Na scénu prichádza katolík Joe Biden. Demokrati sa však už dávno zmenili

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Na scénu prichádza katolík Joe Biden. Demokrati sa však už dávno zmenili

Bývalý viceprezident USA a kandidát Demokratickej strany Joe Biden počas prejavu v nevadskom meste Henderson 7. mája 2019. Foto: TASR/AP

Joe Biden sa rozhodol kandidovať za Demokratickú stranu v prezidentských voľbách USA. Ak neprijme hodnoty svojej strany, jej nomináciu nezíska.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Joe Biden, demokrat, ktorý je zhodou okolností tiež katolík, teraz oficiálne kandiduje na prezidenta Spojených štátov. A robí to preto, lebo sa snaží zachrániť to, čo nazýva „dušou“ Ameriky.

Zdá sa, akoby predpokladal, že v súčasnosti bojujú o nadvládu dve (viac-menej platónske) idey Ameriky, pravá a falošná. Seba a svoje názory, predpokladám, vníma tak, že symbolizujú pravú Ameriku, kým Donald Trump a jeho názory symbolizujú podľa neho falošnú Ameriku.

Hovorím to s veľkou ľútosťou, no z mojej starej a vrúcne milovanej strany sa stala ateistická a protikresťanská strana. Ak Biden neprijme jej hodnoty, nezíska jej nomináciu. Zdieľať

Ak má byť Biden kandidátom demokratov, samozrejme, bude musieť prijať a schvaľovať presvedčenia a hodnoty, ktoré v súčasnosti prevládajú v Demokratickej strane. Medzi tieto presvedčenia a hodnoty patria:

1. potrat je základným ľudským právom,

2. homosexuálne správanie je v poriadku u ľudí, ktorí sa tak narodili; a každý, kto s tým nesúhlasí, je bigotný homofób,

3. rovnakopohlavné manželstvo je základné ľudské právo,

4. Ústava Spojených štátov chráni prostredníctvom teórie „substantive due process“ všetky ľudské práva a je len na akýchkoľvek piatich členoch Najvyššieho súdu USA, aby rozhodli, čo je a čo nie je ľudské právo,

5. neliberálni belosi sú takmer vždy rasisti,

6. je veľkou povinnosťou vlády USA chrániť tých medzi nami, ktorí sú najviac utláčaní; menovite čiernych, ľudí inej farby, ženy, migrantov bez papierov, moslimov, homosexuálov, transrodových ľudí a zločincov (vrátane drogových dílerov), ktorí nespáchali žiadny násilný trestný čin,

7. keď sa práva cirkví alebo nábožných jednotlivcov dostanú do rozporu s právami uvedených skupín obetí, prvé spomínané práva vždy musia dať prednosť tým druhým,

8. keď sa práva rodičov dostanú do sporu s právami ich transrodových detí, prvé vždy musia dať prednosť druhým,

9. takmer všetky naše sociálne neduhy môže vyliečiť či aspoň výrazne zmierniť činnosť federálnej vlády.

Aby si niekto nemyslel, že toto tu je nenávistný popis sústavy demokratických presvedčení pochádzajúci od niekoho, kto celý život nenávidí demokratov, rád by som čitateľa ubezpečil, že som kedysi mával medzi demokratmi veľmi dobré meno. Myslím, že prvýkrát som sa začal považovať za demokrata v deň, keď som mal asi osem rokov a môj otec mi vysvetlil: „Republikáni sú strana bohatých. Demokrati sú strana chudobných, ako sme my.“

Neskôr v živote som sa stal vo svojom domácom štáte Rhode Island politikom. Dvanásť rokov (1981 – 1993) som tu slúžil ako demokrat v štátnom senáte, z toho dva roky ako líder parlamentnej väčšiny. V roku 1992 som bol vo svojom obvode (neúspešným) demokratickým kandidátom do Snemovne reprezentantov Spojených štátov.

V tom čase už bolo jasné, že sa z mojej strany stala propotratová strana. Napriek tomu som ako prolife demokrat stále dúfal, že sa protikresťanské smerovanie tejto strany bude dať zvrátiť. Ukázalo sa, že to bolo úplne pochabé.

Mnohí ľudia, ktorí sa identifikujú aj ako kresťania, aj ako demokrati, sú jednoduché duše, ktoré si predstavujú, že ich strana je stále tá istá, akou bola za starých dobrých dní Franklina D. Roosevelta a Johna F. Kennedyho. Nechápu, ako radikálne sa zmenila. Zdieľať

Kultúrni nepriatelia kresťanstva v nej získavali stále väčšiu ideologickú prevahu. Od potratov prešli k homosexualite a k rovnakopohlavnému manželstvu, potom postúpili k transgenderizmu a v budúcnosti sa takmer určite posunú k asistovanej samovražde: najprv k dobrovoľnej eutanázii, neskôr k nedobrovoľnej.

Hovorím to s veľkou ľútosťou, no z mojej starej a vrúcne milovanej strany sa stala ateistická a protikresťanská strana. Toto je Bidenova strana a ak ten neprijme jej hodnoty, nezíska jej nomináciu.

Niektorí ľudia možno budú proti mojim slovám namietať. Možno poukážu na to, že v Demokratickej strane je dnes stále ešte veľa kresťanov a má ďaleko od toho, aby bola stranou pozostávajúcou len z ateistov. To je pravda... a je to úplne irelevantné.

Mnohí ľudia, ktorí sa identifikujú aj ako kresťania, aj ako demokrati, sú jednoduché duše, ktoré si predstavujú, že ich strana je stále tá istá, akou bola vždy, len preto, že má ten istý názov, aký mala za starých dobrých dní Franklina D. Roosevelta a Johna F. Kennedyho. Nechápu alebo si nepripustia, ako radikálne sa zmenila.

Títo ľudia sú však pešiaci. Ideologické vedenie strany je v rukách ľudí, ktorí by sa dali nazvať sekulárni progresívci. Títo ľudia sú ateisti a skoro ateisti. Pod „skoro ateistami“ myslím agnostikov, nábožensky indiferentných ľudí a liberálnych protestantov (na rozdiel od evanjelikálnych protestantov).

Ak sú liberálni protestanti kresťanmi, tak len v pickwickovskom zmysle slova. Liberálny protestantizmus v snahe „zachrániť“ kresťanstvo pre osoby s modernou mentalitou už vyše storočia striasa zo seba jeden prvok kresťanskej viery za druhým.

Po tom, čo zo seba striasli takmer všetky nicénske náuky, upustili nedávno pod vplyvom sexuálnej revolúcie aj od celej tradičnej sexuálnej morálky plus od starobylého kresťanského tabu proti potratom. Dnes síce liberálny protestantizmus ešte nie je úplným ateizmom, no má oveľa bližšie k ateizmu než k tradičnému kresťanstvu.

Keď sa Joe Biden snaží využiť „skutočnosť“, že je katolík, bude zaujímavé sledovať, koľkí katolícki biskupi odsúdia jeho falošné privlastňovanie si viery. Za seba poviem, že nie som optimista. Zdieľať

Liberálny katolicizmus sa posúva rovnakým smerom, no začal neskôr než liberálny protestantizmus, a tak ešte nezašiel po ceste k ateizmu až tak ďaleko ako jeho starší brat. V súčasnosti je jeho hlavným projektom presvedčiť Cirkev, aby zrušila svoje odveké odsúdenie homosexuality. Podľa všetkého má s týmto projektom značný úspech nielen medzi tolerantnými laikmi, ale dokonca aj medzi mnohými kňazmi a niektorými biskupmi.

Keď sa Joe Biden snaží využiť „skutočnosť“, že je katolík, bude zaujímavé sledovať, koľkí katolícki biskupi odsúdia jeho falošné privlastňovanie si viery. Ak bude toto odsúdenie takmer všeobecné, bude to znakom, že Cirkev v Amerike sa uzdravuje. Ak nie, bude to znakom, že to s nami stále ide z kopca.

Za seba poviem, že nie som optimista.

David Carlin
Autor je profesor sociológie a filozofie na Community College v Rhode Island a autor knihy The Decline and Fall of the Catholic Church in America (Rozklad a pád Katolíckej cirkvi v Amerike).

Pôvodný text: Enter Joe Biden, Stage Left.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo