Odišiel veľký rabi Elio Toaff

V nedeľu pár dní pred dovŕšením sto rokov zomrel bývalý hlavný rabín Ríma Elio Toaff. Rabi Toaff, ktorý bol veľkým podporovateľom dialógu medzi katolíkmi a Židmi a priateľom sv. Jána Pavla II., bol svedkom doby, keď katolíci a Židia – ktorí spoločne odvodzujú svoj duchovný pôvod od Abraháma a majú spoločný Starý Zákon, no dejiny ich často rozdeľovali – dramaticky opustili staré predsudky.

Kresťanstvo síce vyrástlo z judaizmu, no vzťahy medzi kresťanmi a Židmi boli často bolestné. Štvrtý lateránsky koncil v roku 1215 nariadil Židom nosiť zvláštne oblečenie na odlíšenie od kresťanov. V roku 1555 vytvoril pápež Pavol IV. v Ríme židovské geto, ktoré ako posledné geto v Európe pretrvalo až do roku 1888. Mnohí kresťania obvinili Židov zo zabitia Krista a veľkopiatkové pašiové hry nezriedka inšpirovali protižidovské násilie po celej Európe.

"Pár dní pred dovŕšením sto rokov zomrel bývalý hlavný rabín Ríma Elio Toaff. Bol veľkým podporovateľom dialógu medzi katolíkmi a Židmi a svedkom doby, keď katolíci a Židia dramaticky opustili staré predsudky."

Zdieľať

Nie vždy však boli kresťansko-židovské vzťahy poznačené nenávisťou. V stredoveku Židov často hájili obzvlášť postavy ako sv. Bernard z Clairvaux (preto aj dnes mnohí Židia často nosia meno Bernard) či pápež Inocent IV. Pápežský dvor zamestnával židovských lekárov a toleranciu pre Židov presadzoval už v siedmom storočí pápež Gregor I. Nedôvera však rozdelila kresťanov a Židov na celé stáročia.

V dvadsiatom storočí prišla radikálna zmena k lepšiemu. Kresťansko-židovské ekumenické modlitby sú dnes bežným javom v náboženskom živote po celom svete. Vedúci predstavitelia Cirkvi pravidelne odsudzujú antisemitizmus. Hlavným hniezdom protižidovských nálad v rámci katolicizmu je v súčasnosti schizmatická skupina Bratstvo sv. Pia X. A výroky podobné pohoršlivému vyjadreniu kardinála Oscara Rodrigueza Maradiagu, že Židmi kontrolované médiá zneužívajú príbehy o sexuálnom zneužívaní katolíckymi kňazmi na odvedenie pozornosti od arabsko-izraelského konfliktu, nie sú v katolícko-židovských vzťahoch pravidlom, ale výnimkou.

Túto transformáciu umožnila dobrá vôľa ľudí, akým bol Elio Toaff.

Toaff sa narodil v roku 1915 v Toskánsku ako syn rabína a počas 2. svetovej vojny bojoval v talianskom protifašistickom odboji. Bol svedkom nacistického masakru vyše 500 civilistov v toskánskej dedinke Sant’Anna di Stazzema. Vo svojom poslednom zverejnenom interview pre židovsko-taliansku web stránku Moked Toaff povedal, že v Mussoliniho Taliansku, ktoré bolo najbližším spojencom Tretej ríše, zažíval ako Žid nepriateľstvo. Európu neopustil jedine preto, že nechcel opustiť svoje spoločenstvo v nebezpečných časoch.

Toaff však dokázal oceniť značnú pomoc, ktorú mnohí katolíci poskytli Židom napriek predsudkom v období pred 2. vatikánskym koncilom. Stalo sa síce módou hovoriť o pápežovi Piovi XII. ako o „mlčiacom pápežovi“, ten však pravidelne odsudzoval nacizmus vo Vatikánskom rozhlase, vyzýval talianske kláštory, aby poskytli útočište židovským deťom, a sám ukrýval množstvo Židov v Castel Gandolfo aj vo Vatikáne.

Toaff sa stal hlavným rabínom Ríma v roku 1951. Keď videl, akú pomoc poskytli Židom talianski katolíci i samotný Vatikán, z príležitosti smrti Pia XII. povedal: „Židia budú vždy pamätať, čo pre nich počas druhej svetovej vojny urobila Katolícka cirkev na pápežov rozkaz. Keď zúrila vojna, Pius veľmi často odsudzoval mylnú rasovú teóriu.“

Krátko nato nadišli veľké zmeny. Sv. Ján XXIII. vypustil z veľkopiatkovej liturgie modlitbu „za obrátenie vierolomných Židov“ a v roku 1965 Cirkev promulgovala deklaráciu Nostra aetate, ktorá vyhlasovala, že Židia ako národ nenesú vinu na zabití Krista.

Katolícko-židovské zmierenie sa urýchlilo po zvolení sv. Jána Pavla II. v roku 1978. Ten mal množstvo židovských priateľov už vo svojom rodnom Poľsku, najbližší z nich, Jerzy Kluger, bojoval v poľskej armáde, keď pomáhala pri oslobodzovaní Talianska od nacistov. Kluger zostal v Ríme do svojej smrti a neskôr bol hlavnou spojkou medzi pápežom a židovským svetom.

Keď poľská komunistická vláda spustila v marci roku 1968 antisemitskú kampaň a prinútila mnohých poľských Židov emigrovať, kardinál Karol Wojtyła navštívil krakovskú synagógu a vyjadril svoju solidaritu s poľskými Židmi.

"Jeho kroky voči katolíkom a priateľstvo so sv. Jánom Pavlom II. hralo dôležitú úlohu pri skutočnom zázraku, akým bol radikálny prechod z obdobia vzájomnej nedôvery do doby, keď sú Židia opäť našimi 'staršími bratmi'. Alav ha šalom."

Zdieľať

Riadením Prozreteľnosti viedol v tom čase židovskú komunitu v Ríme rabi Toaff. Ján Pavol II. oficiálne navštívil Veľkú synagógu v Ríme v roku 1986 a stal sa tak prvým pápežom po sv. Petrovi, ktorý navštívil židovský chrám. Obaja muži sa navzájom pozdravili a pomodlili. Fotografia, na ktorej sa poľský pápež a taliansky rabín objímajú a usmievajú, sa stala jedným z najreprezentatívnejších obrazov pontifikátu Jána Pavla. Iniciátorom tohto historického podujatia bol Toaff, ktorý sám pozval Jána Pavla II. na návštevu Veľkej synagógy v Ríme. Práve pri tejto príležitosti pápež po prvýkrát predniesol slová, že Židia sú „starší bratia vo viere“, ktoré si vypožičal od filosemitského poľského národného básnika Adama Mickiewicza.

Obaja muži sa okamžite spriatelili. Ešte v tom istom roku pozval Ján Pavol II. Toaffa, aby sa spolu s ním a s vodcami mnohých svetových náboženstiev modlil na ekumenickom Svetovom dni modlitieb za mier v Assisi. Toaff a Ján Pavol II. spoločne predsedali na koncerte usporiadanom v roku 1994 vo Vatikáne na pripomenutie si obetí šoa. Toaff pomáhal zorganizovať návštevu Jána Pavla II. vo svätej zemi v roku 2000. Toaff bol jedným z dvoch ľudí, ktorí sa spomínajú v pápežovej poslednej vôli, druhým bol jeho sekretár, arcibiskup (dnes kardinál) Stanisław Dziwisz.

Rabi Elio Toaff zažil fašizmus i nacistickú okupáciu Talianska, antisemitizmus i znovuzrodenie židovskej komunity v Ríme, a stal sa tak svedkom židovskej histórie v tejto krajine. Predovšetkým však mal otvorené srdce pre dialóg a zmierenie. Jeho kroky voči katolíkom a priateľstvo so sv. Jánom Pavlom II. hralo dôležitú úlohu pri skutočnom zázraku, akým bol radikálny prechod z obdobia vzájomnej nedôvery do doby, keď sú Židia opäť našimi „staršími bratmi“. Alav ha šalom.

Filip Mazurczak 
Autor je
pravidelným prispievateľom do Katolíckeho mesačníka „LIST“. Písal aj pre First Things, The European Conservative a Tygodnik Powszechny.

Pôvodný text: A Great Rabbi Passes, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, famigliacristiana.it.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo