Jazyk na všetky spôsoby

(Reportáž z 1. letnej školy Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku)

Spiš je úžasný kraj. Kežmarok, Levoča, Spišská Kapitula... Práve na historickým, duchovným i intelektuálnym duchom dýchajúcej Kapitule sa prednedávnom uskutočnil netradičný, takmer 168 hodín vkuse trvajúci dialóg o netradičnej téme.
V druhý júlový týždeň sa tu stretli filozofi, teológovia a žurnalisti, aby diskutovali na tému, o ktorej sami nevedeli či ich viac spája alebo rozdeľuje. O jazyku. Táto výmena názorov sa odohrala vrámci letnej školy, ktorú organizovala Local Society Initiative: Science-Religion Dialog and Critical Thinking v spolupráci s Filozofickou fakultou Katolíckej univerzity v Ružomberku. „Letné školy sú štandardne organizované na univerzitách a vo vzdelávacích inštitúciách na celom svete. Všetci organizátori vychádzali pri tvorbe a realizácii tejto letnej školy zo svojej osobnej skúsenosti“, hovorí jeden z organizátorov Pavol Labuda.
Ak som v úvode spomenul, že sa diskutovalo nonstop, nepreháňal som. Oficiálne bol síce diskusiám vyhradený len určitý čas počas prednášok a seminárov, ale prúd myšlienok a chuť vypovedať a konfrontovať ich bol u účastníkov taký silný, že debatovať sa muselo aj počas chvíľ vyhradených stravovaniu či nočnému odpočinku. Napokon nočný čas bol svedkom asi najbúrlivejších a najzaujímavejších výmen názorov. Samozrejme pri kvalitnom víne a neodmysliteľnom slovenskom pive. Energiu bolo skrátka potrebné dobíjať.

Valí sa na nás množstvo slov

Konštatovanie, ktoré znie ako klišé, no ktoré presne vystihuje to, čo prežíva dnešný človek. Zdá sa, že ľudia sa rozprávajú vždy viac a viac – nie žeby chceli, ale bez komunikácie to jednoducho nejde. Napriek tomu si rozumejú stále menej. Alebo práve preto? Je dnes jazyk mostom, ktorý spája, alebo priepasťou, ktorá rozdeľuje? „Jazyk dokáže vysvetliť i popísať človeka i svet, no keďže človek nie je jazyk, zostávajú medzi ľuďmi veľké priestory nejasností a neurčitosti. Jazyk je zdrojom komunikácie i neporozumenia – pre nedokonalosť jazyka i človeka,“ myslí si teológ Roman Kečka. Práve preto „analýza jazyka môže prehĺbiť chápanie a vyjasňovanie jednotlivých aspektov ľudskej činnosti a jej vedeckého chápania a vysvetľovania“, dopĺňa filozof, katolícky kňaz a odborný garant letnej školy docent Peter Volek.
Prednášajúci zo všetkých troch spomenutých vedných oblastí doplnený matematikom Ladislavom Kvaszom ako zástupcom exaktných vied namiešali skutočne zaujímavý koktail tém slúžiacich ako podklad k diskusii. Symbolický jazyk. Jazyk reality shows. Jazyk v modlitbe. Matematicky presný jazyk. Jazyk ako bludisko. Náboženský verzus svetský jazyk.

Kežmarské intermezzo

Keďže letná škola – na rozdiel od tej klasickej – nie je len o učení, ale aj o oddychu, vrámci psychohygieny je dobré občas vyvetrať hlavu a Kežmarok s práve prebiehajúcim festivalom Európskych ľudových remesiel je pomerne neďaleko od Kapituly, súčasťou „prázdninového vyučovania“ (nazvime to veľkou prestávkou) bola návšteva tohto príjemného mesta. Po duchovno-intelektuálnom namáhaní si prišlo na svoje aj telo. Bolo sa na čo pozerať i čoho sa dotýkať (rezbárstvo, kováčstvo či tkanie v priamom prenose dnes nie je každodennosťou), čo počúvať (rómsky ansámbl na pódiu pri hrade by priviedol do varu aj fandov „esenesákov“ a rôznych pospolitostí) aj čo cítiť a ochutnávať (pečené klobásy, kuriatka, medovina...). Keď profesor Tadeusz Zasepa, rektor Ľublinskej školy biznisu na jednej z prednášok letnej školy hovoril o potrebe komunikovať slovenskú kultúru do sveta, snáď myslel práve na toto.

Jazyk ako vážny problém

Vráťme sa však k poctivej intelektuálnej práci. Jednou z najvážnejších problematických oblastí pri používaní jazyka ako nositeľa istého posolstva sa počas diskusií ukázala byť jeho nejasnosť a nezrozumiteľnosť. Tento problém však sčasti nemusí trápiť matematikov. „Pre matematiku je presný jazyk tak dôležitý, že si matematici vytvárajú vlastnú terminológiu i formalizmus, kde všetky termíny sú exaktne definované a všetky formálne úpravy sú plne explicitné“, vysvetľuje matematik Ladislav Kvasz. Pravdou však je, že kto chce tomuto presnému jazyku znakov a čísel rozumieť, musí byť doňho zasvätený. Aj filozofi – konkrétne niektoré filozofické smery – sa pokúsili vytvoriť čo najpresnejší filozofický jazyk, ako na to poukázal vo svojej prednáške o Ludwigovi Wittgensteinovi filozof Martin Schmidt. O presnom filozofickom jazyku však vo veľkej miere platí to, čo o jazyku matematikov. Zdá sa, že v tomto smere majú najväčšie problémy teológovia. „Dnešná teológia je zajatkyňou jazyka,“ predstavil názor amerického teológa Davida Tracyho Roman Kečka. Zdôraznil však, že z tohto zajatia nás môže vyviesť používanie symbolického jazyka ako to navrhujú Ernst Cassirer či nedávno zosnulý Paul Ricoeur. „Ak dnešná teológia nemá skončiť v pasci slovíčkarenia predkoncilovej školskej teológie, nemôže si vystačiť iba jazykom a ide ďalej: za hranicou jazyka hľadá symbol, aby v ňom objavila Boží jazyk. (...) Boh sa zjavuje nielen v slovách, ale aj v udalostiach, a preto poslaním teológie je hľadať Boha v slovách a symboloch sveta, a tak sa učiť sviatostnému jazyku“, hovorí Kečka.
Problémom však nie je len ako nedokonalým jazykom hovoriť o dokonalom Bohu (teda v teoretickej rovine), ale aj v tom, ako hovoriť o Bohu tak, aby tomu rozumel aj bežný človek žijúci bez hlbšieho kontaktu s duchovnom (teda v praktickej rovine). Aj šéfredaktor Katolíckych novín Marián Gavenda priznal existenciu dvoch jazykov – svetského a cirkevného – a vyjadril potrebu tlmočenia náboženských termínov do reči dnešného sveta. K tomu je však potrebná znalosť oboch jazykov – toho, z ktorého, i toho, do ktorého sa prekladá.
Ďalších zaujímavých debát ne tému jazyk sa objavilo ešte niekoľko. Hovorenie o jazyku bude vždy napínavá a objavná cesta. Hovorenie jazykom však asi navždy ostane nepostihnuteľnou skutočnosťou.

Imrich Gazda

Local Society Initiative: Science-Religion Dialog and Critical Thinking je projektom spolupráce niekoľkých vedeckých pracovísk na Slovensku. Vznikol v októbri roku 2004 ako grantový projekt podporovaný filadelfským Metanexus inštitútom pre výskum vedy a náboženstva. Vedúcim projektu je docent Peter Volek z Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Samotná letná škola bola jednou zo sprievodných vedeckých aktivít, ktoré táto grantová skupina organizuje a je výsledkom úspešného návrhu, ktorý bol ocenený na výročnej konferencii vo Filadelfii v júni tohto roku grantom vo výške 10 000 dolárov.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Prečítajte si tiež