Zástancov interrupcií silne motivuje nenávisť voči Cirkvi

Hovorkyňou kampane Právo na život je Jana Tutková, ktorá zastupuje Centrum pre bioetickú reformu. V rozhovore tvrdí, že kampaň Právo na život sa v takomto rozsahu neobjavila nikde na svete. Obsah i forma kampane boli vlastnou ideou organizátorov.

Kampaň Právo na život sa začala v septembri 2007. Prečo práve tento mesiac?
Na september sa nám podarilo všetko zorganizovať, o čom som snívala už vyše troch rokov.

Ako dlho trvala príprava na kampaň?
S prípravou sme začali začiatkom júna tohto roku a všetko nabralo rýchly spád.

Prečo ste sa rozhodli pre bilbordy a webovú stránku ako prostriedky kampane?
Len prostredníctvom bilboardov je možné zasiahnuť celú populáciu Slovenska. Je nemožné, aby si to ľudia za mesiac nevšimli. Navyše televízne média nám poskytli veľa mediálneho priestoru zdarma a ukázali obrázok potrateného dieťaťa. Dokonca aj náš úhlavný odporca, slovenská pobočka Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo, ktorá prevádzkuje najväčšiu sieť potratových kliník, náš obrázok zverejnila na svojej webstránke.

S akými reakciami ste sa stretli po spustení kampane?
Väčšina verejnosti ovplyvnená médiami reaguje odmietavo. Považujú našu kampaň za neetickú, pričom však potrat vnímajú ako etickú voľbu. Toto je prejav úplnej schizofrénie alebo pokrytectva národa. Najhoršie je, že mnohí, ktorí sa považujú za veriacich a dokonca tvrdia, že sú proti interrupciám, nechcú ich zakazovať... Úplný vrchol schizofrénie. Snáď im pomôže prirovnanie s domácim násilím.

Môžete to prirovnať?
Násilník, či tyran nemá pravo, aj keď si tak mysli, rozhodovať si robiť čo chce, i zabiť svoje deti. Možno keď príde o prácu a živobytie alebo dostane depresiu? Mali by sme aj to legalizovať? Aj znásilnenia, tyrania, krádeže a vraždy sú zakázané, no predsa ich niektorí ľudia nelegálne robia. Úplne sa im nedá zamedziť. Našťastie sa nikto nesnaží tieto legalizovať a nahovoriť nám, že máme právo na súkromie, keď chceme niekoho doma týrať, znásilniť, zavraždiť… Také právo žiaden medzinárodný právny dokument nepotvrdil, aj si to veľmi želajú tí, ktorých platí Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo, prevádzkovateľ najväčšej siete potratových kliník na svete. Ich taktikou je nazývať oponentov potratu fanatikmi a vyhýbať sa faktom, kedy začína život. Tretia stratégia je preháňať odhady (!) nelegálnych potratov. Viete, že aj v SR sú potraty zakázané? V treťom trimestri - a máme nejakú evidenciu, že sa robia nelegálne? Nie. Ľudia rešpektujú zákon. Ten terajší, ktorý dáva výnimku v trestnom zákonníku, že potrat v prvom trimestri sa netrestá, sa dnes prekrúca na ľudské pravo – niečo, čo je tak neľudské... Sú z toho pekne zisky, verte mi. Prolife hnutie doteraz len investuje do vzdelávania tvrdohlavých a zaslepených, do pomoci ženám v kríze a pod.

Kto kampaň Právo na život financuje?
Kampaň je financovaná z príspevkov slovenských darcov a ešte nie je úplne zaplatená. Preto na našej webstránke vyzývame našich podporateľov, aby na ňu prispeli.

Rada pre reklamu rozhodla, že kampaň je neetická. Hrozí, že bilbordy budú prelepené. Ako na to zareagujú organizátori kampane?
Rada pre reklamu rozhodla mimo svojej kompetencie, keďže jej etický kódex sa vzťahuje iba na komerčné kampane, tá naša je občiansko-politická. Arbitrážna komisia úplne ignorovala naše stanovisko, budeme aj my ignorovať ich rozhodnutie. Kampaň ukazuje len to, čo je na Slovensku považované za etické a čo navyše spolufinancuje štát. Paradoxne tým, ktorým zabíjanie nenarodených detí nevadí, vadí im ukazovanie tohto zabíjania. Ak je teda v poriadku robiť toto deťom, prečo nie je v poriadku toto deťom ukázať? Sťažnosti sa týkali najmä toho, že rodičia nevedeli vysvetliť svojim deťom obsahu bilboardu. Pritom, ak sa to deťom dobre vysvetlí, čo aj naša webstránka ponúka, deti nemajú žiadnu traumu. Naozaj sa musíme hanbiť, že toto musíme teraz vysvetľovať našim deťom. To vzťahujem aj do kresťanských kruhov, pretože toto bezprávie sa tu deje s našim tichým súhlasom a teda aj s podporou našich daní.

Ak budú bilbordy prelepené, nebude to sklamaním pre organizátorov?
Prelepovanie sa nebude konať, pretože to máme ošetrené v zmluve. Ináč sa budeme s našou reklamnou agentúrou súdiť. Tento scenár sme však už vopred s agentúrou prediskutovali.

Čo si od kampane sľubujú organizátori? Aké ste si dávali ciele? Podarí sa ich naplniť?
Kampaň má ambíciu, aby všetkým ľuďom boli sprostredkované dve posolstva: (1.) interrupcia je násilný čin, ktorý zabíja (2.) človeka v etape prenatálneho vývoja, konkrétne v prvom trimestri. Chceme mobilizovať ľudí k odporu voči takémuto bezpráviu, k angažovaniu sa za nastolenie spravodlivosti a za obnovenie úcty k životu. Zároveň naše bilboardy a plagáty majú navŕtavať svedomie ľudí, čo sa už veľmi dobre deje, prejavom čoho je v prvom momente hnev. Sme však presvedčení, že ten opadne a nad emóciami zvíťazí rozum, ktorý bude musieť uznať, že ide o zabitie malého človeka.

Kampaň je originálna alebo ste kopírovali príklad či nápad z iných krajín?
Takáto kampaň a v takomto rozsahu sa neobjavila nikde na svete. Použili sme len obrázok z archívu amerického Centra pre bioetickú reformu a forma i obsah boli plne našou ideou. Kampane používajúce tieto obrázky zatiaľ prebehli v Európe len vo Fínsku, Švédsku a Poľsku. Boli to však viac miestne ako celonárodné aktivity.

Ak vám kampaň zrušia, budete ďalej pokračovať – iným spôsobom?
Sme odhodlaní v kampani pokračovať, ako sme začali. Neexistuje zákon, ktorý by takúto aktivitu zakázal. Veď napokon nás chráni ústavné právo na slobodu prejavu, ktorý je však ohrozený 50 rokov po tom, čo právo na život bolo pošliapané. Mnohým totižto táto pravda vadí. Ak sa nepostavíme teraz proti tomuto útoku, tak čoskoro štát zakáže deťom chodiť aj do kostola, pretože kríže s umučeným Kristom im môžu podľa logiky zástancov potratov spôsobiť traumu. Zástancov interrupcií silne motivuje nenávisť voči Cirkvi, ktorá ich zaslepuje až tak, že neprijímajú ani základné vedecké poznatky. Budeme však hľadať spôsoby, ako im otvoriť oči.

Pýtal sa
Matúš Demko
Rozhovor vyšiel v týždenníku Zrno č.39/2007.

Kto uverí mi? Dala jsem jí jméno Nadine Život za život

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo