Prídu Maďari na Slovensku o parlamentné zastúpenie?

Prídu Maďari na Slovensku o parlamentné zastúpenie?

Zsolt Simon zakladá novú stranu s názvom Maďarské fórum. Stane sa novým lídrom Maďarov na Slovensku alebo jeho politický projekt prehĺbi rozdrobenosť menšinovej komunity? FOTO TASR – Martin Baumann

Politická rozdrobenosť slovenských Maďarov sa podobá na situáciu v tábore kresťanských konzervatívcov.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Budúci rok čakajú maďarskú komunitu na Slovensku dve dôležité udalosti. Jedna historická, jedna politická.

Dátum 4. jún 2020 (sté výročie Trianonskej mierovej zmluvy) pripomenie Maďarom bolestivú traumu rozpadu uhorského štátu a oddelenia príslušníkov ich národa novými štátnymi hranicami po skončení prvej svetovej vojny.    

No ešte pred tým, na prelome februára a marca, budú voľby do Národnej rady SR. Môžu dopadnúť tak, že asi 460-tisícová maďarská národnostná menšina (8,5 percenta populácie) nebude mať po prvýkrát v novodobej histórii Slovenska nijaké parlamentné zastúpenie.

Naznačujú to marcové, ale tiež aprílové čísla agentúry Focus. V oboch prípadoch skončili Most-Híd i SMK pod piatimi percentami.

V marci mala strana Bélu Bugára 4,5 percenta, kým v apríli 4,7 percenta. SMK dosiahla v marci preferencie 3 percentá a v apríli 3,6 percenta.  

Argument „lebo Béla“ prestáva na voličov zaberať. Líder strany Most-Híd získal ako kandidát v prvom kole prezidentských volieb len 66-tisíc hlasov (3,1 percenta), čo bol výtlak porovnateľný s Milanom Krajniakom a Eduardom Chmelárom.

Ba čo viac, popri stranách Most-Híd a SMK zakladá nový politický subjekt aj Zsolt Simon. Nezaradený poslanec parlamentu, ktorý odišiel zo strany Bélu Bugára, lebo sa nechcel podieľať na koalícii so Smerom, bude viesť nový projekt s názvom Maďarské fórum. Budúci týždeň v sobotu by sa mal konať jeho ustanovujúci snem.

Situácia v komunite slovenských Maďarov pripomína dianie na slovenskej konzervatívnej scéne. Aj tu sa o skupinu približne 8 percent voličov budú popri KDH uchádzať ešte Kresťanská únia Anny Záborskej a Branislava Škripeka či strana KDŽP. Nehovoriac, že loviť v tomto rybníku bude chcieť aj OĽaNO, prípadne nová Kiskova strana.

Obe prostredia charakterizuje rozdrobenosť politickej ponuky, ale tiež vnútorné vetvenie sa kedysi relatívne monolitne pôsobiacich voličských blokov.

Nahradiť Most-Híd i SMK

Maďarské fórum Zsolta Simona môže kalkulovať s nespokojnosťou Maďarov s obidvomi etablovanými stranami, ktoré mali doteraz ambíciu zastupovať ich. Ak má jedna časť voličov problém s koalíciou Mosta so Smerom na celoštátnej úrovni, iná časť môže mať problém s politikou SMK na lokálnej úrovni.

Ako už názov naznačuje, Maďarské fórum bude zrejme návratom k modelu etnickej a regionálnej strany. Projekt maďarsko-slovenskej vnútrostraníckej spolupráce, ktorým bol Most-Híd zo začiatku zaujímavý, sa zdá byť prežitý.

Ak by totiž chcel Simon budovať Most 2.0, okamžite by sa na neho z časti maďarskej menšiny spustila spŕška výčitiek z odrodilstva. Ako sa to už stalo Bélovi Bugárovi.

Navyše, slovenskí voliči, ktorí by boli ochotní voliť maďarskú stranu, sú skôr liberálnejší – a tí majú teraz pre nich príťažlivejšiu alternatívu v podobe PS/Spolu. V konečnom dôsledku, aj originálny Most-Híd závisí voličsky čoraz viac od svojho maďarského brehu.

Ak chce Zsolt Simon prebrať voličov Mosta i SMK, musí osloviť otvorenejšiu i uzavretejšiu časť maďarskej komunity. Či sa mu to podarí, bude závisieť aj od schopnosti zaujať postoj k Viktorovi Orbánovi. – Postoj, ktorý by bol schopný konsenzu medzi Maďarmi na Slovensku. Nemusí ísť o jednoduchú úlohu, vzhľadom na to, ako postava maďarského premiéra polarizuje doma i v zahraničí.

Pre občianske spolunažívanie Slovákov a Maďarov bude dôležitejší program strany a ako zadefinuje situáciu maďarskej komunity na Slovensku. Alebo inými slovami: čo bude chcieť dosiahnuť.

Aj tu sa núka paralela so slovenským kresťansko-konzervatívnym prostredím. Pre obe spoločenstvá je veľkou témou demografia a vôbec perspektíva uchovania svojej existencie.

Hoci pre Maďarské fórum Zsolta Simona je jedinou stratégiou na presadenie sa mať ambíciu nahradiť súčasne Most-Híd i SMK, v praxi je skôr pravdepodobné, že všetky tri subjekty budú v nejakej sile existovať vedľa seba a nepresadí sa v dôsledku vzájomného kanibalizovania ani jeden.

Zachráni Maďarov Matovič?

Popri scenári s novou stranou je tu ešte možnosť zjednotenia, respektíve koalície Mosta a SMK. Béla Bugár vraj v maďarskom prostredí vysiela signály, že ak by jeho osoba mala byť prekážkou zjednotenia maďarských strán, nebude stáť v ceste.  

Lenže rivalita, ktorá od roku 2009 panuje medzi SMK a stranou Most-Híd, nebola len o Bugárovej osobe. Zasiahla zrejme aj časť politikov oboch strán a voličov. Znižovať múry, ktoré sa za desať rokov postavili, bude náročné.

Keď sa spoja dve strany, ich výsledná podpora je spravidla nižšia než prostý súčet ich predchádzajúcich preferencií. No prinajmenšom pravdepodobnosť, že Maďari budú mať zastúpenie v budúcej Národnej rade, by sa zvýšila.

SMK má ešte jedno želiezko v ohni. Je ním Igor Matovič. Líder OĽaNO sa opakovane vyjadril, že je ochotný podať strane Józsefa Menyhárta pomocnú ruku, aby žiadny hlas neprepadol.

Podľa informácií Postoja z prostredia OĽaNO, SMK má ponuku od Igora Matoviča dlhodobo otvorenú, no strany zatiaľ oficiálne rokovania o spoločnom postupe nevedú. Od konkrétnych rokovaní by už záviselo, či by politici SMK dostali miesta na kandidátke OĽaNO alebo by išlo o volebnú koalíciu.

Bola by v tom trochu irónia: V prípade spoločného postupu s matovičovcami by sa zrazu SMK stala „stranou spolupráce“ či novým „mostom“ k Slovákom.

Čo ak sa nič z toho nepodarí? Zatiaľ je priskoro odhadovať, čo by s Maďarmi na Slovensku urobilo, keby sa v dôsledku vzájomných animozít nedostala do parlamentu žiadna z maďarských strán.

Azda stačí zopakovať, že dnes už nejde o dokonale disciplinovaný a jednotný volebný blok. Rôzne skupinky Maďarov by zrejme reagovali rôzne, no v komunite by asi vznikol tlak, aby bola štvorročná prestávka využitá na konsolidáciu straníckej ponuky do jedného subjektu.

Lenže ak dianie na konzervatívnej scéne po vyradení KDH z Národnej rady po voľbách v roku 2016 ponúka nejakú analógiu – tak mimoparlamentná existencia nemusí nutne viesť k zlučovaniu. Možná je tiež ďalšia fragmentácia.

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo