23.30 - Z predbežných výsledkov eurovolieb je zrejmé, že Európskom parlamente (EP) vznikne "nová rovnováha síl", pričom tradične dominantné zoskupenia ako Európska ľudová strana (EPP) a Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) sa budú musieť podeliť o omnoho viac moci ako doteraz. V nedeľu to vyhlásil Guy Verhofstadt (66), bývalý belgický premiér a šéf skupiny Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Písala o tom agentúra AP.
23.15 - Víťazom volieb do Európskeho parlamentu sa stala koalícia Progresívne Slovensko (PS) - Spolu so ziskom 20,11 percenta hlasov. Nasleduje Smer-SD s 15,72 percentami hlasov a ĽSNS so ziskom 12,07 percenta hlasov.
Do europarlamentu sa dostali aj kandidáti za KDH (9,69 percenta), SaS (9,62 percenta) a OĽaNO (5,25 percenta). Oficiálne výsledky potvrdila v nedeľu Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Ani jeden mandát nezískala strana SMK (4,96 percenta) ani SNS (4,09 percenta). Voliči si mohli vyberať z 31 politických subjektov. Účasť v eurovoľbách dosiahla 22,74 percenta.
Vo voľbách do EP mohlo podľa odhadu Štatistického úradu SR v sobotu hlasovať viac ako 4,4 milióna voličov. Hlasovať v eurovoľbách mohli nielen slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného štátu EÚ, ktorí majú v SR trvalý pobyt, ak o to požiadali.
22.00 - Podľa najnovšej aktualizácie, ktorá zohľadnila výsledky tohtoročných volieb do EP už v 14, čiže polovici členských krajín EÚ, stále vedie stredopravicová Európska ľudová strana (EPP), ktorej prognózy dávajú 177 kresiel v 751-člennom zákonodarnom zbore EÚ.
Oficiálna stránka EP v projekciách obsadenia počtu kresiel podľa jednotlivých politických frakcií prisúdila EPP 177 mandátov (teraz má 217). Za ňou by sa umiestnila Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) so 147 mandátmi (186 v súčasnosti) a potom so 101 mandátmi Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE) spoločne s platformou Obroda, za ktorou stojí francúzsky prezident Emanuel Macron.
Stále platí polepšenie pre frakciu Zelení / Európska slobodná aliancia (EFA), ktorá bude mať najmenej 69 kresiel (52 doteraz), za ňou nasledujú Európski konzervatívci a reformisti (ECR) s 59 mandátmi (mali 76). O dve kreslá menej a polepšenie voči súčasnému zloženiu EP zaregistrovala euroskeptická platforma Európa národov a slobody (ENF), ktorá doteraz mala 37 členov.
Tesne za ňou je rovnako euroskeptická frakcia Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) a ľavičiari zo skupiny Európska zjednotená ľavica a Severská zelená ľavica (GUE/NGL) by mali mať 42 poslancov. Zvyšok zvolených zástupcov do EP bude podľa týchto projekcií figurovať v skupine Ostatní (35) alebo Nezaradení (8).
Aj napriek stratám tradičných strán by podľa týchto projekcií v novom EP mali mať stále prevahu proeurópske sily - 553 zo 751 kresiel.
21.00 - Účasť v tohtoročných voľbách do EP, ktoré sa skončia v nedeľu večer, sa podľa predbežných údajov z 27 členských krajín EÚ približuje k 51 percentám. Oznámil to hovorca EP Jaume Duch Guillot, ktorého vyjadrenie priniesla tlačová agentúra AP.
Uvedený podiel je podľa neho najvyšší za posledných najmenej 20 rokov a predstavuje zvrat po rokoch sústavného poklesu. V predbežnej bilancii zatiaľ nie sú zarátané údaje z Británie, kde zvolení poslanci získajú mandát iba na obdobie do vystúpenia krajiny z EÚ.
Právo rozhodovať o novom zložení EP malo tentoraz 426 miliónov voličov v 28 krajinách EÚ.
Volič vhadzuje volebný lístok do volebnej schránky počas volieb do Európskeho parlamentu vo volebnej miestnosti v nemeckom Berlíne. Foto - TASR/AP
(aktualizované spravodajstvo nasleduje za komentárom)
Netreba zabúdať na účasť, ktorá znamená, že stále ide o voľby, kde sa stretávajú tvrdé jadrá voličov. Výsledky teda svedčia najmä o nich.
Tu je mojich päť poznámok k predbežným výsledkom.
Po prvé, Smer bez Fica a jemu podobných ľudí je ešte slabšia strana ako Smer s Ficom. Eurokandidátka Smeru, to bol Smer bez Fica a jemu podobných (Blaha). Monika Beňová s pripraveným útokom na poslanca Blahu a tiež Fica zakrýva najmä svoj problém a svoju politickú impotenciu.
Smer tieto voľby prehral, pretože výrazne oslabil a po prvýkrát od roku 2006 nevyhral voľby. Myslím, že Smer už nebude strana pre umiernených, ale strana pre tvrdších smerákov. Kandidáti ako Beňová nie sú schopní nijako zareagovať na preferenčný vývoj, čo ich robí slabšími voči Blahovi.
Po druhé, potvrdzuje sa, že vládnutie so Smerom ničí jeho koaličných partnerov.
V rokoch 2006 – 2010 vládol Smer s HZDS a SNS, vo voľbách 2010 sa Mečiar už nedostal do parlamentu (4,3 percenta) a SNS prešlo len tesne (5,08 percenta).
Po roku 2016 vytvoril vládu so SNS, Most-Híd a Sieťou, Sieť to neprežila v ráde týždňov, Most-Híd v týchto eurovoľbách po prvýkrát neprešiel cez 5 percent, SNS má tiež niečo cez 4 percentá. Ak sa SMK napokon dostane cez 5, len to zvýrazní toto pravidlo.
Nie je to len daň za Smer. Most aj SNS mali na čele kandidátky nezaujímavých a/alebo neznámych politikov, tieto politické firmy teda čelia problému zvonku (cena za vládu s Ficom) a ešte viac chradnú zvnútra.
Po tretie, opozícia sa mení a táto zmena prinesie nové vnútorné napätie. Čím silnejší bude progresívny prúd, tým ťažšie bude fungovať budúca možná koalícia s kresťanmi či národnejšími stranami (Kollár), politické náklady na takúto vládu medzi týmito tábormi totiž vzrastú.
„Hoci v iných krajinách Západu progresívny liberalizmus stráca a čoraz častejšie prehráva, pod Tatrami zažíva historicky najlepší čas.“Zdieľať
Kresťanskí voliči budú prirodzene volať po konflikte s progresívnym liberalizmom, pretože sú jeho principiálnymi oponentmi. Progresívci budú svojich kresťanských a národných kritikov spájať s kotlebovcami a extrémizmom, pretože presne po tom zase volá ich základňa. Črtá sa trvalý konflikt.
Štvrtá poznámka, ako som predpokladal pred voľbami, víťazom týchto eurovolieb v kresťanskom tábore je Alojz Hlina. KÚ ani KDŽP nemali na to, aby Hlinu a jeho kandidátov vyzvali. Zhruba štyri percentná pre Annu Záborskú a Branislava Škripeka (a ich kandidátku) ale ukazujú, že kresťanskí voliči vedia oceniť aj to, čo nomenklatúra KDH nevie, keď Záborskú odmietla.
Keby bol na kandidátke KÚ ešte jeden silnejší kandidát, mohlo z toho byť päť a viac percent.
Odkaz týchto eurovolieb pre kresťanský tábor preto možno čítať aj tak, že ak bude KDH pokračovať v Hlinovej politike, voliči sú pripravení na alternatívu.
Piata poznámka je širšia. Hoci v iných krajinách Západu progresívny liberalizmus stráca a čoraz častejšie prehráva (pozri Trump, Brexit, nedávne voľby v Austrálii, vývoj v Taliansku, ale aj Rakúsku, do toho spadá aj protest známy ako žlté vesty vo Francúzsku a pod.), pod Tatrami zažíva historicky najlepší čas.
Z toho vyplýva viac vecí, okrem iného aj to, že to s jeho úspechom u nás nemusí byť nič trvalé, jeho slabé stránky už Západ pozná, čo nevidieť ich spoznajú aj naši voliči.
Taliansky premiér Giuseppe Conte hádže do volebnej schránky svoj hlas počas volieb do EP. Práve v Taliansku sa skončia voľby najneskôr – až o 23. hodine. Foto – TASR/AP
20.45 - Predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára mrzí, že Maďari žijúci na Slovensku prišli o svojich zástupcov v EP. V stanovisku k eurovoľbám na sociálnej sieti súčasne vyjadril nádej, že predstavitelia krajnej pravice nezískajú dosť mandátov na vytvorenie frakcie, ktorá by mala skutočnú politickú váhu.
"Mrzí ma, že Maďari žijúci na Slovensku prišli o svojich zástupcov v EP, že bývalý europoslanec za Most-Híd József Nagy nemôže pokračovať v začatej práci v oblasti ochrany menšinových práv. Je to škoda, lebo niektoré veci za nás nikto iný neurobí,” uviedol Bugár. Poďakoval všetkým občanom, ktorí volili a pogratuloval tým, ktorí uspeli. "Čaká ich zložité volebné obdobie," dodal.
18.40 - Hnutie Sme rodina si myslí, že pre slovenských voličov boli voľby do EP príliš vzdialené. Zároveň však ich výsledok rešpektuje a hlasy voličov si váži. Uviedlo to v stanovisku pre TASR.
18.00 – Najvyšší počet krúžkov zo strany OĽaNO získal Peter Pollák. Mal by sa tak stať prvým slovenským europoslancom rómskej národnosti.
Hnutie uviedlo, že Pollák vyrástol v osade. „Dennodenne mu hovorili, že je z menejcennej rasy, ale nezlomilo ho to a osudu sa vzoprel. Vyštudoval vysokú školu a dnes sám študentov učí. Stal sa tak veľmi cenným pozitívnym príkladom najmä pre iné deti z osád,“ píše sa v stanovisku hnutia.
17.50 – „Je problém, že kotlebovci silnejú. Jednak pre vládnu koalíciu, ktorá chcela byť hrádzou voči extrémizmu. Namiesto toho táto extrémistická strana získala viac percent. Ak zarátame aj Sieť, tak tri zo štyroch koaličných strán sú dnes pod hranicou piatich percent. Je to problém aj pre celú spoločnosť, že sa nevie vyrovnať s takouto politickou silou,“ povedal politológ Pavol Baboš pre TASR.
Na Slovensku podľa politológa väčšinou platí, že výsledky v eurovoľbách viac-menej kopírujú výsledky, respektíve ukazujú nálady pre voľbu do NR SR.
17.45 – Za skokana a prekvapenie volieb do EP označil Václav Hřích z agentúry AKO predbežné výsledky mimoparlamentnej strany KDH. Účasť na eurovoľbách je podľa neho pozitívnym signálom, že sa ľudia začínajú zaujímať o to, čo sa deje v Európskej únii. Avšak miera vedomosti ľudí o tom, čo všetko môže europarlament ovplyvniť, stále nie je podľa jeho slov taká, ako by mala byť.
17.00 – Neúspech strán Smer-SD, SNS a Most-Híd podľa politologičky Dariny Malovej nebude mať vplyv na stabilitu súčasnej vládnej koalície. „Ak ich niečo spája, je to snaha dovládnuť,“ skonštatovala.
Predpokladá, že svoj relatívny neúspech v eurovoľbách budú zdôvodňovať nevysokou účasťou a tým, že nešlo o voľby týkajúce sa domácej politiky. „Rozhodne z toho nebudú vyvodzovať nejaké seriózne dôsledky pre svoju stranícku politiku,“ dodala.
Skonštatovala, že Smer-SD nedokázal zmobilizovať ani jadro svojich voličov. „Domnievam sa, že to nedokázal práve preto, že pokiaľ ide o európske témy, má Smer-SD protirečivú politiku,“ vysvetlila. Na jednej strane podľa jej slov hovorí o potrebe zotrvať v Únii, na druhej strane toleruje výroky predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu (Smer-SD). „Voliči sa v tom nevedia zorientovať,“ povedala.
15.30 – Vyššiu účasť na aktuálnych voľbách do Európskeho parlamentu v porovnaní s hlasovaním pred piatimi rokmi ukazujú priebežné údaje z východnej Európy, no tiež Dánska či Francúzska. Informovala o tom agentúra DPA.
Dilema, či v eurovoľbách dokáže lepšie mobilizovať svojich voličov PS/Spolu alebo ĽSNS, dopadla jednoznačne v prospech progresívcov. Potvrdili tak razantný nástup na politickú scénu, ktorý sa začal už v komunálnych voľbách a pokračoval v prezidentských voľbách. Až podrobnejšie výsledky ukážu, kde sa im darilo mobilizovať najviac.
Najbližšie mesiace tiež ukážu, čo s týmto trendom urobí vznik novej strany Andreja Kisku a vyššia volebná účasť.
„Potvrdzuje sa postupný pád Smeru. SaS dopláca na nástup progresívcov a OĽaNO viditeľne chýbajú hlasy od voličov z kresťanských spoločenstiev, ktoré v týchto voľbách získala KÚ.“Zdieľať
Medzi porazených patrí celá vládna koalícia. Potvrdzuje sa postupný pád Smeru, SNS a Most sa do europarlamentu vôbec nedostali.
SaS dopláca na nástup progresívcov a OĽaNO viditeľne chýbajú hlasy od voličov z kresťanských spoločenstiev, ktoré v týchto voľbách získala KÚ.
Pri Sme rodina sa opäť ukázalo, že nemá stabilných voličov a keď nekandiduje Boris Kollár, o číslach z prieskumov verejnej mienky môže iba snívať.
A nakoniec medzi porazených patria aj maďarskí voliči z juhu Slovenska. Ak sa potvrdia neoficiálne výsledky, tak po prvýkrát ich v europarlamente nebude zastupovať žiaden poslanec.
Spokojní eurokandidáti a členovia koalície PS/Spolu. Foto – facebook.com/ProgresivneSlovensko/
15.15 – Predseda KDH Alojz Hlina výsledok volieb uvítal. Myslí si však, že mohli dopadnúť lepšie. „My sme ĽSNS mohli poraziť, keby nenastal ten problém, ktorý nastal – že my sa spájame delením,“ skonštatoval v relácii Na telo s Michalom Kovačičom aj v súvislosti s percentami získanými Kresťanskou úniou.
14.35 – Nastupujúca prezidentka SR Zuzana Čaputová je hrdá na Slovensko. Podľa nej Slováci ukázali, že budúcnosť Európy im nie je ľahostajná. Uviedla to v reakcii na neoficiálne výsledky eurovolieb na svojom profile na sociálnej sieti.
„Zdá sa, že v europarlamente nás budú zastupovať najmä proeurópske politické sily. Šírenie strachu nikdy nebude riešením problémov,“ uviedla Čaputová. Zároveň sa poďakovala ľuďom, že prišli voliť.
14.20 – Prípadný vstup poslancov ĽSNS do EP bude pre stranu obrovským záväzkom. „Sľubujeme, že Slovensko v Bruseli nikdy nesklameme,“ uviedla to v reakcii na neoficiálne výsledky eurovolieb ĽSNS.
„Chceme sa už teraz poďakovať všetkým voličom, ktorí nám dali v eurovoľbách hlas,“ uviedla strana vo svojom stanovisku. Ako TASR informoval podpredseda ĽSNS Milan Uhrík, detailnejšie sa k výsledkom eurovolieb strana vyjadrí až po oficiálnom vyhlásení výsledkov.
14.05 – Stredo-pravý nemecký kandidát na predsedu Európskej komisie Manfred Weber v nedeľu vyjadril nádej, že voliči podporia Európu stability a jednotný a ambiciózny kontinent.
Weber patrí do konzervatívnej politickej skupiny v EP s názvom Európska ľudová strana (EPP), ktorá dúfa, že si tam zachová postavenie najväčšej frakcie, napísala tlačová agentúra AP.
Weber hlasoval v nedeľu vo voľbách do EP vo svojej rodnej spolkovej krajine Bavorsko. Keď hádzal volebný lístok do urny, vyhlásil: „Nechcem zažiť pravicovo-populistickú Európu, ktorá chce zničiť myšlienku súdržnosti..., a takisto som proti Európe, ktorá je v rukách ľavice.“
13.30 – Novými europoslancami by sa podľa informácií portálu tvnoviny.sk mali stať Michal Šimečka a Jozef Mihál (PS-Spolu), Monika Beňová (Smer), Ivan Štefanec a Miriam Lexmann (KDH), Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca (SaS) a Peter Pollák (OĽaNO).
V eurovoľbách už hlasoval aj maďarský premiér Viktor Orbán a jeho manželka Anikó. Foto – TASR/AP
Z neoficiálnych výsledkov eurovolieb vyplýva, že sa potvrdili všetky trendy, ktoré zachytávali doterajšie prieskumy: liberálny tandem PS/Spolu a ĽSNS na vzostupe, Smer, SaS, OĽaNO v úpadku, KDH a KÚ ukázali konzervatívny potenciál.
Ak sa na výsledky pozrieme koalično-opozičnou optikou, vládne strany utrpeli totálny debakel. Zo 14 poslancov získali len troch (všetci za Smer), SNS aj Most celkom prepadli. Samozrejme, vládna trojka odmietne interpretáciu, že tieto voľby boli aj protivládnym referendom, vyhovoria sa na špecifickosť týchto volieb a nízku účasť. Keby bola volebná účasť ako naposledy (13 percent), bola by to ešte vcelku dôveryhodná útecha, lenže pri rekordne vysokej účasti v eurovoľbách (vyše 20 percent) Fico, Danko aj Bugár tušia, čo to znamená.
Pre PS/Spolu je zisk 20 percent triumfom, takýto výsledok v eurovoľbách nikdy nedosiahla ani SDKÚ. Za normálnych okolností by sme mohli pasovať liberálny tandem za hlavného vyzývateľa Smeru v parlamentných voľbách, ale ten triumf je tak trochu slamený – o tri týždne vznikne strana Andreja Kisku a voliči na opozičnom fronte sa tak nanovo preskupia. Pre progresívcov je táto prezidentská a európska jar ako z najlepšieho sna, otázne je, čo príde na jeseň, či mäkké alebo tvrdé pristátie.
Viac dôvodov na smútok má Richard Sulík, eurovoľby pre neho znamenali vždy veľa, ešte pred prezidentskými voľbami si veril, že v nich môže zvíťaziť, respektíve dosiahnuť oslnivý dvojciferný zisk. Liberálni mestskí voliči sa však masovo presunuli k PS/Spolu, čomu by Sulík nezabránil, ani keby za jednotku kandidátky nominoval Luciu Ďuriš Nicholsonovú.
V prípade Sme rodina sa pri prezidentských aj európskych voľbách ukázalo, že pre voličov – a voličky – tejto strany sa ráta len to, keď môžu voliť Borisa Kollára. Kollárovci by najlepšie spravili, keby sa premenovali zo Sme rodina (Boris Kollár) na Boris Kollár (Sme rodina).
Zisk pre ĽSNS bol najväčšou hádankou, Kotlebovi síce praje doba, súčasne má voličov, ktorí by za normálnych okolností tento typ volieb ignorovali. Takže tých 12 percent je možno menej, než sa očakávalo v tých temnejších prognózach, ale kotlebovci to môžu spokojne vnímať aj ako odrazový mostík do skutočných volieb.
„Konzervatívne voličské prostredie žije a má svoju silu – ak zrátame hlasy pre KDH a KÚ, je to spolu viac ako zisk pre dnes tretieho Kotlebu a o čosi menej ako pre druhý Smer.“Zdieľať
A kresťanskí konzervatívci na záver. Pre KDH, ktorému sa v eurovoľbách tradične darilo vďaka zmobilizovanému jadru voličov, je to síce historicky najhorší výsledok (naposledy 13,2, predtým 10,9, raz dokonca vyše 16 percent). Lenže vzhľadom na okolnosti, keď sú kresťanskí demokrati mimo parlamentu a navyše súperili o navlas rovnakých voličov s Kresťanskou úniou, dosiahli nad očakávanie slušný zisk.
Taktika hnutia na čele s Alojzom Hlinom, ktorou bolo staviť aj na ľudí z novej generácie ako Miriam Lexmann či Maroš Čaučík, zjavne vyšla. Pred definitívnym uzáverom však treba vyčkať na výsledky krúžkovania.
Anne Záborskej to na europarlament pri nečakane vysokej volebnej účasti napokon nestačilo. No jej novozaložená Kresťanská únia získala takmer 40-tisíc hlasov, čo je tiež celkom dobrý výsledok (pred desiatimi rokmi volilo koalíciu KDS/OKS niečo vyše 17-tisíc voličov).
Je teda zjavné, že konzervatívne voličské prostredie žije a má svoju silu – ak zrátame hlasy pre KDH a KÚ, je to spolu viac ako zisk pre dnes tretieho Kotlebu a o čosi menej ako pre druhý Smer.
Ale keďže eurovoľby skresľujú výsledky v prospech strán s mobilizovaným jadrom voličov a keďže za rohom číha Andrej Kiska, samotné KDH nemá ešte vôbec nič isté.
13.00 – Predbežné neoficiálne výsledky do EP nemôže podpredseda strany Most-Híd Ábel Ravasz hodnotiť pozitívne. Potvrdil, že strana chcela obhájiť svoju pozíciu. Zároveň je sklamaný, že v europarlamente nebude poslanec zastupujúci maďarskú menšinu. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Podľa Ravasza je výsledok eurovolieb ovplyvnený aj tým, že viacero ich voličov nesúhlasí s koalíciou so Smerom-SD a SNS. „Platíme daň za túto koalíciu,“ vyhlásil podpredseda Mosta-Híd.
12.45 – Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) je rád, že sa nenaplnila hrozba veľmi nízkej účasti na voľbách do europarlamentu. Rovnako, že si priestor nevydobyli najmä protieurópske sily s plánom zničiť úspešný európsky projekt. Šéf kabinetu to skonštatoval v reakcii na neoficiálne výsledky.
„Som veľmi rád, že už doterajšie informácie naznačujú, že tieto dve hrozby sa nenaplnili. Účasť síce nelámala rekordy, no voliť prišlo podstatne viac ľudí ako naposledy. A to považujem za úspech. Rovnako ma teší aj to, že dôveru voličov dostali predovšetkým proeurópske politické sily, ktorých hlavným cieľom je udržanie Slovenska v spoločnom európskom dome,“ povedal Pellegrini.
12.35 – SNS rešpektuje výsledky volieb do europarlamentu. „Je nám ľúto, že voliči národne a vlastenecky cítiaci uverili ĽSNS a ich hlas prepadne,“ uviedla vládna strana v reakcii na neoficiálne výsledky.
Čas podľa SNS ukáže, že predseda ĽSNS Marian Kotleba ublíži slovenskej národnej politike doma aj v zahraničí. „Politika a svet nie sú o polarizácii a extrémizme. Žiaľ, sme svedkami, že sa to deje naľavo aj napravo, čo je zlá správa pre Slovensko do budúcna,“ napísala v stanovisku SNS.
12.20 – Výsledky volieb do europarlamentu znamenajú pre vládny Smer-SD dôvod na zamyslenie, ako odkomunikovať svoj program v mestách a mobilizovať voličov na vidieku, aby o Slovensku nerozhodovalo „iba hlavné mesto“. Strana takto reagovala na neoficiálne výsledky.
„Podľa našich predbežných analýz získala strana Smer-SD viac hlasov ako v predchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu. Neoficiálne čísla však naznačujú, že mobilizácia vo veľkých mestách, predovšetkým v Bratislave, odsunula stranu Smer-SD na druhú priečku v celkových číslach,“ uviedol v stanovisku na sociálnej sieti Smer-SD.
11.25 – Predseda KDH Alojz Hlina tvrdí, že kresťanskí demokrati sú pre Slovensko dôležití. „Sme dôležití aj pre zmenu, ktorá na Slovensko musí prísť,“ reagoval na neoficiálne výsledky volieb do EP na sociálnej sieti.
„Chcem sa poďakovať všetkým našim voličom, kandidátom, volebnému štábu, všetkým, ktorí k nášmu veľmi dobrému výsledku prispeli. Sme dôležitou časťou kostry systému parlamentnej demokracie. Pár dní si oddýchneme a smerujeme do parlamentného zápasu,“ uviedol Hlina s dôvetkom, že zápasiť budú „húževnato“ a „vytrvalo“.
11.00 – Po prezidentskej kampani sa opäť potvrdilo, že na Slovensku je možné uspieť s pozitívnou energiou a jasným proeurópskym programom. Je možné vyhrávať bez populizmu či vyvolávania strachu a nenávisti. V reakcii na neoficiálne výsledky volieb do europarlamentu to uviedol kandidát na europoslanca Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska (PS) na profile na sociálnej sieti.
Predseda Spolu Miroslav Beblavý na svojom profile poznamenal, že koalícia PS – Spolu urobí všetko preto, aby takto dopadli aj parlamentné voľby. Podľa neho si ľudia zaslúžia lepšiu vládu.
10.55 – SaS predpokladá, že v nasledujúcom volebnom období bude mať strana v EP dvoch zástupcov. Zároveň sa poďakovala voličom, že sa rozhodli zúčastniť sa na sobotných eurovoľbách. TASR o tom v nedeľu informoval hovorca SaS Róbert Buček.
„Náš realistický odhad hovoril, že získame dva mandáty, čo sa aj stalo. Ale sme ďaleko od toho povedať, že toto je úspech. Výsledky si musíme zanalyzovať v prvom rade v strane a zariadiť sa podľa toho,“ reagovali zástupcovia strany.
8.10 – Voľby do Európskeho parlamentu (EP) by mala vyhrať koalícia Progresívne Slovensko (PS) – Spolu. V europarlamente by mali sedieť aj poslanci Smeru-SD, ĽSNS, KDH, SaS a OĽaNO. Vyplýva to z predbežných neoficiálnych odhadov politických strán po sčítaní všetkých okrskov.
Podľa odhadov by koalícia PS – Spolu mohla mať 20,07 percenta. Druhý by mal skončiť Smer-SD so ziskom 15,69 percenta, tretia ĽSNS so ziskom 12,04 percenta. Nasleduje KDH s 9,67 percentami, SaS a jej odhadovaných 9,6 percenta.
Do EP by sa ešte malo dostať OĽaNO s 5,24 percentami. Parlamentné SNS, Most-Híd a Sme rodina by nemali dosiahnuť ani päť percent.
Podľa odhadov, ktoré zverejnil líder OĽaNO Igor Matovič po sčítaní 95 percent okrskov, by PS-Spolu mohli získať štyri mandáty, Smer-SD tri, ĽSNS dva, rovnako dva KDH, SaS jeden plus jeden po brexite a OĽaNO jeden mandát.
Odhady predpokladajú, že na Slovensku v eurovoľbách volilo okolo 20 percent ľudí. V minulých voľbách, ktoré sa konali pred piatimi rokmi, volilo 13 percent. Oficiálne výsledky volieb do EP zverejnia v nedeľu 26. mája o 23. hodine. Priebežné výsledky zverejňované nebudú. Slovensko si volilo 14 europoslancov.
7.15 – V nedeľu sa hlasuje vo voľbách do Európskeho parlamentu v 21 z 28 členských štátov EÚ. Svoj hlas odovzdajú napríklad voliči v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Rakúsku, Maďarsku či Poľsku, píše agentúra DPA.
Vo štvrtok sa začali voľby otvorením volebných miestností v Holandsku a Spojenom kráľovstve. Voľby pokračovali v piatok v Írsku a v Česku, kde sa volilo aj v sobotu. Hlasovanie sa v sobotu konalo v Lotyšku, na Malte aj na Slovensku.
Výsledky volieb nemôžu byť zverejnené, skôr než sa v nedeľu o 23. hodine zatvoria volebné miestnosti v poslednej krajine, ktorou je Taliansko.
00.55 – Podľa informácií portálu Aktuality.sk je v súčasnosti spočítaných 330 z celkových takmer 6-tisíc okrskov. Volebné zisky prvých šiestich strán sú: Smer 19 %, PS/Spolu 18 %, ĽSNS 14 %, KDH 11 %, SaS 9,5 %, OĽaNO 6,5 %.
23.00 – Takto sme volili v posledných eurovoľbách v roku 2014:
22.00 – Priebeh eurovolieb bol na Slovensku pokojný, potvrdil to predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Bárány. Komisia počas volebného dňa zaznamenala takmer 30 podnetov. Týkali sa napríklad podozrení z porušenia pravidiel vedenia volebnej kampane, porušenia volebného moratória alebo narušenia poriadku vo volebnej miestnosti.
Bárány dodal, že v týchto voľbách sa viac zaoberali aj podnetmi týkajúcimi sa porušenia volebného moratória na internete vrátane sociálnych sietí. V prípade prijatých podnetov štátna komisia v sobotu zabezpečovala dôkazy, posudzovať ich bude podľa predsedu komisie na neskorších zasadnutiach.
Polícia v súvislosti s eurovoľbami nezaznamenala žiadne vážne narušenie verejného poriadku. „Počas dnešného dňa sme prijali viacero podnetov, ktoré sa týkajú predovšetkým správania občanov vo volebných miestnostiach a podobne,“ priblížila pre TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Baloghová.
21.59 – Obec Mirošovice v strednom Česku zverejnila v sobotu popoludní na svojej internetovej stránke výsledky volieb do Európskeho parlamentu, čím porušila volebný zákon. Po výzve ministerstva vnútra a príslušného krajského úradu tieto údaje stiahla, informoval spravodajský server iDNES.cz.
Účinkujúci na festivale Rotenstein v stredovekom oblečení vo volebnej miestnosti vhadzujú hlasovacie lístky do volebnej schránky počas eurovolieb v Holíči. Foto – TASR/Lukáš Grinaj
19.35 – Česká pirátska strana, ktorá je kritikom premiéra Andreja Babiša, ukryla na hlasovací lístok vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) narážku na tohto šéfa hnutia ANO. V sobotu o tom informoval český spravodajský portál Novinky.cz.
Pri pozornom prezeraní hlasovacieho lístka Pirátov je možné si všimnúť, že prvé písmená povolaní uvedených pri prvých deviatich kandidátoch tvoria odkaz „Bureši čaú“.
Ide o narážku na krycie meno Bureš, pod ktorým je Babiš vedený ako agent vo zväzkoch komunistickej tajnej služby ŠtB. Babiš, šéf vládneho hnutia ANO, spoluprácu s ŠtB popiera, ale v súdnych sporoch neuspel.
19.00 – Štátna volebná komisia doteraz prijala v súvislosti s eurovoľbami viacero podnetov týkajúcich sa údajného porušenia volebného moratória na internete. Uviedol to predseda komisie Eduard Bárány. Dodal tiež, že podľa jeho názoru by občan nemal disponovať dôkazom, ako hlasoval. Volič by podľa neho napríklad nemal zverejňovať fotografiu upraveného hlasovacieho lístka.
Volič podľa Báránya môže povedať, ako hlasoval. „Ale práve v jeho vlastnom záujme a v záujme ochrany tajnosti hlasovania nikto nemá disponovať dôkazom o tom, ako ktorý občan hlasoval,“ reagoval na otázku zverejňovania fotografií s upraveným hlasovacím lístkom.
16.00 – Predseda vlády Peter Pellegrini verí, že vo voľbách do Európskeho parlamentu zvíťazia na Slovensku proeurópske strany, ktoré budú pokračovať aj v integračných snahách a v celkovej reforme EÚ, pretože tá nás neminie. Konštatoval to v sobotu popoludní v Banskej Bystrici po hlasovacom akte na Základnej škole Jána Bakossa.
15.45 – Polícia v súvislosti s eurovoľbami nezaznamenala zatiaľ žiadne vážne narušenie poriadku. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Baloghová.
Voľby do Európskeho parlamentu majú z hľadiska polície pokojný priebeh. „Do dnešného rána sme prijali v súvislosti s voľbami šesť podnetov, ktoré preverujú príslušné zložky polície. Dnes sme zatiaľ prijali šesť podnetov, ktoré sa týkajú správania občanov vo volebných miestnostiach a podobne,“ dodala policajná hovorkyňa.
Na voľbách do Európskeho parlamentu sa v obci Ľutina v Sabinovskom okrese zúčastnili aj snúbenci Petra Čorňáková a Matúš Bačinský, ktorí majú v tento deň svadbu. Foto – TASR/Maroš Černý
14.50 – Volebné miestnosti v susednej Českej republike sa už zatvorili, podľa prvých odhadov účasť nepresiahla 30 percent. O 21 kresiel europoslancov malo záujem 841 kandidátov.
14.20 – V jednej z okrskových volebných komisií v bratislavskom Ružinove museli riešiť kuriózny prípad. Možnosti odovzdať hlas v eurovoľbách sa dožadovala aj Američanka.
„Do jednej z volebných miestností prišiel pán s družkou, ktorá je Američanka. Nemá dvojité občianstvo, len americké. Ale napriek tomu sa s veľkou vervou dožadovala možnosti voliť. Bolo to veľmi emotívne, tak sme museli kontaktovať aj políciu,“ uviedla pre TASR Tatiana Tóthová, riaditeľka komunikačného oddelenia ružinovského miestneho úradu.
13.05 – V obci Kúty v okrese Senica bola počas prezidentských volieb vysoká účasť Slovákov žijúcich v zahraničí. Aj k sobotným voľbám do Európskeho parlamentu (EP) prichádzajú do tejto obce voliť Slováci zo zahraničia, ale je ich menej.
11.45 – Nedovoľme, aby malo Slovensko opäť najnižšiu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Vyhlásil to predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS), ktorý v sobotu využil voličský preukaz a odvolil mimo svojho bydliska. Pre TASR to potvrdil jeho hovorca Tomáš Kostelník.
Prezident Andrej Kiska s manželkou Martinou volili v Poprade. Foto – TASR/Oliver Ondráš
10.55 – Priebeh volieb do Európskeho parlamentu je na Slovensku pokojný, usporiadaný, štátna volebná komisia prijala viacero podnetov. Potvrdil to predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Bárány.
10.40 – Prezident Andrej Kiska volil v sobotu posledný raz v pozícii hlavy štátu, svoj hlas vo voľbách do Európskeho parlamentu vhodil do volebnej schránky tradične doma, v Poprade.
„Všetci, ktorí sú presvedčení o tom, že Európska únia je výborný projekt, že Európa je aj naša Európa, my, ktorých je väčšina, mali by sme ísť voliť. Nemali by sme dovoliť, aby nás reprezentovali ľudia, s ktorými nezdieľame rovnaké hodnoty, možno aj extrémisti,“ zdôraznil Kiska.
10.20 – Stojíme na križovatke z hľadiska budúcnosti a podoby Európskej únie, či bude silnejšia a integrovanejšia, alebo, naopak, nastane proces oslabovania. Vyhlásila to nastupujúca prezidentka SR Zuzana Čaputová po tom, čo v Pezinku odovzdala svoj hlas vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Zvolená prezidentka Zuzana Čaputová vhadzuje hlasovací lístok do volebnej schránky v Pezinku. Foto – TASR/Michal Svítok
Slováci si v sobotu volia poslancov do Európskeho parlamentu. Volebné miestnosti v 5 951 okrskoch sú otvorené od 7. do 22. hodiny. Občania môžu na kandidátnej listine krúžkovať najviac dvoch kandidátov. Zo Slovenska bude zvolených 14 europoslancov na funkčné obdobie piatich rokov.
Voliči si vyberajú z 31 politických subjektov. Na vybratom hlasovacom lístku volič môže zakrúžkovať poradové číslo kandidáta, a tým odovzdať prednostný hlas. Krúžkovať môže najviac dvoch kandidátov. Hlasovací lístok je potrebné vhodiť do volebnej urny v obálke. Vhodením hlasovacieho lístka bez obálky nie je hlas platný.
Hlasovacie právo majú slovenskí občania, ale aj občania iného členského štátu EÚ, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Vo volebnej miestnosti sa občan s trvalým pobytom na Slovensku preukazuje občianskym preukazom.
Volič bez trvalého pobytu na Slovensku či na území iného členského štátu Únie musí po príchode do volebnej miestnosti predložiť komisii slovenský cestovný doklad a čestné vyhlásenie o trvalom pobyte v cudzine. Vzor vyhlásenia má byť na webe ministerstva vnútra.
Volič, ktorému zdravie bráni prísť do volebnej miestnosti, môže požiadať o prenosnú hlasovaciu schránku. Za voliča, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre zdravotné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, môže hlasovací lístok vyplniť iná osoba, ktorá musí postupovať podľa pokynov voliča. Nesmie to byť však člen okrskovej volebnej komisie.
Počas volebného dňa plynie moratórium. Až do skončenia hlasovania je zakázané viesť kampaň aj informovať o kandidátoch v ich prospech či neprospech. Pre občanov funguje aj infolinka k eurovoľbám. Volať môžu ľudia na telefónne čísla 02/48592317 a 02/48592312 počas celého dňa až do uzavretia volebných miestností.
Definitívne výsledky eurovolieb budú zverejnené v nedeľu po 23. hodine po ukončení hlasovania vo všetkých krajinách EÚ. Zverejnia ich na stránke www.volbysr.sk. Priebežné výsledky nebudú k dispozícii.