Blog 18. máj 2019

Škôlka, chlieb náš každodenný

Zuzana Marešová
Zuzana Marešová
K polemike povinnej predškolskej dochádzky
K polemike povinnej predškolskej dochádzky
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Zuzana Marešová

Som človekom praxe. Roky sa venujem deťom, s ktorými sa bežní smrteľníci konfrontujú nanajvýš z pätnásť metrovej diaľky na opačnom konci ulice, pričom narýchlo kontrolujú, či majú zatvorenú kabelku a nič z nej nezmizlo. Medzi mojich, teraz už známych, patria deti z bratislavského pentagonu, žiarske deti, ktoré sa začínajú triasť, len čo ucítia farbu miešanú s riedidlom. Malé aj väčšie deti, hádajúce význam slova mama z milých básničiek, čo pani učiteľky začiatkom mája tasia z osvedčených knižiek. Medzi nimi však nájdeme aj šedé, menej vyzývavé príbehy. Príbehy, ktoré nie sú čokoládové, naopak, sú bledé ako stena. A takých je mnoho...

Sú zo sociálne slabších rodín. Čo to znamená? Z rodičov, ak si smelo dovolíme používať množné číslo, v lepšom prípade pracuje aspoň jeden. Zväčša je to práca menej kvalifikovaná, platená základnou mzdou. Rodina býva typicky v podnájme, častejšie sa sťahuje, istú dobu možno žila v krízovom centre. Dieťa trávi väčšinu času na ulici. To je realita, ktorú denne stretávam.

Keď som zachytila iniciatívu podpisovať petíciu za zrušenie povinnej predškolskej dochádzky, mrzeli ma najmä dve skutočnosti. Už tradične chýba širšia odborná diskusia, pričom pod pojmom „odborná“ vážne nemám na mysli teoretizovanie samozvaných, ktorí roky nevytiahli päty zo svojich úradných kancelárií. Zároveň ma mrzí, že nadmerne silnie hlas tých, ktorí sú veľmi malou kvapkou v mori aktuálnej potreby spoločnosti. Keď hovorím o potrebe, myslím tým, že už včera bolo neskoro. Skupina sociálne znevýhodnených však z vlastných radov nedisponuje verbálne a mediálne zdatným tlmočníkom, ktorý by sa postavil za povinné predškolské vzdelávanie ich detí. Žiaľ, často krát absentujú aj základné rodičovské zručnosti a zodpovedný prístup k vzdelávaniu – preto je dôležité, aby štát prekročil hranice ich rodinnej záhradky. Na druhej strane pomerne hlasno počuť skupinu rodičov, ktorá je svojou veľkosťou nepomerná k problému sociálne znevýhodnených detí.

Podľa štatistických údajov CVTI SR za šk.rok 2017/2018 bolo v domácom prostredí vzdelávaných 481 detí (údaj som si dovolila prevziať z článku Denníka N https://dennikn.sk/1036287/pocet-deti-v-domacom-vzdelavani-prudko-narastol-doteraz-ich-zrejme-skoly-nepriznavali/ ).  Niektoré takto vzdelávané deti dokonca osobne poznám, a ak by som sa mala ako odborník vyjadriť, či túto formu vzdelávania pre ne odporúčam, poviem nie. Nemajú žiaden reálny deficit, ktorý by indikoval domáce vzdelávanie. Tento spôsob vyhovuje predovšetkým ich rodičom - zrejme napĺňa ich potreby a očakávania.

Samozrejme, že sa medzi doma vzdelávanými deťmi nájdu i také, pre ktoré je prínosom ostávať v domácich podmienkach, najmä ak špeciálny pedagóg v tandeme s asistentom učiteľa sú od nich na míle vzdialení  (vďaka systému, ktorý v našom školstve kríva, čo je však na inú obsiahlu debatu). Kiež by bolo možné v rozumných a odôvodnených prípadoch realizovať vzdelávanie dieťaťa s vážnymi zdravotnými ťažkosťami v domácom prostredí a dokonca s podporou štátu!

Medzi signatármi petície však nájdeme podnikateľov, ktorým vyhovuje práca z domu a dieťa ten čas popri nich istým spôsobom strávi. Isto sa nájdu aj zodpovední a horliví, ktorí však zohľadňujú najmä svoje individuálne potreby bez širšieho kontextu a zodpovednosti voči slovenskej spoločnosti ako celku. Budú tam aj rodičia, ktorí zatiaľ medzi svojimi ratolesťami nemajú školáka a režim, ktorý povinná predškolská dochádzka prináša, odďaľujú. Je pre nich aktuálne „zbytočnou“ záťažou. Úprimne ma pobavil čísi argument, že dieťa nebudete môcť vziať na týždeň k babke. Poradím - u školákov to riešime oficiálnou žiadosťou a pokiaľ dieťa nie je vyslovený absentér, škola vyhovie.

V tejto chvíli je čas položiť si kľúčovú otázku – sledujem vzdorom proti povinnej predškolskej dochádzke dobro svojho dieťaťa, alebo dobro svojho komfortu? 

Vieme aj pritvrdiť  -  dokážem abstrahovať od nadštandardných potrieb svojich detí, aby som zákonne zabezpečil/a štandard pre ostatné deti?

Pretože dieťa potrebuje v piatich rokoch zažiť vrstovnícku skupinu, aby sa naučilo komunikovať svoje potreby a akceptovať potreby iných (detí i dospelých aj za múrmi svojej rodiny).

Pretože dieťa potrebuje zažívať bežné rovesnícke konflikty, aby sa učilo ich riešiť.

Pretože dieťa potrebuje v piatich rokoch nevyhnutne rozvíjať všetky tie zručnosti, ktoré mu pomôžu úspešne zvládnuť prvý ročník v škole (pre vytrvalých zopár uvediem: sluchová analýza, zraková analýza, koordinácia oko-ruka, hrubá motorika a obratnosť, jemná motorika, sociálne zručnosti, samostatnosť a iné).

Pretože dieťa potrebuje pravidelnú štruktúru dňa.

Pretože dieťa sa učí pomáhať rovesníkom, kooperovať, zvládať záťažové situácie, vyrovnávať sa s drobnými neúspechmi, čeliť realite, konfrontovať sa s ňou, hľadať riešenia.

Pretože dieťa potrebuje zažiť, že je súčasťou kolektívu, učiť sa pomáhať, rešpektovať odlišnosť.

Pretože dieťa potrebuje budovať imunitu.

Pretože zodpovedný človek hľadá poctivé a solidárne riešenie.

Pretože v slovenských podmienkach je 481 detí výrazným nepomerom k tisícom detí zo sociálne znevýhodneného či málo podnetného rodinného prostredia (čo sa z ďaleka netýka len rómskych detí).

Pretože, žiaľ, istá skupina obyvateľstva sa zaoberá vzdelávaním svojich detí až v momente, keď prichádza o dávky.

Som mamou. Úplne rozumiem všetkým strachom, aby sa moje dieťa malo dobre. Dobre? To nestačí! Aby sa malo najlepšie!

Prosím. Aktívne podporujme také prostredie, ktoré zodpovedá našim postojom a hodnotám. Investujme svoju energiu do budovania hodnotných komunít. Podporujme cirkevné materské školy, aby ich kapacita a dostupnosť na celom Slovensku bola dostačujúca. V mojom regióne (bratislavský kraj) sa na cirkevné materské školy stojí v ohromne dlhých, miestami jedno až dvojročných radoch. Ak sa naši otcovia biskupi zamýšľajú nad otázkou ako čeliť postupnému poklesu praktizujúcich katolíkov – niet podnetnejšej myšlienky. Pretože čím je dieťa mladšie, tým viac sú rodičia ochotnejší a prístupnejší zaujímať sa o aktivity dieťaťa. V materskej škole je omnoho širší priestor na prácu s rodinou, než sa na prvý pohľad javí. Dajme Slovensku vedieť, že existuje dostupné prostredie, kde sa dieťa môže vzdelávať a rodič má istotu, aké hodnoty táto inštitúcia reprezentuje.

Veľmi by som Vám priala zažiť chvíle, keď vidíte zanedbané dieťa, ako sa rozvíja, získava nové kompetencie, napreduje míľovými krokmi. Doslova rozkvitá.  A do škôlky sa teší. Pretože je v istom zmysle celým jeho svetom. Niekedy jedinou stabilitou, ktorú má.

Všetkým, ktorí zvažujú postaviť svoj nadštandardný záujem nad záujem širšej časti spoločnosti - ostávajme prosím solidárni s tými, ktorí predškolské vzdelávanie potrebujú ako soľ.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0