Hillary a kresťania ako občania druhej kategórie

Pred pár rokmi som v Istanbule navštívil jednu z mála synagóg, ktoré zostali v celom Turecku. Niekoľko týždňov predtým v nej vybuchla bomba ako reakcia na akýsi vtedajší incident medzi Izraelčanmi a Palestíncami, no vďaka bezpečnostnej službe a hrubému vonkajšiemu múru bola relatívne nepoškodená.

Vo vnútri boli zhromaždení desiati excentrickí židovskí Turci, akurát toľko, koľko je potrebné pre minjan (počet dospelých mužov, pri ktorom sa v judaizme môže konať verejná bohoslužba, pozn. prekl.). Chvíľu sme sa rozprávali, aké to je, žiť ako náboženská menšina vo veľkej moslimskej krajine. Nikdy však nezabudnem na atmosféru v tomto maličkom zhromaždení – obozretnom, ale zbožnom – viera, ktorá napriek takmer nepredstaviteľným ťažkostiam pretrvala celé stáročia.

Niekoľko dní nato som v Tarze, rodisku sv. Pavla, tiež v dnešnom Turecku, navštívil škôlku, ktorú vedú talianski františkáni. Rozhodne boli voči prišelcom oveľa obozretnejší, asi preto, že na ochranu pred hrozbami boli oveľa menej vybavení, ak si len nemyslíte, že by potenciálneho teroristu odradili drevené dvere. Chvíľu sme sa rozprávali, a až potom sa uvoľnili a prijali ma ako naozaj skutočného kresťana zo Západu. Aj oni platia za prežitie vysokú cenu: neustále obavy, kto je nablízku, čo povedať, ako sa iní pozerajú na to, čo robíte. Akonáhle však boli vo svojom priestore a išli sa venovať svojej práci s malými deťmi, boli ako praví synovia Františka z Assisi uvoľnení a veselí.

Clintonovej prejav treba brať vážne

To nás, samozrejme, prísne logicky a so železnou nevyhnutnosťou privádza k otázke Hillary Rodham Clintonovej a rastúceho tlaku na americké cirkvi. Je nesporným faktom, že náboženské prenasledovanie, napriek dojmu z médií, väčšinou nie je okázalé. Keď niekoľkým tuctom Koptov či Etiópčanov zotnú hlavu za to, že sú kresťania, prípadne keď moslimskí utečenci na člnoch uprostred Stredozemného mora hodia kresťanov cez palubu, médiá to zaujíma, samozrejme, len trochu a nakrátko. Takéto evidentné vraždy však nie sú veľmi na dennom poriadku, dokonca ani v čase islamistického džihádu. Oveľa väčší a účinnejší tlak na veriacich predstavuje neustále, pomalé, drvivé vylúčenie a predsudky v ich každodennom živote.

"Hillary Clintonová povedala, že 'treba zmeniť hlboko zakorenené kultúrne zvyklosti, náboženské presvedčenia a štrukturálne predpojatosti,' aby sa zabezpečili potraty, antikoncepcia a posilnilo sa postavenie žien v spoločnosti."

Zdieľať

Preto ma celkom zaujalo, keď pani Clintonová nedávno hovorila na summite „Ženy vo svete 2015“, ako „treba zmeniť hlboko zakorenené kultúrne zvyklosti, náboženské presvedčenia a štrukturálne predpojatosti,“ aby sa zabezpečili potraty, antikoncepcia a posilnilo sa postavenie žien v spoločnosti. A malo by to zaujímať aj vás. Lebo ak vezmete tento prejav vážne – a hlavným cieľom Clintonovej tímu je robiť skupinové diskusie, ankety a všakovakým spôsobom zisťovať pozície, aby videli, ako zarezonujú – predstavuje veľmi vážnu hrozbu pre každodenný život kresťanov v Amerike.

Cestou k novému režimu

Mnohí ľudia v médiách sa takýmto tvrdeniam vysmejú, lebo, ako hovoria, nikto nehovorí o zabíjaní či zatváraní tradičných kresťanov v Amerike. Je bláznivé myslieť si, že by sa to tu niekedy mohlo diať. No moji istanbulskí Židia a tarzskí františkáni by mohli poskytnúť pár domácich skúseností o tom, ako dominantná kultúrna trieda dokáže ovládnuť tých, s ktorými nielenže nesúhlasí, ale nepovažuje ich ani za hodných racionálnej diskusie. V moslimskom svete to znamenalo, že Židia a kresťania často prežívali ako dhimmiovia, neveriaci, ktorí platili zvláštnu daň za potešenie, že mohli byť poddanými druhej kategórie.

Táto daň bola relatívne nízka – v chudobných krajinách nemôžete chcieť, aby kresťanský pekár zaplatil 150 000-dolárovú pokutu za to, že neurobil svadobnú tortu, na ktorej sú dvaja muži, a len by ste ochudobnili svoje kulinárske okolie, keby ste za takýto prístup zatvorili napríklad pizzériu. Aj tak sú tu však hrozby a časom majú požadovaný efekt. Trvalo dlho, kým sa Blízky východ a Severná Afrika stali prevažne moslimskými, dokonca aj po vojenskom obsadení. Predpovedám, že náš prechod do nového režimu prebehne oveľa rýchlejšie, ak nebude zastavený.

Nepochybne, názor, ktorý nedávno prezentovala pani Clintonová, možno nie je väčšinový, ale i tak môže mať takýto efekt, lebo si to želajú niektoré dosť mocné elity.

S kompetenciami vlády USA

V práve sa rozbiehajúcej prezidentskej kampani už, zdá sa, hrajú nečakanú úlohu potraty. Nedávne čísla sú nespochybniteľné: mierna väčšina je pro-life; dve tretiny ľudí sú presvedčené, že potrat by nemal byť povolený po prvom trimestri, a 80 percent je proti potratu v posledných troch mesiacoch. Uvidíme, či bude pani Clintonová so svojím dlhým zoznamom politických prešľapov schopná sa s týmto horúcim zemiakom vysporiadať. A tiež, či sa pro-life názory pretavia aj do pro-life hlasov.

Som však šokovaný, že nikto akoby nebol veľmi šokovaný odvážnym tvrdením pani Clintonovej o menení náboženských presvedčení. „Hlboko zakorenené kultúrne zvyklosti“ môžeme nechať tak, je to niečo, čo hovoria ľudia na akademickej pôde a na elitných podujatiach. Neznamená to nič viac, než že musíme zmeniť postoje, ktoré sa rečníkovi akurát nepáčia. To isté platí aj o „štrukturálnych predpojatostiach“. Znie to veľmi seriózne, intelektuálne a vôbec. Ale kto už je za štrukturálne predpojatosti? Zdvihnite ruky, prosím.

"Šokuje ma, že pravdepodobná kandidátka na prezidentku USA vyzýva k zmene náboženských presvedčení iných ľudí. To by sa kedysi považovalo za neamerické a za urážku nášho náboženského pluralizmu."

Zdieľať

Nie, medzi týmito dvomi lišiackymi formulkami je vložené niečo, čo má skutočnú existenciu: náboženské presvedčenia. Šokuje ma, že pravdepodobná kandidátka na prezidentku Spojených štátov neváha verejne prezentovať výzvy k zmene náboženských presvedčení iných ľudí. To by sa kedysi považovalo za neamerické a za urážku nášho náboženského pluralizmu. My sme však dnes na takéto obyčajné výrazy príliš sofistikovaní.

Dúfam, že toto číta aj niekto z opačného tímu. A že jedného dňa budeme počuť v rámci prezidentskej debaty otázku: „Pani Clintonová, povedali ste, že musíme zmeniť náboženské presvedčenia ľudí tejto krajiny. Chceli ste tým povedať, že ako prezidentka sa budete o to snažiť, prípadne že budete mať zákonné právo používať na tento účel kompetencie vlády Spojených štátov?“

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha je The God That Did Not Fail: How Religion Bult and Sustains the West (Boh, ktorý nezlyhal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava západ), ktorú teraz možno dostať vo vreckovom formáte v Encounter Books.

Pôvodný text: Hillary and Christian Dhimmis, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo