Liberálka, Hispánec alebo ďalší Bush? Budúci prezident USA

Americkým prezidentom sa v roku 2016 môže stať žena, Hispánec, Afroameričan aj ďalší z dynastie Bushovcov. Kto sa chystá kandidovať?

Prezidentské voľby v USA sa chystajú až na jeseň 2016. Na rozdiel od iných krajín však trvajú oveľa dlhšie – primárky kandidátov jednotlivých strán sa začínajú už od januára. Republikánska aj Demokratická strana majú vlastné pravidlá pre stranícke volebné zhromaždenia, tie sa navyše odlišujú aj v rozličných štátoch USA.

Základným modelom je, že kandidáti musia získať dostatočný počet hlasov v jednotlivých štátoch. Tie ich potom podporia na volebnom zjazde strany (convention). Do konferenčnej sály prichádzajú delegácie štátov s menom svojho kandidáta na transparentoch a víťazí ten, kto získa najviac hlasov podľa veľkosti jednotlivých štátov.

Zvyčajne sa potom celá strana vrátane neúspešných kandidátov postaví za víťaza a aj napriek prípadným názorovým nezhodám ho podporuje v predvolebnej kampani proti lídrovi konkurenčnej strany.

V USA sú dve veľké politické strany – Republikánska a Demokratická. Prvá je viac konzervatívna, druhá skôr liberálna. Názorovo sa odlišujú najmä pokiaľ ide o zásahy štátu do ekonomiky a slobôd jednotlivcov, ochranu života a menšín, či o zahraničnú politiku. Víťaz prezidentských volieb sa stane hlavou štátu na štyri roky a prakticky vykonáva aj úlohu predsedu vlády, menuje ministrov a šéfov dôležitých úradov.

Terajší prezident Barack Obama bol v roku 2012 zvolený na druhé funkčné obdobie, nemôže sa teda opäť uchádzať o úrad. Kto sú možní kandidáti na prezidenta z oboch politických strán a aké sú ich názory? Kam nasmerujú americkú a svetovú politiku od januára 2017?

Kovaná liberálka

Nedávno ohlásila svoju kandidatúru na prezidenta USA Hillary Clintonová. Bývalá ministerka zahraničných vecí a manželka bývalého prezidenta Billa Clintona je horúcim želiezkom Demokratickej strany. Už v roku 2008 kandidovala v primárkach proti Barackovi Obamovi, ktoré vtedy tesne prehrala. Neskôr s novým prezidentom spolupracovala štyri roky ako ministerka.

Teraz 67-ročná politička je známa ako bojovníčka za podporu potratov, antikoncepcie a postavenia žien v spoločnosti. Nedávno dokonca vyzvala, že „treba zmeniť hlboko zakorenené náboženské presvedčenie“ v prospech týchto cieľov, čím podráždila väčšinu amerických kresťanov.

K téme:
Hillary a kresťania ako občania druhej kategórie

Zdieľať

Podľa prieskumu americkej televízie CBS podporuje Clintonovú, ktorá by bola prvou ženou v prezidentskom kresle, až 85 percent priaznivcov Demokratov. Terajší viceprezident Joe Biden má iba 40-percentnú podporu. Zatiaľ svoju kandidatúru nevylúčil, pokladá sa však za nepravdepodobnú.

Ďalším záujemcom je senátor z Vermontu Bernie Sanders so silno ľavicovými názormi, ten má však len asi 5-percentnú podporu. Ako možní kandidáti sa spomínajú aj v Európe málo známi politici ako bývalý senátor z Virginie Jim Webb či bývalý guvernér štátu Maryland Martin O'Malley.

Pestrá paleta pravice

Republikánska strana má spomedzi celkovo trinástich niekoľko silných kandidátov, ktorí sa v primárkach pobijú o právo boja o Washington. Záujem o nich stúpol najmä od chvíle, keď sa kandidatúry vzdal Mitt Romney, porazený kandidát z roku 2012.

K favoritom patrí najmä ďalší z dynastie Bushovcov Jeb – brat Georga W. Busha, ktorý bol prezidentom USA v rokoch 2001 až 2009, ich otec zasa od 1989 do 1993. Svoju kandidatúru zatiaľ oficiálne nepotvrdil, napriek tomu má v prieskumoch najväčšiu podporu. Je to umiernený konzervatívec a podľa analytikov favorit vedenia strany, ktorý by mohol pritiahnuť najviac voličov.

Ďalší silný kandidát Marco Rubio z Floridy sa často vyslovuje proti umelým potratom, manželstvám homosexuálov, ako aj legalizácii marihuany. Je zástancom vyrovnaného štátneho rozpočtu, držania zbraní a rozhodného boja proti islamským teroristom na Blízkom Východe.

Podľa svojich vyjadrení 43-ročný politik pokladá Clintonovú za „političku včerajška“. On sa naopak „cíti veľmi vhodný na to, aby hovoril o obrane amerického sna. Budúci rok pôjde vo voľbách o rozhodnutie medzi minulosťou a budúcnosťou,“ píše nemecký denník Handelsblatt.

Rubio má čiastočne španielsky pôvod, čo mu dáva dobré šance najmä v južných a západných štátoch. Má podporu Jeba Busha, takže sa predpokladá, že v prípade jeho kandidatúry by z boja odstúpil a stal by sa viceprezidentom.

Umiernení aj radikálni

Rand Paul, senátor za štát Kentucky má libertariánsko-konzervatívne názory, je blízky hnutiu Tea Party, podobne ako Ted Cruz, senátor za Texas. Ten tvrdí, že ak sa stane prezidentom, zruší federálne dane a terajším prezidentom zavedené všeobecne povinné zdravotné poistenie, zvané Obamacare.

Medzi špičkových kandidátov sa dostal aj guvernér štátu Wisconsin Scott Walker, známy svojimi úspornými opatreniami a bojom s odbormi.

Do boja sa chystá tiež guvernér New Jersey Chris Christie, predstaviteľ umierneného krídla Republikánov, ale aj zástupca fundamentalistického krídla Rick Santorum.

Kandidovať plánuje aj Ben Carson, neurochirurg, ktorý sa preslávil oddelením siamských dvojčiat už v roku 1987. Afroameričan pochádza z veľmi chudobnej rodiny a tiež patrí ku konzervatívnemu krídlu Tea Party.

Ďalším do partie je bývalý baptistický kazateľ a televízny moderátor Mike Huckabee z Arkansasu, známy kritikou prezidenta Baracka Obamu.

Peter Kremský
Foto: TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo