Politika 29. apríl 2019

Víťaz pokazenej debaty o fašizme

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
Dnešný súd nemohol dopadnúť dobre.
Dnešný súd nemohol dopadnúť dobre.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jaroslav Daniška

Víťaz pokazenej debaty o fašizme
Marian Kotleba vychádza z pojednávacej miestnosti NS SR v budove Ministerstva spravodlivosti. Foto: Jakub Kotian/TASR

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Možné boli len dve zlé riešenia. Zlé a horšie. Keby bol Najvyšší súd Kotlebovu stranu rozpustil, vznikla by iná strana, ktorá by ešte viac mobilizovala nahnevaných voličov a antisystém. S puncom obetí a všetkého toho balastu. Keď súd stranu nerozpustil, pretože prokuratúra nedokázala preukázať také vážne dôvody, Kotleba si vylepšil imidž.

Veľa sa teraz pripomína Kotlebova minulosť a zrušenie predchádzajúcej strany, lenže čo vlastne náš štát zrušením prvej Kotlebovej strany dosiahol? Kotleba sa premenoval a prepísal si program, stal sa známejší a napokon sa stal županom, poslancom, kandidátom na prezidenta. Ak máme právo, ktoré rozpustením strany dosiahne presný opak, ako je vyradenie z politiky, na čo sa to hráme?

Pritom sú krajiny, kde aj omnoho menší priestupok obmedzí pasívne volebné právo na niekoľko rokov. Ak teda chceme vyhnať z politiky skinheadov, chuligánov a potetovaných idiotov, ktorí sa cítia byť fašistami, komunistami alebo nacistami, treba niečo zmeniť a zamerať sa na ľudí, nielen na ich prejavy či stranu.

Časťou problému je, samozrejme, aj prokurátor Čižnár a jeho posledné podanie. Veď ak niekto považuje za argument ohrozenia demokracie, ak strana navrhuje referendum o vystúpení z EÚ či podobný návrh na vystúpenie z NATO, preukazuje tým len totálnu dezorientáciu, ktorá nepatrí na čelo prokuratúry. Referendum a rozhodovanie o týchto otázkach je naplnením demokracie, nie jej popretím. Ak sme sami o vstupe do EÚ rozhodovali v referende, ak samotná Únia zaviedla procedúru vystúpenia z EÚ, jeden štát – zhodou okolností kolíska parlamentnej demokracie – takúto možnosť nedávno slobodne využil, ak je naším susedom neutrálne Rakúsko, človek naozaj nerozumie, čo si týmto slohovým cvičením Čižnár dokazoval.

Návrh na rozpustenie strany sa nerobí zo špásu, je to jedno z najdôležitejších opatrení na ochranu slobodného režimu, preto musí mať svoje opodstatnenie a úroveň. Preto nielen kvôli tomu, ako rozhodol Najvyšší súd, ale aj preto, aké podanie schválil generálny prokurátor, by sa mal porúčať.

Čižnárov krok totiž Kotlebovi pomohol a súčasne autoritu orgánu, ktorý on sám vedie, zosmiešnil, celé je to Čižnárova zodpovednosť.

Senát Najvyššieho súdu SR na svojom verejnom pojednávaní rozhodoval vo veci prípadného rozpustenia parlamentnej ĽSNS. Na snímke predseda strany ĽSNS Marian Kotleba odchádza po odročení súdneho pojednávania z budovy Ministerstva spravodlivosti (MS) SR 9. apríla 2019 v Bratislave. Foto: Martin Baumann/TASR

To však nie je celý problém.

Sme pomerne výnimočná krajina, patríme do maličkej skupiny európskych národov, ktoré prešli dvomi totalitami, na ktorých sa ochotne podieľali domáce elity. Najprv Tisovi ľudáci, potom Husákovi a Clementisovi komunisti. Takých národov je len pár.

Áno, pritom platí aj bé, žiadny z tých režimov nevznikol z domácich ideí, pričom náš komunizmus sa líšil od sovietskeho, Tisov režim sa líšil od nacistického Nemecka aj fašistického Talianska. Naši komunisti ani ľudáci po roku 1939 nesnívali o dobýjaní Európy, hoci vojaci prekročili poľské a sovietske hranice s Nemcami. Zato dokázali väzniť alebo popravovať nevinných, znárodňovať majetok, ponižovať aj kruto zaobchádzať s Rómami, Židmi, kresťanmi, napokon vyvážať príslušníkov inej viery či triedy za hranice, napospas koncentrákom a gulagom. Oportunisti v čase vojny aj mieru.

Sme ale aj krajina, kde sa strana bývalých komunistov transformovala na ľavicovú stranu, kde sa veľký počet bývalých komunistov (vrátane bývalých komunistických ministrov) dostal cez voľby k funkciám, na čelo kandidátok hnutí a strán ako VPN, SDĽ, Smer... a máme aj skúsenosť s malou komunistickou stranou, ktorá stále má červenú hviezdu v logu a ktorá sa dostala na štyri roky do parlamentu, aj skúsenosť s nerozvážnym exotom, ktorý pestuje odkaz komunistického teroristu Castra a komunistického mysliteľa Marxa priamo v parlamente.

Máme tiež tabuľu s Clementisom na stene ministerstva zahraničných vecí, tabuľu s citátom súdruha Mináča na budove parlamentu.

Pointa: Oplatilo sa zachovať pokojnú hlavu, krajinu nič z toho nevykoľajilo a azda sa dočkáme, že ten umelecko-politický nevkus na stenách zamini a starého parlamentu raz niekto zvesí.

September 2007, vtedajší premiér Fico a minister zahraničných vecí Kubiš pri odhalení pamätnej tabule Vladimíra Clementisa. Foto: Martin Baumann/TASR

Otázka, ku ktorej mierim, vyplýva z tejto skúsenosti: Je Kotleba pre našu slobodu nebezpečný?

Pretože žonglovanie s totalitným odkazom, krvavými symbolmi minulého veku, toho sme tu mali viac a oplatilo sa ignorovať ich. Jeho nositelia neboli totiž skutočne nebezpeční, iba túžili, aby ich za takých niekto považoval.

Je Kotleba iný prípad?

V strane má skinheadov a bývalých skinheadov, čo je kasta, ktorá už ani na Ukrajine nepatrí do politiky, kreatúry s vytetovanými hákovými krížmi, ktorých spoločnosť si nikto normálny vo svojom okolí nepraje. Kotleba má záľubu provokovať, to sú tie darované peniaze a cifry s významom, ale debate o holokauste sa skôr vyhýba, ani len s obrazom prezidenta Tisa nedokázal doteraz naplno pracovať.

Myslím si, že ten krížik na saku by mu mal konečne nejaký kňaz vysvetliť, rovnako ako ďalšie veci. V spore o to, či je Kotlebova hra na .ašiz.us, respektíve to, aké písmená má na mysli a treba ich doplniť, zabúdame na dôležité veci.

A tu už mierim na liberálnych kritikov, ktorí kričia na poplach.

Fašizmus ani komunizmus sa nepresadzoval cez ľudí, ako je Kotleba alebo Hrdlička. Keď človek pozná dejiny alebo diela autorov, ktorí sa z rôznych vedeckých disciplín zaoberali nástupom totality, musí mu udrieť do očí zásadný rozdiel: politický program Kotlebu nemá ducha, náboj ani obsah toho, čím fašizmus kedy bol, chýba mu jeho „aktivistický politický štýl“, ako o ňom píše Noël O'Sullivan (Fašizmus, česky 2002), chýba mu „fundament fašizmu“, ako ho opísal Walter Laqueur (Faszyzm, poľsky 1998), to nie je len antiliberalizmus, prípadne antimarxizmus, ani pohŕdanie demokraciou, ani len fašistické minimum s organizáciou, terminológiou, ide o program vytvorenia nového človeka, nového poriadku, niečoho, čo pôsobí moderne až modernisticky a progresívne.

Marinetti, autor Manifestu futurizmu a neskôr Fašistického manifestu. Foto: wikimedia

Fašizmus rovnako ako komunizmus bol v našej časti Európy nebezpečný preto, že nadchýnal nielen dav, ale aj elitu (aspoň jej časť). Čo z toho má, prosím vás, Kotleba?

Bol to ešte Ernst Nolte, kto vystihol slabé uvažovanie o fašizme, na texty, ktorým chýba metodologická váha rovnako, ako im nechýba strašenie a ostrý jazyk. Pre neho bol fašizmus príznačný pre konkrétne obdobie dejín. Niečo podobné platí pre komunizmus, čo potvrdzujú nielen krajiny, kde sa režim rozložil, ale aj tie, kde sa transformoval a pretrval, ako v Číne alebo na Kube.

Ak niekto vidí podozrivo totožné opakovanie dejín, veľmi často nevie dosť o dejinách ani o prítomnosti. Príklad, nech sa nečertia kolegovia z červených novín, je taký Paul Krugman, novinár z New York Times, ktorý si osvojil nepodarený bonmot: „Teraz, keď sa východná Európa zbavila cudzej ideológie komunizmu, sa môže vrátiť k svojej skutočnej historickej ceste – fašizmu,“ napísal ako varovanie o vývoji v Poľsku a Maďarsku, pričom našiel paralelu s vývojom v Amerike po zvolení Trumpa.

Takýto prístup môže priniesť jediné: fašizmus stratí definíciu a obsah, stane sa len vulgarizmom, ktorého nadužívanie zničí aj jeho pôvodnú hrubosť.

Všimnite si, na čo všetko sa dnes používa označenie „krajná pravica“, čo všetko má byť ultrapravica. Pritom bližší pohľad ukáže, že často ide o strany, ktoré vznikli odchodom poslancov zo stredo-pravých strán, ako CDU či španielski ľudovci, ktoré zanevreli na svoj program spred dekády-dvoch, alebo o strany z niekdajšieho okraja, ktoré však s nárastom popularity zmenili svoj program a v niečom sú stredovejšie ako politický stred spred 10-15 rokov, to je prípad Wildersa, Stracheho, Le Penovej. A v našej časti Európy je to ešte tragikomickejšie, pozri napr. hrozba Kaczynski.

Mussolini, keď sa dostal k moci, predtým než sa začal štylizovať do podoby duceho. Foto: wikimedia

Aký to má celé význam? Politici, ktorí sa formálne nazývajú kresťanskí alebo sociálni demokrati, ktorí pritom náboženskú vieru stratili a záujmy pracujúcej triedy opustili, kádrujú populistov za program, ktorý sami kedysi zastupovali?

V celej debate o fašizme a extrémnej pravici sa niečo podstatné stráca. U nás to nie je také zlé ako na Západe, kde táto kampaň slúži na budovanie kartelu, ktorý si osobuje mocenský monopol a deformuje parlamentarizmus aj politiku. Všimnite si stav diskusie v Európe, ak nie ste súčasťou kartelu, ste protieurópsky. Akoby súčasná podoba integrácie v EÚ nemohla mať opozíciu. O čom to asi svedčí?

Vráťme sa naspäť domov. Najvyšší súd dnes rozhodol, že Kotlebova strana nemá byť rozpustená, pretože nepredstavuje riziko ohrozenia slobodného a demokratického zriadenia.

Najvyšší súd rozhodol rozumne. A všetci, ktorí tento proces vyvolali a špičkovali, Kotlebovi pomohli k niečomu, čo si nezaslúži.

Túto dvojitú trápnosť sme si naozaj mohli odpustiť.

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0