Európa musí rozchodiť sociálnych inžinierov aj autoritárskych populistov

 Európa musí rozchodiť sociálnych inžinierov aj autoritárskych populistov

Ilustračná foto – Profimedia.sk

Nezmyselný pokus o evolučný skok ohrozuje aj to, čo už dobre funguje. (A krátke zhodnotenie domácej eurokandidátky.)

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

Pred trištvrte rokom sa medzi maďarskou vládou a europarlamentom odohrala epizóda, ktorá dobre ilustruje toxickosť dnešného politického biznis modelu.

Ako je známe, Viktor Orbán si v Maďarsku vytvoril vlastný mocenský systém, ktorý sa opiera o politicky znásilnené inštitúcie (od centrálnej banky po justíciu), sieť lojálnych oligarchov, kúpených aj za eurofondy, a systematické umlčiavanie prostriedkov oponentúry.

Koncom leta minulého roka sa ho Európsky parlament rozhodol verejne pokarhať. Povolal k tomu extrémne nabudenú holandskú progresivistickú poslankyňu Judith Sargentini. Tá v obsiahlej správe o stave tamojšej demokracie vytkla Maďarsku skoro všetko. Od riešenia migračnej krízy cez nedostatočné opatrenia na podporu dojčiacich matiek v práci až po zastaranú definíciu rodiny a ignorovanie požiadaviek párov rovnakého pohlavia.

Bolo by chybou stratiť hlavu a myslieť si, že budúcnosť Európy je spojená len s jednou alebo druhou možnosťou. Zdieľať

Po zverejnení správy mohli byť obaja spokojní. Poslankyňa s tým, ako vykarhala autoritárskeho populistu, Orbán preto, že mal priame svedectvo o tom, že „Brusel“ by najradšej prerobil Maďarsko na úplne inú krajinu.

Orbán aj Sargentini stelesňujú dva najhlučnejšie európske tábory. A potrebujú vzájomne antagonistický vzťah, aby si naďalej udržali svoj politický biznis model.

No bolo by chybou stratiť hlavu a myslieť si, že budúcnosť Európy je spojená len s jednou alebo druhou možnosťou.

Zmätení Európania vysielajú racionálny signál

O čo vlastne ide európskym voličom? Je zrejmé, že mnohí sú zmätení či vystrašení z toho, čo sa okolo nich deje. Ale to neznamená, že v ich správaní nie je aj racionálny odkaz a návod, ako z tohto von.

Keď sa pred časom v eurobarometri pýtali Európanov, čo je práve teraz najväčší problém ich krajín, na prvom mieste bola nezamestnanosť, na druhom zdravotníctvo a sociálny systém. Imigrácia skončila až na treťom mieste.

No keď sa ich pýtali, čo je najvážnejší problém, ktorému čelí EÚ, imigrácia skončila na prvom mieste, na druhom mieste hrozba terorizmu. Nezamestnanosť spomenula len desatina ľudí, rovnaký počet ako klimatické zmeny či nízky vplyv EÚ vo svete.

Pre niekoho, kto bežnými ľuďmi pohŕda, je to dôkaz, že ľudia sú zmanipulovaní, pretože hoci doma sa migrácie neboja, keď ide o Európu, zrazu je to pre nich kľúčový problém – lebo isto podľahli nejakému „migrantskému hoaxu“.

No korektnejšia je iná interpretácia.

Riešte to, čo môžete len vy, neriešte, čo nemáte

Európania dnes od Únie prioritne nečakajú, že bude riešiť veci, ktorými poverili vlastných politikov. A už vôbec nečakajú, že sa Únia bude zaoberať témami ako zjednocovanie penzií alebo harmonizácia zdaňovania – táto téma skončila v barometri na úplne poslednom mieste.

Naopak, svojím sedliackym rozumom od Únie prirodzene čakajú, že bude riešiť veci, ktoré ich národní politici nemôžu riešiť – ochranu Európy pred globálnymi migračnými zmenami, zaistenie bezpečnosti kontinentu. Požadujú, aby európski politici na seba zobrali zodpovednosť za to, čo môžu urobiť len oni na celoeurópskej úrovni. Európa, ktorá si zharmonizuje daňový základ, ale nevie mať pod kontrolou vchodové dvere, je pre nich nedôveryhodná. Európa, ktorá hovorí o spoločnej sociálnej politike, no nevie si poradiť s humanitárne vypätými situáciami na svojich hraniciach, podľa nich nezvláda svoju úlohu.

Ak európski politici a inštitúcie nebudú vysielať signál, že udržanie európskeho civilizačného systému je pre nich priorita, voliči sa obrátia na národných politikov. Zdieľať

Ľudia cítia, že európsky život nie je zďaleka trvalo zaručený. Že civilizačný systém, ktorý sa tu vybudoval, je vo svete menšinový a dnes zvlášť cítia, že vôbec nemusí byť udržateľný. Cítia a zažívajú (a prieskumy im dávajú za pravdu), že ľudia prichádzajúci zvonka si z veľkej časti tento hodnotový systém osvojiť nechcú, a to ani po druhej tu narodenej generácii (tá je k nemu ešte hostilnejšia).

Ak európski politici a inštitúcie nebudú vysielať signál, že udržanie európskeho civilizačného systému je pre nich priorita, voliči sa obrátia na národných politikov, aby im to sľúbili aspoň na národnej úrovni (a aby vytrestali tých európskych). Že politici ako Salvini neponúkajú nič, čo by malo hlavu a pätu, teraz pre nich nie je argument. Salvini je najmä pomsta, satisfakcia a nastolenie témy.

Európska únia a jej inštitúcie dlho pôsobili, že chcú spraviť evolučný skok. Že s pokrokovou nadnárodnou štruktúrou vyšľachtia obyvateľa s novou identitou, novou DNA a bez tradičných človečích inštinktov. Takého, pre ktorého bude zaujímavejšia téma, aký je podiel solárnej energie v jeho energetickom koši, než či sú hranice jeho domova dobre zabezpečené.

Nepodarilo sa, lebo to bol sociálny inžiniering, ktorý sa rozpadol hneď, ako prišiel prvý väčší test.

No ešte je šanca, že lekcia, za toto uštedrená, nemusí mať fatálne dôsledky. Pre Európu bude dôležité, aby voliči poslali oba spomínané tábory do úzadia. Azda Európa rozchodí tak sociálnych inžinierov, ako aj prvoplánových populistov.

Post scriptum

Aby som sa alibisticky nevyhol hodnoteniu domácej scény, krátke hodnotenie:

Pokiaľ ide o konkrétne mená kandidujúcich konzervatívnych politikov, je to jeden z lepších momentov. Za zvláštne spomenutie stojí napríklad prvá päťka KDH, ktorá obsahuje až tri nové mená (Lexmann, Čaučík, Kuzárová) a všetky pôsobia ako súčasť dobrej stratégie pre KDH aj pre parlamentné voľby.

No tiež treba veriť, že pondelok po voľbách bude zároveň dňom, keď sa konzervatívni politici začnú koncentrovať na spoločný postup a osobné ad-hoc kandidatúry budú ukončenou epizódou.

Z nekonzervatívnej scény oceňujem najmä pokojné nominácie z dielne Richarda Sulíka, ktorý pri eurovoľbách čelí najväčšej antikampani.

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo