Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
25. marec 2015

Ocenená esej o slobode: 25 rokov bez neslobody?

Sviečková manifestácia bola prvým – výlučne ideovým – prejavom odporu slovenskej verejnosti voči komunistickému režimu v strednej Európe. Pri príležitosti jej 27. výročia prinášame úvahu o povahe slobody od mladého študenta, ktorá odznela na minuloročnej konferencii Hanusove dni v Prešove a Spišskej...

Ocenená esej o slobode: 25 rokov bez neslobody?

Sviečková manifestácia bola prvým – výlučne ideovým – prejavom odporu slovenskej verejnosti voči komunistickému režimu v strednej Európe. Pri príležitosti jej 27. výročia prinášame úvahu o povahe slobody od mladého študenta, ktorá odznela na minuloročnej konferencii Hanusove dni v Prešove a Spišskej Kapitule.

Keď 27. novembra 1989 po celej krajine štrajkovali občania na prejav solidarity so študentmi a proti vláde jednej strany, máloktorý z nich asi tušil, že sloboda, po ktorej túžia, vydrží 25 rokov.

Ale vydržala. Vydržala aj napriek snahám jej odporcov a nepriateľov. A že ich je. A sú stále rafinovanejší. Neútočia na ňu zvonku ako kedysi. Práve naopak. S maskami na tvárach sa snažia infikovať do jej útrob a chcú ju nechať zhniť. Alebo s úsmevmi na tvárach zakryjú slobodu plachtou a všetkým ju opisujú, ako vyzerá a čo vraví.

Keď jedného večera v roku 1951 kráčal môj praprastarý otec Alexander do krčmy, aby si vypil a pohádal sa s obecnými komunistami, ani mu nenapadlo, že títo „mudrci“ tu budú „mudrovať“ ešte 38 rokov. V krčme sa stretol s tými najpovolanejšími. Starostom obce, ktorý pred piatimi rokmi nosil v sýpke vrecia s múkou na vozy a späť, a prednostom družstva, ktorý u môjho predka česal kone. Proste muži hodní svojich postov. V ten večer ostali obidvaja ležať na dlážke krčmy s modrinami, rozbitými nosmi a jednou rozbitou hlavou. Starý Sabol, ako sa mu vravelo, sedliak, tiež označovaný ako kulak a za prvej republiky dlhoročný starosta obce, sa s hore spomenutými súdruhmi nestotožňoval asi ani v jednej veci. Táto trošku ostrejšia výmena názorov mala klasickú dohru. Môj predok bol na 5 rokov vykázaný z Prešovského kraja. Len podotknem, že hranica medzi Košickým a Prešovským krajom prechádzala okolo Alexandrovho rodiska, takže môj praprastarý otec býval vo vedľajšej dedine a v noci navštevoval svoju ženu.

"V novembri 1989 nám tisíce ľudí vybojovali slobodu. Stálo ich to niečo, no stálo to za to. A teraz je čas na nás, aby sme slobode tiež niečo dali. O slobodu sa musíme starať, či dokonca bojovať o ňu. A v tom je problém."

Zdieľať

Môj predok zomrel počas hlbokého komunizmu. Polovicu svojho života prežil v totalitných režimoch. A predsa sa vedel tešiť zo života. Predsa to nikdy nevzdal. Život mu rozdával údery tvrdé a často, no on ich nielen hrdo prijímal, ale i oplácal. A to doslova. Vedel, čo to je sloboda, a stále si ju nosil v srdci.

Dnes sú mnohí v akejsi otupenej nálade, že Nežná revolúcia bola fraška. Že lepšie mať prácu ako vlastný názor. Radšej sociálne dávky ako slobodu vierovyznania. Chceme mlieko za 1 korunu a nie pocit, že nás nikto nesleduje. Áno, život je ťažký a človek sa ním musí často drať. No radšej znášať všetky útrapy každodenného bytia, ako zaprieť slobodu.

Inzercia

Prečo som porovnal ľudí z generálneho štrajku a jedného bezvýznamného sedliaka? Lebo ľudia ako on, ľudia, ktorí žili počas celého komunizmu, vydržali a nenechali sa zlomiť. A to i napriek tomu, že sa nikdy slobody nedožili. Ako môžeme potom my dnes stratiť nádej a vzdať sa slobody, ktorú oni tak dlho čakali?

V novembri 1989 nám tisíce ľudí vybojovali slobodu. Stálo ich to niečo, no stálo to za to. A teraz je čas na nás, aby sme slobode tiež niečo dali. O slobodu sa musíme starať, či dokonca bojovať o ňu. A v tom je problém.

Počas Revolúcie boli ulice plné hrdinov a osobností. Ak chceme žiť bez neslobody, musíme sa tiež stať hrdinami a osobnosťami.

Venované všetkým študentom, ktorí boli 17. novembra zbití v Prahe.

Filip Hrabčák
Autor je študentom 3. ročníka na Gymnáziu sv. Moniky v Prešove. Esej bola ocenená odbornou porotou na medzinárodnej konferencii Hanusove dni 2014 v Prešove a Spišskej Kapitule.  

Foto: Marek Hrubčo

Odporúčame

Snaha o homosexualizáciu prirodzeného zákona

Snaha o homosexualizáciu prirodzeného zákona

Sanfranciský arcibiskup Salvatore Cordileone sa odvážne snažil chrániť katolíckych študentov v Bay Area pred škodlivým vplyvom homosexuálnej agendy, keď zdôrazňoval morálnu neprijateľnosť gejského sexu a gejského manželstva, pričom sa odvolával na prirodzený zákon. s-o-h-p-z.jpg ...

Trauma zo 14. marca

Trauma zo 14. marca

Každý rok 14. marca Slovensko prežíva „déjà vu“. Pár neogardistov pochoduje, polícia manévruje, politici sa blysnú zásadným vyhlásením, časť elity zažije 15 sekúnd slávy pri protipochode či vyjadrovaní odporu z pozície morálnej nadradenosti. 15032015pochod_slovensko6233080.jpg ...