Ako veriť v systém, ktorý za tridsať rokov nedokáže postaviť nemocnicu?

Ako veriť v systém, ktorý za tridsať rokov nedokáže postaviť nemocnicu?

Chátrajúca hrubá stavba nedokončenej fakultnej nemocnice Rázsochy. Fotografia je z júla 2018. Foto: TASR/Jakub Kotian

Príbeh jednej nemocnice a otrasenej dôvery v štát.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja


Pellegriniho vláda prišla s nápadom zabezpečiť veľkú koncovú nemocnicu v Bratislave tak, že chce od finančnej skupiny Penta kúpiť jej rozostavanú nemocnicu na Boroch.

Premiér argumentuje najmä tým, že paralelné fungovanie dvoch veľkých nemocníc, jednej vo vlastníctve Penty a druhej plánovanej štátnej fakultnej nemocnice Rázsochy, by mohlo byť problémom. Hovorí sa najmä o nedostatku lekárov a sestier pre obidve nemocnice a keďže štát by svoju nemocnicu celkom určite dokončil až po Pente, týkal by sa tento problém najmä jeho.

Aj preto Pellegrini volil smerom k Pente, ktorá svoju nemocnicu zatiaľ odmieta predať, až jemne výhražný tón. „Ak nám definitívne oznámi, že nie, tak platí to, čo sme povedali, a štát si postaví svoju veľkú vlastnú, univerzitnú, národnú nemocnicu a investor sa bude musieť vysporiadať s tým, že bude fungovať na trhu, kde bude mať veľkého vážneho konkurenta,“ odpovedal premiér na otázku, čo sa stane, ak Penta ponuku štátu odmietne. Tá na ponuku vlády už reagovala s tým, že nemocnicu na Boroch predať nechce.

Najskôr si pripomeňme, že tento problém máme na stole najmä preto, že štát nebol schopný postaviť v Bratislave novú fakultnú nemocnicu ani za približne tridsať rokov od položenia jej základného kameňa. Na Rázsochách ani nikde inde.

Aj preto tieto vládne tančeky okolo súkromnej firmy pôsobia absurdne. Bohužiaľ, bolestne absurdne. Naplno sa to odhalí, keď si pripomenieme celý príbeh fakultnej nemocnice Rázsochy. Stavať sa začala ešte na sklonku socializmu, v roku 1987 a veľkolepý projekt, ktorý okrem fakultnej nemocnice zahŕňal aj laboratóriá, internát pre študentov medicíny či byty pre zamestnancov, mal byť podľa pôvodného plánu dokončený v roku 1993.

V roku 1992 práce uviazli po prvýkrát. Štát menil projekt, oproti tomu pôvodnému mala pribudnúť jednotka intenzívnej starostlivosti či heliport. V roku 2000 bola však pre problémy s financovaním stavba zastavená.

Postavený skelet nemocnice potom roky chátral, až sa stal nepoužiteľným a vlády nedokázali s týmto projektom nijako pohnúť. Zdieľať

Postavený skelet nemocnice potom roky chátral, až sa stal nepoužiteľným a vlády nedokázali s týmto projektom nijako pohnúť. Plány sa neustále menili, termíny posúvali, svetlo na konci tunela však vidieť nebolo. Ministri zdravotníctva vo vládach Smeru Viliam Čislák a Zuzana Zvolenská chceli novú univerzitnú nemocnicu postaviť na inom mieste, v areáli bývalej vojenskej nemocnice na Patrónke a v tomto duchu sa pripravovala aj nová verejná súťaž.

Potom minister Tomáš Drucker tieto zámery zrušil a opäť sa začalo riešiť dostavanie nemocnice na Rázsochách. Objavil sa aj nový termín dokončenia, rok 2021, ale už dnes je jasné, že opäť raz ide o nereálny dátum. Rezort doteraz nebol schopný vybrať ani firmu, ktorá by odstránila starý chátrajúci skelet. Doteraz štát na Rázsochách podľa odhadov prestaval viac ako 70 miliónov eur.

Svojou frustráciou z nemohúcnosti štátu už naplno ventilujú aj zdravotníci. Začiatkom tohto roku poslal šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský premiérovi Pellegrinimu otvorený list, v ktorom píše, že lekári a zdravotné sestričky už strácajú aj poslednú nádej, že nová fakultná nemocnica bude v Bratislave niekedy dokončená.

V liste naznačil aj to, že za meškaním so stavbou nemocnice môže byť záujem Penty, ktorej vzhľadom na jej projekt nemocnice na Boroch vyhovuje, ak štát s výstavbou verejnej nemocnice zlyháva. Visolajský bol pomerne konkrétny a poukázal aj na osobu Jany Kiškovej, ktorá na ministerstve vedie tím zodpovedný za dostavbu nemocnice. Predtým pracovala práve na projekte nemocnice Penty na Boroch.

„Ako si možno vysvetliť fakt, že ak táto osoba pracuje na projekte nemocnice Penty, projekt ide podľa plánu a žiadne termíny sa neposúvajú, a keď tá istá osoba príde robiť na ministerstvo zdravotníctva na projekte štátnej nemocnice, termíny sa posúvajú a stavba sa odkladá?“ kladie Visolajský verejne otázku premiérovi.

Autor tohto textu nie je ani zdravotnícky expert, ani odborník na vzťahy v zdravotníckom sektore, ani nerozumie všetkým zákutiam verejného obstarávania. Jedna vec však musí byť jasná aj každému laikovi. Príbeh nemocnice Rázsochy je príkladom fatálneho zlyhania štátu.

Pričom toto zlyhanie má okrem zdravotníckeho aj jeden silný politický dôsledok.

V ostatnom čase čelíme pomerne veľkému nárastu radikálnych antisystémových nálad. Príčin tohto javu je viacero a len ich povrchná analýza by vystačila na samostatný článok. Zlyhávanie štátu, jeho slabosť a neschopnosť zabezpečiť základnú verejnú infraštruktúru je však tiež určite jedným z dôležitých faktorov.

Ako nemá byť otrasená dôvera ľudí v systém, keď štát a vlády, ktoré ho riadili, neboli za takmer tridsať rokov schopné postaviť v hlavnom meste veľkú koncovú nemocnicu, ktorej opodstatnenosť nikto vážne nespochybňuje? Táto otázka visí vo vzduchu a nedá sa len tak zhodiť zo stola. Ak sa navyše zhodneme na tom, že je strategicky dôležité, aby takáto inštitúcia bola verejná a tým nezávislá od biznis plánov a zmien podnikateľských nálad a priorít.

Rázsochy sú príkladom dlhoročnej ignorancie verejného záujmu zo strany politikov naprieč celým spektrom, ktoré sa striedalo pri moci, ale tiež ich manažérskej neschopnosti. Možno aj zámernej. Pretože sa asi všetci zhodneme, že stavba nemocnice s päťsto posteľami nie je výstavbou Transsibírskej magistrály a k tomuto projektu sa teda celkom určite nedá priradiť prívlastok supernáročný.

Teraz musia volení zástupcovia ľudu tancovať okolo oligarchov z Penty, pričom zjavne pri tom ťahajú za kratší koniec. A radikálny antisystém má popri korupcii a nedokončených diaľniciach ďalšiu muníciu.

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!


Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo