni so ziskom 8 až 8,2 percenta hlasov a Socialisti so ziskom 6,3 až 6,5 percenta hlasov. 

Vo Francúzsku prišlo hlasovať 52 až 54 percent oprávnených voličov v porovnaní s rokom 2014, kedy hlasovalo 35,1 percenta voličov.

Belgicko

Flámska krajne pravicová a separatistická strana Vlaams Belang (Flámsky záujem; VB) zaznamenala v nedeľu výrazné zisky hlasov v národných, regionálnych aj európskych voľbách. Ukázali to čiastočné neoficiálne výsledky.

Krajina s 11 miliónmi obyvateľov patrí k najviac rozdeleným členským štátom EÚ. Holandsky hovoriaci voliči vo Flámsku a francúzsky hovoriaci voliči vo Valónsku a Bruseli si vyberali vlastných kandidátov a strany. V Belgicku je aj menšie nemecky hovoriace spoločenstvo, vysvetlila tlačová agentúra AFP.

Hlasovanie v trojakých voľbách poznamenal protest pred dôležitou železničnou stanicou Brusel-sever (Brussels Gare du Nord), kde polícia podľa svojich slov zatkla 200 protestujúcich z hnutia takzvaných žltých viest.

Na základe výsledkov parlamentných volieb sa začnú rokovania o vytvorení vlády, päť mesiacov po tom, čo padla vládnuca koalícia a premiér Charles Michel bol poverený viesť dočasný kabinet bez väčšiny.

Avšak po spočítaní 15 percent hlasov vo všetkých troch hlasovaniach v holandsky hovoriacom Flámsku sa ukazuje, že krajne pravicová strana Vlaams Belang (Flámsky záujem) získa 18 percent, teda približne trikrát viac než v posledných voľbách v roku 2014.

Strana Vlaams Belang sa posilnila sčasti aj na úkor konzervatívnej nacionalistickej Novej flámskej aliancie (N-VA), ale Flámsko bude naďalej viesť pravicová N-VA. V Bruseli a Valónsku sú vo vedení francúzski hovoriaci socialisti.

Toto bude komplikovať každú snahu o dohodnutie koalície v 150-člennom federálnom belgickom parlamente, kde majú zastúpenie strany z Flámska aj Valónska. To ešte viac zdôrazňuje rozkol v belgickej politike.

V rokoch 2010 - 2011 trvalo napríklad formovanie federálnej belgickej vlády rekordných 541 dní. Situáciu zhoršuje aj to, že ekonomicky silné Flámsko sa tradične vo voľbách prikláňa doprava, pokým v Bruseli a postindustriálnom Valónsku s vysokou nezamestnanosťou sú hlavnou silou socialisti.

N-VA v rozpore so svojou straníckou tradíciou vstúpila v roku 2014 do koaličnej vlády s frankofónnymi liberálmi premiéra Michela. Táto koalícia sa rozpadla koncom vlaňajška, keď z nej N-VA vystúpila na protest proti ratifikácii migračného paktu OSN.

Ak by N-VA, ktorú vedie vplyvný starosta Antverp Bart De Wever, nezískala dobré výsledky, analytici predpovedajú dlhé hľadanie stabilnej vládnej koalície. Ďalšie výsledky sa očakávajú v priebehu nedele.

V Belgicku je účasť na voľbách povinná. Volebné miestnosti uzavreli o 16. hodine.

Bulharsko

Jasným víťazom volieb do EP v Bulharsku sa stala podľa jedného z prvých odhadov tamojších výsledkov konzervatívna strana premiéra Bojka Borisova. Tlačová agentúra DPA o tom informovala v nedeľu večer s odvolaním sa na vysielanie súkromnej televíznej stanice bTV.

Vládna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB), ktorá je súčasťou Európskej ľudovej strany (EPP), získala podľa prognózy prieskumného inštitútu Alpha Research v eurovoľbách 32,8 percenta odovzdaných hlasov.

Opoziční socialisti zaostávajú s očakávaným ziskom 23,1 percenta, zatiaľ čo ďalšou v poradí je s podporou 13,6 percenta takisto opozičná strana DPS, zastupujúca záujmy tureckej menšiny.

Do EP by sa mala opäť dostať nacionalistická strana používajúca označenie Vnútorná macedónska revolučná organizácia (VMRO), ktorá je súčasťou Borisovovej vlády, a prvýkrát aj nová proeurópska Koalícia demokratického Bulharska. Uvedený odhad im pripisuje 6,8-, resp. 5,9-percentnú podporu.

V prípade víťazstva v eurovoľbách, ktoré sa v Bulharsku konali v nedeľu, chceli socialisti presadiť v krajine predčasné parlamentné voľby. Konzervatívci z GERB však dokázali napraviť svoju povesť, poznačenú škandálom s predajom luxusných bytov členom vlády za nízke ceny, komentovala DPA s tým, že nie je zatiaľ jasné, či socialisti teraz ukončia svoj bojkot parlamentu.

Grécko

Grécka opozičná konzervatívna strana Nová demokracia (ND) by sa mohla stať víťazom volieb do EP, ktoré sa konajú v Grécku v nedeľu. Vyplýva to z tzv. exit pollu, ktoré zverejnila tlačová agentúra AP.

Podľa prieskumu, ktorý spoločne vypracovalo päť inštitúcií medzi voličmi po ich odchode z volebných miestností, by mala ND získať 32 až 36 percent odovzdaných hlasov. Vládnucej ľavicovej strane Syriza predpovedajú zisk 25 až 29 percenta.

Socialistické Hnutie za zmenu by získalo podľa prieskumu 7 až 9 percent, zatiaľ čo krajne pravicová strana Zlatý úsvit a Komunistická strana Grecka (KKE) každá 5 až 7 percent.  

Dve ďalšie strany, krajne pravicová nacionalistická strana Riešenie pre Grécko (Greek Solution) a celoeurópske hnutie s názvom Demokracia v Európe 2015 (DiEM25) bývalého gréckeho ministra financií Janisa Varufakisa, majú šancu prekročiť 3 percentá a získať tak mandáty v EP.


V eurovoľbách už hlasoval aj maďarský premiér Viktor Orbán a jeho manželka Anikó. Foto - TASR/AP

Nemecko

Stredopravicový blok nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, strany CDU/CSU nazývané aj Únia, zaznamenali značné straty v nedeľných voľbách do EP. Veľké zisky majú zelení, ale krajná pravica zaznamenala oveľa menší nárast podpory, ako sa očakávalo. Vyplýva to z tzv. exit pollov, ktoré zverejnila aj tlačová agentúra AP.

Prieskumy medzi voličmi po ich odchode z volebných miestností pre nemeckú televíziu ARD ukázali, že podpora pre Merkelovej stredopravicovú Úniu (strany CDU/CSU) dosiahla približne 28 percent. Merkelovej koaličný partner vo vláde, stredoľavicoví sociálni demokrati (SPD), klesli na 15,5 percenta. Pred piatimi rokmi mali tieto strany 35,4 percenta, resp. 27,3 percenta hlasov.

Exit polly ukázali, že zelení sa hladko dostali na druhé miesto s 22 percentami, čo je dvojnásobok ich výsledku spred piatich rokov. Krajne pravicová, populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) zaznamenala podporu 10,5 percenta, čo je lepší výsledok než v roku 2014, ale horší, než dosiahla v posledných nemeckých parlamentných voľbách v roku 2017.

Rakúsko

Konzervatívna Rakúska ľudová strana (ÖVP) na čele s kancelárom Sebastianom Kurzom by sa mohla stať i napriek terajšej vládnej kríze jasným víťazom volieb do EP, ktoré sa konajú v Rakúsku v nedeľu. Vyplýva to z prvej prognózy volebných výsledkov, ktorú priniesla tlačová agentúra APA.

Ľudovci by mali získať 34,5 percenta odovzdaných hlasov a výrazne tak predbehnúť opozičnú Sociálnodemokratickú stranu Rakúska (SPÖ), ktorej predpovedajú zisk 23,5 percenta.

Podpora pravicovo-populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), ktorá tento mesiac ukončila spoločné vládnutie s ÖVP, poklesla podľa uvedenej prognózy na 17,5 percenta.

Ďalšími v poradí sú Zelení so ziskom 13,5 percenta a do EP by sa mala dostať vďaka osempercentnej podpore aj liberálna strana NEOS. Neúspech je naopak predpovedaný ľavicovo-populistickej strane JETZT. Volebná účasť by mohla podľa jej údajov výrazne prekročiť 50 percent.

Malta

Sociálnodemokratická strana vládnuca na Malte dosiahla v európskych voľbách najväčší volebný úspech v dejinách krajiny, vyhlásil v nedeľu premiér Joseph Muscat. Informovala o tom agentúra DPA.

Muscat pre verejnoprávnu televíziu TVM povedal, že jeho Strana práce (PL) získala v sobotňajšom hlasovaní približne 55 percent hlasov - a približne o 45-tisíc hlasov viac než konzervatívna Nacionalistická strana (PN).

Holandsko

V Holandsku prekvapivo zvíťazila ľavicová Strana práce (PvdA), ktorej členom je aj prvý podpredseda Európskej Komisie Frans Timmermans. Podľa exit pollov mala získať päť kresiel z celkového počtu 26, uviedol inštitút Ipsos.

Vládnuca Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Rutteho by mala získať štyri kreslá a tri kreslá majú pripadnúť populistickej strane Fórum za demokraciu (FvD), ktorá okrem iného presadzuje aj referendum o členstve Holandska v EÚ. 

Írsko

V Írsku zvíťazila stredopravicová proeurópska strana írskeho premiéra Lea Varadkara, Fine Gael. Vyplýva to z tzv. exit pollov zverejnených po uzavretí volebných miestností, informovala agentúra AFP.

Íri si v eurovoľbách volili predbežne 11 poslancov, zatiaľ čo ďalší dvaja nastúpia do EP po očakávanej zmene rozloženia kresiel v dôsledku odchodu Británie z EÚ.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo