Dáte mi určite za pravdu, že voľby sú oslavou demokracie. Inak tomu nebolo ani na volebnom sneme KDH v Ružomberku v roku 2016. Na tomto sneme prítomní delegáti (cca 300) zvolili za predsedu Alojza Hlinu s funkčným obdobím na dva roky. Tak, ako to v politike a v živote býva, jednému sa môže A. Hlina pozdávať, inému zase nie, avšak najkrajšie na tom je to, že každé dva roky môže dôjsť k zmene v čele hnutia - taká býva demokracia.

Po volebnom sneme predseda A. Hlina ohlásil kurz svoje politiky. Priblížiť sa viac k potrebám ľudí, ísť medzi nich a načúvať im. V hnutí malo dôjsť k postupnej výmene generácií a obnove tzv. kádrov, bola prijatá zásada 3x a prestávka, začalo sa pracovať na programových dokumentoch a mal sa budovať „veľký konzervatívny dom a veľa ľudí v ňom“. Hnutie sa otvorilo... Do Stanov KDH sa zakotvila zásada ochrany života od počatia po prirodzenú smrť.

Členom tohto hnutia sa stal na jar roku 2018 aj Richard Vašečka, ktorý následne – trochu nešťastne – ohlásil svoju kandidatúru na post predsedu KDH. Na najbližšom volebnom sneme bol však opätovne do čela hnutia zvolený drvivou väčšinou delegátov A. Hlina, čím potvrdil svoj mandát. R. Vašečka už počas „predvolebnej kampane“ po regiónoch ohlasoval, že z KDH aj po prípadnom neúspechu nevystúpi /nebude trieštiť hlasy/ a pokiaľ ma pamäť neklame, tak túto vetu vyslovil aj na samotnom sneme ako odpoveď na otázku jedného z delegátov. Následne mu bol staronovým predsedom ponúknutý post v predsedníctve, čo žiaľ neprijal a vyhradil sa voči politike A. Hlinu.

Faktom však ostáva, že z titulu poslanca NR SR bol na predsedníctva permanentne prizývaný. Najužšie vedenie, t. j. predsedníctvo (v počte 13 osôb), sa z pravidla schádza každé dva týždne, kde mohol R. Vašečka ovplyvňovať smerovanie, resp. politiku hnutia. Predsedníctiev sa však za celý čas zúčastnil asi toľko, koľko je prstov na jednej ruke a nikdy som nezachytil nejakú vážnu reč či akési nápady, podnety. Ďalším dôležitým mechanizmom v hnutí na nastaveniu kurzu politiky je celonárodná Rada a Snem. No, žiaľ, ani tam hlas R. Vašečku voľajako nebolo počuť.

V konečnom dôsledku mal R. Vašečka  dostatok príležitostí, aby presadzoval svoje myšlienky a vízie v hnutí. Nestalo sa. Mal priestor aj na to, aby vytvoril v hnutí akési pomyselné krídlo, frakciu, a tým, ak mal záujem, mohol meniť pomery a zadávať tón, no ani to sa nestalo. Čoho sme však svedkami posledných chvíľ? Namiesto dnes tak potrebnej jednoty vniesol rozkol, chaos a bez konštruktívnej diskusie i demokratických prvkov zaťal ďalší klin k rozdeleniu. Takéto konanie nám kresťanom určite k cti neslúži. Je mi to ľúto, ale pevne verím a modlím sa, že Pán Boh kresťanov na Slovensku osvieti a všetci „budú v jedno“.

Ďalšou smutnou periódou bol odchod Anny Záborskej, ktorej je treba - za všetko dobré čo pre naše Slovensko, Európu i samotné KDH vykonala - poďakovať. Avšak, v roku 2017 bola na Rade KDH prijatá zásada 3 krát a prestávka alebo možnosť kandidovať do iných tipov volieb, v jej prípade napr. do NR SR. Táto zásada bola prijatá ako jedno z nutných opatrení po prehratých voľbách v roku 2016. V KDH sa totižto dlhodobo dialo to, že staré kádre sa silno uhniezdili a chýbala prirodzená fluktuácia, tak potrebná v každom živom spoločenstve. Toto opatrenie sa vzťahovalo okrem iných aj na pána europoslanca M. Mikolášika, ktorý tomuto ozdravnému mechanizmu s úctou porozumel, i europoslankyňu pani Záborsku, ktorá už, žiaľ, nie. S pani Záborskou sme sa (predsedníctvo) stretli v jeseni minulého roku, kde sme sa jej snažili odkomunikovať toto uznesenie a prosili sme ju, aby to pochopila a aby nám pomohla ako jedna z kandidátov vo voľbách do NR SR v roku 2020, ktoré budú pre KDH i celé Slovensko kľúčové. Bohužiaľ, nepochodili sme. Na rozdiel od toho, padol v jeseni (r. 2018) na Rade KDH návrh - mimo programu v bode rôzne - od dnes už bývalej krajskej predsedkyne KDH v Nitre p. Pilkovej (ktorá už taktiež nie je členkou KDH, ale kandiduje do Európskeho parlamentu za novú stranu), aby sa hlasovalo o udelení výnimky pre A. Záborskú. Preto tak, ako to v každej vyspelej spoločnosti býva, predseda dal o tejto téme hlasovať. Hlasovanie však dopadlo jasne – zo cca 120 delegátov bolo 8 ZA a ostatní buď boli proti alebo sa zdržali. Už aj toto hlasovanie stodvadsiatich delegátov bolo jasným a zreteľným signálom.

So zármutkom musím na záver skonštatovať, že my kresťania sa musíme takto „rozoberať“ na rôznych fórach. Je to z našej strany úbohé a určite za to raz všetci ponesieme zodpovednosť. Robíme si hanbu a pohoršujeme ostatných. Vedzme, že za stav a smerovanie tejto krajiny nesieme zodpovednosť aj my a naším hašterením, štiepením a dokazovaním si, napomáhame extrémistom, komunistom a liberálom. Je to poľutovania hodné.

P.S. pravdu je už raz a navždy potrebné napísať. Iba v jednote je sila, nie v rozdeľovaní a egoizme!

Modlime sa a držme si prsty!