Spoločnosť 06. máj 2019

Z amerických demokratov mám strach

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
Americké kresťanstvo je trochu ako Potemkinova dedina, hovorí v rozhovore Rod Dreher.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jaroslav Daniška

Z amerických demokratov mám strach
Rod Dreher. Foto: Pavol Rábara.
Americké kresťanstvo je trochu ako Potemkinova dedina, hovorí v rozhovore Rod Dreher.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Na Postoji sme už jeden rozhovor viedli, keď sme vydávali vašu knihu Benediktova voľba. Pomohla vaša kniha naštartovať nové hnutie amerických kresťanov alebo sa stala prejavom a vyjadrením istých zmien a tohto pohybu, teda to hnutie sa začalo už skôr?

Nedokázal by som povedať, že som naštartoval nejaké hnutie, knihu Benediktova voľba som napísal z osobného presvedčenia, ktoré sa týka mojej viery, ale tiež preto, aby som hovoril o niektorých problémoch a výzvach, ktoré sa týkajú všetkých kresťanov.

Nečakal som, že to môže mať úspech, ľudia v Amerike aj Európe mi ale hovoria, že som vyjadril veci, o ktorých sami rozmýšľali, ktoré pociťovali. A keď prečítali knihu, povedali, že to vidia rovnako. Cítim sa tým povzbudený, teší ma to.

Viete, som novinár, ktorý ale nechodí do redakcie, píšem z domu, čítam noviny na internete a komentujem, preto je pre mňa zvlášť dôležité, ak vycestujem do krajín ako Slovensko a stretávam sa s kresťanmi, cítim pokoru a vďačnosť Bohu za túto príležitosť.

Je nejaký rozdiel, ktorý cítite pri cestovaní, ako vašu knihu prijalo publikom v Amerike a Európe?

Áno, publikum v Európe je mladšie, povedal by som do 40 rokov, ide z neho viac energie a povzbudenia. Rozdiel je v tom, že v USA je veľká krajina, kde je stále ťažké presvedčiť mnohých kresťanov o tom, že žijeme v kríze, náboženstvo je stále viac-menej vecou mainstreamu, aj keď štatistiky ukazujú, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, že opúšťajú kostoly, napriek tomu stále tam chýba povedomie krízy.

V Európe je to inak, moje publikum tú sú najmä mladí katolíci do 40 rokov, ktorých netreba o kríze presviedčať, žijú v nej a vedia o tom. Ide z toho na mňa viac nádeje, tu sú kresťanmi ľudia, ktorí vedia, v čo veria a prečo veria. Inšpiruje ma to.

Koľko ste zo svojej knihy predali kusov?

V Amerike 63-tisíc, bola preložená do 10 jazykov, väčšinou neviem, koľko kusov sa predalo, keď som sa naposledy pýtal na predaj vo Francúzsku, číslo bolo 8-tisíc kusov, podobne to bolo v Taliansku. Mimochodom, koľko sa predalo na Slovensku?

Vyše štyritisíc, sme také polovičné Francúzsko. Ale vážne, knihu ste napísali ešte pred zvolením Trumpa, ste dlhodobo k nemu kritický, súčasne ale americkí kresťania patria k jadru jeho najodhodlanejších voličov, tak to zhodnoťte: Ako zmenil Trump Ameriku?

Je to tak a je to zaujímavé, rukopis bol hotový pred voľbami 2016, nikto tomu vtedy neveril, že by Trump mohol vyhrať, musel som potom jednu kapitolu prepísať. Vnútorne som stále rozdelený, ako hodnotiť efekt Trumpa na americkú politiku. Na jednej strane som veľmi rád, akých sudcov vybral a presadil na Najvyšší súd.

Sú to dobrí sudcovia, v dlhodobom horizonte ide o najdôležitejší krok v otázke ochrany náboženskej slobody v USA. O to viac, že politické podmienky pre ochranu náboženskej slobody sa oslabujú. A to nielen kvôli tomu, ako sa vyvíja mládež, ale tiež kvôli stavu ľavice, ktorá – a to nielen extrémna ľavica, ale ani stredová ľavica – nemá k téme náboženskej slobody vzťah.

Foto: Pavol Rábara.

Čo to znamená?

Nemyslia si, že je to dôležité, pod náboženskou slobodou si predstavujú iba právo na návštevu kostola a bohoslužby, kde hrozby nie sú, tie sa týkajú školstva, výuky, podnikania a podobne. Ale späť k Trumpovi a jeho negatívu, problém je, že zle vládne (bad governor), ale súčasne si myslím, že má obrovskú príležitosť dosiahnuť niektoré zmeny.

Republikánska strana musela prejsť rozdelením a potrebuje revitalizáciu a on na tomto poli niečo dosiahol. Som rád, že strana sa už nevráti k tomu, čo reprezentovala pred Trumpom. Problém je, čo bude po Trumpovi, či skončí v roku 2020 alebo 2024, raz skončí a republikánov potom čaká tvrdá reakcia zo strany demokratov, ak sa neobjaví nejaký politický talent.

V roku 2016 som nevolil za prezidenta nikoho, žijem v štáte, ktorý Trumpa väčšinovo volil, takže to nemalo dôsledky, ale obávam sa reakcie v budúcnosti, ľavica totiž Trumpa nenávidí.

Budete ho voliť budúci rok?

Pravdepodobne áno, nie až tak kvôli nemu, skôr z obavy pred hnevom ľavice. Naozaj z toho cítim strach, dobre to ilustruje prípad sudcu Kavanaugha, ktorého Trump navrhol a ľavica si proti nemu vymyslela obvinenia, len aby ho zničili.

Podobných prípadov je viac, známe je, ako sa žiaci z katolíckej strednej školy zúčastnili na demonštrácii vo Washingtone, na hlavách mali šiltovky s Trumpovým sloganom Make America Great Again (MAGA), médiá o nich kompletne klamali, aby ich zničili. Taká je mentalita americkej ľavice. Ak budem voliť Trumpa, bude to kvôli ľavici.

Demokratická strana prechádza kampaňou, ktorá sa môže skončiť aj jej transformáciou, ktorá zmení jej charakter, o tom za moment. Trump však dosiahol viac ako len sudcovia, aj keď najmä Kavanaugh – to bol jeho triumf.

Súhlas.

Trumpovi sa však hneď po zvolení podarilo znížiť imigráciu, v podstate postavil sklenený múr, len svojou rétorikou, je tiež úspešný s Čínou, zmenil spôsob, ako Amerika pristupuje k Číne, a aj ľudia, ktorí k nemu boli kritickí, ako napríklad Soros, dnes túto zmenu oceňujú a žiadajú od neho, aby bol voči Číne ešte tvrdší.  Všetci vieme niečo o jeho osobnosti a azda charaktere, ale jeho politický úspech je značný.

Pokiaľ ide o imigráciu, Trump nedokázal zmeniť azylové právo, čo môže len Kongres. Trumpovou slabou stránkou je, že túto legislatívu nedokázal zmeniť počas prvých dvoch rokov, keď mal väčšinu v obidvoch komorách Kongresu.

Možno som k nemu príliš kritický a mal by som byť viac vďačný, neviem, ale súvisí to s jeho neschopnosťou viesť a naopak rozdeľovať. Konzervatívci mali možnosť naozaj zmeniť niektoré veci, možnosť, aká sa nemusí opakovať, a dôvod, prečo to nevyužili viac, je, že Trump rád robí aj niektoré hlúpe veci, pozri napr. jeho tweety.

Otázka je, či práve vďaka tejto jeho záľube a jeho charakteru to celé nefunguje, myslím to tak, že vďaka tomu, že veľké televízie nazýva fake-news media, zásadne nepochybuje o sebe, môže mať väčšinu.

Je to možné. Možné je, že žiadny konvenčne zmýšľajúci a konajúci politik by zvolený nebol, pripúšťam.

Francúzsky spisovateľ Michel Houellebecq, ktorý má vyvinutý zmysel pre provokáciu, o Trumpovi napísal článok pre Harper´s magazine, že je to najlepší prezident USA za dlhé-dlhé obdobie.

Houellebecqa mám rád, čítal som to, človek nevie, či nebol úmyselne provokatívny, ale bez ohľadu na to je Houellebecq mimoriadne zaujímavý, hovorím to každému, ak chcete rozumieť našej dobe, musíte čítať Houellebecqa. V Amerike nie je až taký známy.

Foto: Pavol Rábara.

Pred voľbami 2016 ste amerických konzervatívnych kresťanov nazvali politickými bezdomovcami, ako by ste ich nazvali dnes?

Je to veľmi zložité. Bieli evanjelikáli boli vždy republikáni, katolíci boli rozdelení pol na pol uprostred. Trump to zmenil, starší bieli evanjelikáli stoja za Trumpom, mladí evanjelikáli sa pridávajú k ľavici, katolíci sú stále rozdelení.

Tí, ktorí ho podporujú, tak robia, že Trump je pro-life, nikto nevie, či aj osobne, ale je to nepodstatné, pretože jeho politické rozhodnutia pomáhajú chrániť život. Plus katolíci sú mimoriadne demoralizovaní kvôli sexuálnym škandálom vo svojej cirkvi, graduje to po zverejnení prípadu bývalého kardinála McCarricka.

O jeho prípade som vedel všetko ešte v roku 2002, nikto však nechcel hovoriť na diktafón. Stále vychádzajú nové veci a všetko to devastuje morálnu autoritu biskupov. Má to celé zásadný vplyv na stav amerického katolicizmu.

Čo sa deje medzi evanjelikálmi?

Jeden z lídrov amerických evanjelikálov, ktorého meno ale nemôžem zverejniť, mi povedal, že keď skončí Trump, začne sa podľa neho perzekúcia amerických kresťanov. Hovoril o tom pokojne a realisticky. Tento mimoriadne známy pastor ešte nedávno hovoril o tom, ako Trump obnoví hrdosť amerického kresťanstva, dnes už vie, že sa to nestane. A nie je to nevyhnutne Trumpova chyba.

Amerika sa prudko odkresťančuje, kulisy zostávajú, vyzerajú dobre, ale je to trochu ako Potemkinova dedina, dochádza k hlbokým zmenám vo vnútri. Vždy, keď sa rozprávam s profesormi evanjelikálnych škôl, počujem tú istú vec – ich študenti sa síce hlásia ku kresťanstvu, ale už takmer nič o ňom nevedia, väčší vplyv majú sociálne médiá ako katechizmus, obsah sa vytráca.

Čo sa stalo? Veď len nedávno, v roku 2005, napísal George Weigel knihu Cube and Cathedral, kde tvrdil, že náboženstvo je v Amerike silné a v Európe slabé. Dnes to pôsobí ako nepodarený vtip.

Je to tak, Weigela nikto seriózny už neberie vážne, kedysi som ho aj ja rád čítal, podobne ako celý okruh okolo otca Neuhausa. Stalo sa niekoľko vážnych vecí. Tieto kruhy investovali do politiky, ale stratili kultúru a stratili mladých. Po druhé, veľmi veľa stratili tým, že podporovali Georga W. Busha a vojnu v Iraku, dokonca aj proti názorom pápeža Jána Pavla II. Vojna sa obrátila na katastrofu, to ich poškodilo.

Tretím dôvodom sú sexuálne škandály a zneužívanie v Cirkvi. Biskupi stratili morálnu autoritu, to všetko spolu demoralizovalo americké kresťanstvo. Evanjelikáli majú k tomu ešte svoje vlastné problémy s pop-trendy verziou kresťanstva a tiež to, že veľká časť ich lídrov sa úplným spolitizovaným spôsobom identifikovala s republikánskou stranou. Nedokázali ju kritizovať, nikdy, a tým stratili celú jednu generáciu.

Sociológ Robert Putnam o tom písal vo svojej knihe American Grace, tvrdil, že evanjelikáli sa stali straníckejší ako republikánski straníci, zašlo to až tak ďaleko?

Myslím, že to opísal férovým spôsobom, v tej knihe tiež tvrdil, že Američania si farnosť a cirkev vyberajú ako dôsledok toho, ako volia, a nie naopak. Neradi to priznávame, ale je to pravda. Liberálnych evanjelikálnych spoločenstiev je menej, ale sú podstatne atraktívnejšie pre generáciu mileniálov. A dôvod je práve politické zmýšľanie o témach genderu a rasy.

Prečo to tak je?

Myslím si, že dôvodom je, že v centre amerického kresťanstva stojí jednotlivec. Preto mám tak rád ducha kresťanstva v Európe. V kostole je síce menej ľudí, ale pre tých, ktorí tam sú, je jasné, že v náboženstve ide o omnoho viac ako len o jednotlivca. V Amerike individualizmus a sloboda voľby infikuje všetko. A to spôsobom, aký človek nevidí v žiadnej inej krajine. Ale ak ide v náboženstve o to, aby sme boli krásni a šťastní, to predsa nie je viera, to je forma terapie.

Asi prechádzame fázou, v ktorej stratíme tzv. kultúrnych kresťanov, čo môže byť v zásade normálne, ale súčasne ma to znepokojuje, pretože s ich odchodom sa zmení prístup k náboženskej slobode. A to je politická otázka číslo jeden. Mnohí to pritom vôbec nevidia, gender téma ide skrz jednotlivé cirkvi a denominácie, tá téma rozdeľuje ľahko ako horúci nôž maslo.  

Pred pár rokmi prebehol v Kalifornii spor, v ktorom išlo o to, aby štát prestal financovať náklady na školu pre deti z chudobných rodín, išlo o to, aby takéto verejné financie nemohli smerovať do škôl, ktoré boli označené za bigotné. Ten spor kresťania vtedy vyhrali len tesne a vďaka čiernym protestantom, ukázalo sa, ako veľmi sa mnohí boja byť označení za bigotných, ako s tým nechcú mať nič spoločné. A v tom je pointa: americkí kresťania nechcú trpieť za svoju cirkev. Ak majú stratiť povesť a byť považovaní za bigotných, radšej dajú zbohom evanjeliu. 

To je predsa prvý princíp náboženskej viery.

Presne tak. Práve preto pripravujem novú knihu, ktorá má ukázať príbeh disidentov vo východnej Európe, že musíme byť pripravení trpieť kvôli viere. Nikto v Amerike neskončí kvôli svojej viere vo väzení, problém je, že Američania nechcú čeliť ani len posmechu, aby sa o nich zle hovorilo, kvôli ich viere.

Druhú časť rozhovoru s Rodom Dreherom uverejníme na Postoji zajtra. Hlavnou témou budú sexuálne škandály v americkej Cirkvi a poučenie pre Slovensko.

 

Knihu Benediktova voľba nájdete v každom dobrom kníhkupectve a so zľavou aj v našom internetovom obchode.

 

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0