Daniel Pipes: Prečo na Jemene záleží

Blízky východ bol minulý štvrtok svedkom niečoho radikálne nového, keď Kráľovstvo Saudskej Arábie odpovedalo na žiadosť jemenského prezidenta a postavilo sa na čelo koalície 10 krajín pri vojenskom zásahu vzdušných aj pozemných síl. Operácia "Rozhodná búrka“ vyzýva k viacerým úvahám:

Šiítski povstalci hliadkujú pred prezidentským palácom v jemenskom hlavnom meste Saná.

Aliancia Saudov a Egypta: Aj pred polstoročím boli Rijád a Káhira aktívni v jemenskej vojne, vtedy však podporovali opačné strany, respektíve sily za zachovanie status quo a revolucionárov. Ich súčasní spojenci poukazujú na kontinuitu u Saudov a na hlboké zmeny v Egypte.

"Iránsky a saudský režim boli po desaťročie v čele súperiacich blokov. Ich studená vojna sa 26. marca stala horúcou, pričom je pravdepodobné, že takou dlho zostane."

Zdieľať

Arabsky hovoriace krajiny sa spojili, aby zefektívnili svoje aktivity: Počas prvých desaťročí Izraela snívali Arabi o vojenskom zjednotení proti nemu, ale realita vzájomných bojov a súperenia rozbila každú takúto nádej. Dokonca aj pri troch príležitostiach (1948 - 49, 1967, 1973), keď sily spojili, to urobili z rozdielnych dôvodov a neefektívne. Je teda prekvapujúce, že nakoniec by sa mali spojiť nie proti Izraelu, ale proti Iránu. Implicitne to poukazuje na ich chápanie, že skutočnú hrozbu predstavuje Iránska islamská republika, zatiaľ čo antisionizmus je iba záľubou. Tiež to poukazuje na paniku a na potrebu prijatia opatrení vyplývajúcich z ostrého ústupu Ameriky.

Jemen v centre pozornosti: Jemen hral okrajovú úlohu v Biblii, pri vzostupe islamu a v modernej dobe; nikdy nebol stredobodom svetovej pozornosti – až doteraz. Jemen sa podobá iným niekedy marginálnym krajinám – Kórei, Kube, Vietnamu, Afganistanu – ktoré sa z ničoho nič stali predmetom celosvetového záujmu.

Blízkovýchodná studená vojna sa stala horúcou: Iránsky a saudský režim boli po desaťročie v čele súperiacich blokov. Viedli súboj podobný tomu, aký bol medzi vládami USA a Sovietskeho zväzu – prostredníctvom súperiacej ideológie, špionáže, pomoci, obchodu a utajených akcií. Táto studená vojna sa 26. marca stala horúcou, pričom je pravdepodobné, že takou dlho zostane.


Kráľ Saudskej Arábie Salmán urobil tým, že zostavil vojenskú koalíciu, niečo bezprecedentné.

Môže Saudmi vedená koalícia vyhrať? Je to veľmi nepravdepodobné, keďže ide o nováčikov vyrážajúcich oproti vojnou zoceleným spojencom Iránu v odstrašujúcom teréne.

Islamisti dominujú: Vodcovia oboch blokov majú mnoho spoločného: obaja sa usilujú o všeobecné zavedenie posvätného islamského práva (šaríe), obaja pohŕdajú neveriacimi a obaja premieňajú vieru na ideológiu. Ich znesvárenie potvrdzuje islamizmus ako jedinú hru na Blízkom východe, čo umožňuje ich zástancom luxus boja jedného proti druhému.

K téme:
Egyptský prezident Sisi moslimským učencom: Náš svet vedieme do záhuby

Zdieľať

Úpadok aliancie Turecka, Kataru a Moslimského bratstva: Tretia aliancia sunnitských revizionistov niekde medzi šiitskými revolucionármi a sunnitskými zástancami statu quo bola posledné roky aktívna vo viacerých krajinách – v Iraku, Sýrii, Egypte, Líbyi. Ale teraz, čiastočne vďaka diplomacii nového kráľa Saudskej Arábie Salmana, sú jej členovia priťahovaní k svojim sunnitským spoluvercom.

Izolovaný Irán: Áno, agresívny Irán sa teraz môže pochváliť ovládnutím štyroch arabských hlavných miest (Bagdad, Damask, Bejrút, Saná), ale je to takisto aj jeho problémom: náhle iránske zisky vyvolali u mnohých v regióne (vrátane doteraz priateľských štátov ako Pakistan a Sudán) z Iránu strach.

Vytlačenie arabsko-izraelského konfliktu na okraj: Kým Obamova administratíva a európski lídri zostávajú posadnutí Palestínčanmi, vidiac v nich kľúč k regiónu, regionálni hráči majú omnoho naliehavejšie priority. Nielen že sa o Izrael príliš nezaujímajú, ale židovský štát slúži ako tichý pomocník Saudmi vedeného bloku. Znamená táto zmena dlhodobý posun v arabskom postoji voči Izraelu? Pravdepodobne nie; keď iránska kríza zoslabne, treba očakávať návrat pozornosti k Palestínčanom a Izraelu tak, ako to bolo vždy.

Iránsky najvyšší duchovný Alí Chameneí s vodcom teroristickej skupiny Hizballáh Hassanom Nasralláhom.

Americká politika je zmätočná: V roku 2009 si Blízky východ skutočne robil posmešky, keď Barack Obama a jeho naivní kolegovia očakávali, že po opustení Iraku, usmievajúc sa na Teherán a tlačení na arabsko-izraelské vyjednávania dajú do poriadku región a umožnia tak cestu do východnej Ázie. Miesto toho nekompetentní úradníci vo vláde USA nemôžu držať krok s rýchlo sa pohybujúcimi nežiaducimi udalosťami, pričom mnohé z nich sami vytvorili (anarchia v Líbyi, napätie s tradičnými spojencami, agresívnejší Irán).

Vplyv na dohodu s Iránom: Hoci Washington skúsil mnohé pozície pri rokovaniach s Iránom a urobil režimu mulláhov veľa služieb (napríklad nezaradil jeho alebo jeho spojenca Hizballáh medzi teroristov), nakreslil čiaru k Jemenu, keď poskytol antiiránskej koalícii určitú podporu. Bude sa iránsky najvyšší vodca Ali Chameneí ponáhľať preč z rokovaní? Je to veľmi nepravdepodobné, keďže obchod, ktorý mu bol ponúknutý, je veľmi sladký na to, aby ho odmietol.

Stručne povedané, Salmanova zručná diplomacia a jeho pripravenosť použiť silu v Jemene reaguje na smrtiacu kombináciu arabskej anarchie, iránskej agresie a Obamovej slabosti spôsobom, ktorý bude formovať región po niekoľko rokov.

Daniel Pipes
Autor je prezidentom inštitútu Middle East Forum. Text pôvodne vyšiel v novinách Washington Times, publikované s dovolením autora.

Ilustračné foto: TASR/AP, flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo