Talianski populisti išli navždy poraziť chudobu, len im to akosi nevychádza

Talianski populisti išli navždy poraziť chudobu, len im to akosi nevychádza

Podobizeň vodcu kubánskej revolúcie Ernesta Che Guevaru z dielne pouličného umelca Jorita Agocha skrášľuje od septembra 2018 dve budovy v Neapole. Portrét, ktorý na každej budove zaberá 300 m2, autor nakreslil za 40 dní. FOTO TASR/AP

Vláda zaviedla základný príjem, žiaden Talian nemá mať menej ako 780 eur. Mnohí chudobní však o to nemajú záujem.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja


Populisti z Hnutia piatich hviezd (M5S) sľubovali, že raz a navždy porazí chudobu v Taliansku, a bol to aj tento prísľub, vďaka ktorému vlani na talianskom juhu zdrvujúco zvíťazili so 40 percentami.

M5S teraz vládne a už mesiac možno podávať žiadosti o sľúbený „Občiansky príjem“. Tvorí 780 eur pre jednotlivca, až 1280 pre rodiny. Kto má menej, tomu štát doplatí. 780 eur, to je v Taliansku hranica chudoby. Odteraz už v Taliansku nemá nikto žiť pod hranicou chudoby.

Bol som sa pozrieť, aký úspech má zavádzanie tohto základného príjmu v južnom Taliansku, hlboko dole na opätku talianskej čižmy. Moje zhrnutie: Je to všetko veľmi komplikované. A azda celkom inak, ako si myslíte.

Len vlažný záujem

Z tohto príjmu majú v konečnom výsledku profitovať štyri až päť miliónov Talianov, ktorí sú považovaní za chudobných. Keďže sa toto opatrenie plánuje natrvalo, kritici hrozia bankrotom beztak enormne zadlženého talianskeho štátu. A teraz toto: záujem je nízky. V terajšej fáze má 2,8 milióna nárok na Občiansky príjem, no žiadosť si podalo len 806 878 osôb. Zvlášť na juhu, kde žije veľká väčšina chudobných, oň žiada menej ako tretina oprávnených. V Apúlii napríklad iba 71 535 osôb, pritom je to jeden z európskych regiónov s rekordnou hodnotou, čo sa týka „neets“ – „not in education, employment or training“.

To znamená, že Eurostat pri 36,4 percentách apúlijských mladých vo vekovej kategórii 18 a 24 rokov nevie zistiť žiadnu činnosť. Tí, ktorí požiadali o Občiansky príjem, sú väčšinou starší, 61 percent má 45 až 67 rokov. 54 percent tvoria ženy.

Pre prekvapivo vlažný záujem ponúka talianska tlač nasledujúce dôvody. Občiansky príjem je zviazaný s podmienkami: Poberateľ musí vyhlásiť, že prijme aj zamestnania ďaleko od svojho bydliska, pri treťom odmietnutí stráca základný príjem. Musí sa zúčastňovať na kvalifikačných kurzoch a plánovaných je aj niekoľko hodín verejnoprospešných prác. Kontrolovať to majú kouči, nazývaní „navigátori“. Týchto 3 000 nových „navigátorov“ treba síce najskôr zamestnať, no už teraz naháňajú strach.

Talianski prijímatelia sociálnej pomoci zjavne nie sú zvyknutí na kontrolné inštancie. Že Občiansky príjem štartuje bez navigátorov, to ľavicový denník „Il Messagero“, ktorý možno nájsť vo všetkých juhotalianskych kaviarňach, nazýva „dobrou správou pre vylihovačov na diváne“.

Prečo veľkorysá podpora odstrašuje

Všeobecné vyčkávanie by mohlo súvisieť aj s existujúcou prepletenosťou národných a regionálnych programov pre minimálne sociálne zabezpečenie. Občiansky príjem nahrádza „Inkluzívny príjem“, zavedený v roku 2018, ktorý nahradil „Podporu pre aktívnu inklúziu“ a „Dávku v nezamestnanosti“. Už od deväťdesiatych rokov sa uskutočňuje program „Sociálne prospešných prác“, popri tom beží „Minimálny integračný príjem“.

A k tomu prichádzajú ešte programy, ktoré zaviedli regionálne vlády. Každý región má svoje vlastné modely. Apúlijská ľavicová vláda napríklad vypláca 71 454 osobám „Príjem dôstojnosti“ od 300 do 500 eur. Čochvíľa príde už jeho „verzia 3.0“, špeciálne pre tých, ktorí neprofitujú z Občianskeho príjmu konkurenčného Hnutia piatich hviezd. Smieme predpokladať, že mnohí z chudobného juhu si povedia, že s podporou, ktorú už dostávajú, sú na tom lepšie.

Je veľavravné, že zamestnanosť na juhu je oveľa vyššia, ako sa vykazuje, len v Apúlii sa odhaduje počet pracujúcich načierno na 235 000. Zdá sa, že zvlášť mnohí načierno pracujúci majú pred Občianskym príjmom strach. V pracovnom popise „navigátorov“ stojí, že sa musia pýtať klienta, či nepracuje aj načierno. To odstrašuje.

Idem na úrad práce v Martane. Na úrad práce, pretože navigátori budú sedieť tu, aj keď žiadosti možno podávať online, na pošte alebo v „Centrách daňovej asistencie“. Do Martana, mestečka v byzantsky ovplyvnenom „gréckom Salente“, som doslova zbláznený.

Martano, to je vo všetkých sivých odtieňoch zostarnutý kameň, dokonca aj lavičky v parku s kývajúcimi sa opierkami sú z kameňa, medzi nimi palmy a kaktusy. Takmer všetko v Martane je staré. Sedím v pracovný deň v kaviarňach dookola, napríklad v „Juniori“ bez juniorov a s Ukrižovaným bez kríža nad barom. Naokolo sa povaľujúcich „neets“, ktorí by podobne ako tí na Balkáne celý Boží deň zapĺňali kaviarne, nevidím. Ak sú naozaj vylihovačmi, tak potom asi len na diváne doma.

O talianskych úradoch práce sa vie, že sa sotva zaoberajú sprostredkovaním práce, sú to úrady v klasickom zmysle slova. Na úrade práce v Martane som potom predsa len prekvapený, že počas mojej návštevy sa tam neobjaví ani jediný klient. Dlhšia sála v starej budove, tucet starších strýčkov a tetušiek sedí za mŕtvolného ticha pri písacích stoloch a robí neviem čo. Pokúšam sa predstaviť si, ako jeden alebo dvaja, alebo traja navigátori sem vnesú dynamickú politiku pracovného trhu, ale fantázia mi na to nepostačuje.

Tetušky reagujú na moju vizitu veľmi stroho. Úradníčka, ku ktorej ma poslali s mojimi otázkami, povie: „Občiansky príjem nás v tejto chvíli zaujíma málo, vyčkávame.“ Pýtam sa na pracujúcich načierno. „Ako môžem o tých niečo povedať, to nie sú naši klienti.“ – „Čo robia mladí neets, ktorých je tu tak veľa, celý deň?“ – „Hľadajú prácu.“ Pre neets, dodá, „existuje Garancia Mladí“, v roku 2013 zo strany EÚ inšpirovaný program na získanie praxe, ktorý je v celej Európe považovaný za flop a dávnejšie je zabudnutý, no podľa mojej úradníčky sa v tejto oblasti na ňom zúčastňuje „dosť“ mladých. „Tisíce?“ – „Áno, určite tisíce.“

Depka u populistov

V Martane idem na „meetup“ Hnutia piatich hviezd. Už niekoľko rokov chcem zažiť nejaké stretnutie tejto amorfnej populistickej strany s črtami internetovej sekty, ale nikdy som to nedokázal, pretože miesta stretnutia sa tradične udržiavajú v tajnosti a na nahliadnutie online boli len pre členov. Teraz je M5S vo vláde, má v Martane klasický stranícky lokál a plagát pozýva všetkých občanov na neformálne stretnutie M5S.

Do očí hneď udrie zlá nálada, neuveriteľne zlá nálada. Hnutie, ktoré sa začínalo zvolaním komika Beppeho Grilla „Choďte všetci do riti“, je dnes seansou skrúšenosti bez jediného vtipu. Na začiatku je prítomných 17 osôb, z toho štyri ženy, na vrchole 22 osôb, z toho dve ženy. Dominantní sú zrelí čitatelia novín v sivých sakách, vlastne mužovia ako ja, a skutočne jeden z nich ma priateľsky tľapne po stehne, pretože si ma s niekým pomýlil. To je tvrdé jadro. To sú tí, ktorí ešte zvýšili po tom, čo sa táto strana prepadla v prieskumoch a poskočil jej koaličný partner Matteo Salvini.

Kríza Hnutia piatich hviezd pochádza z mnohých predvolebných sľubov, ktoré porušili, zvlášť tu na juhu. O to viac očakávam debatu o jej najdôležitejšom predvolebnom sľube, ktorý dodržali, o Občianskom príjme.

No Veronica Giannone, 37 rokov, zatmavené okuliare s červenými okrajmi, poslankyňa M5S v parlamente v Ríme, reční o niečom inom. Dlho sa ospravedlňuje a je skrúšená, ako dlho sa ťahá vyčistenie machinácií na martanskom úrade pre zdravotníctvo ASL. Takmer jednu hodinu ide len o to.

Poslankyňa sedí medzi dvomi mužmi vo vetrovkách, ktorí vyžarujú veselosť SBS-károv podnesterského družstva. Sedia s visiacimi kútikmi úst a mlčia. Až keď Giannone na konci osloví tému kastrácie znásilňovateľov, za ktorú oroduje jej koaličný partner, no ona ju odmieta, do tohto zátišia náhle príde život: Jeden z dvoch SBS-károv vyskočí, prská „referendum, referendum“ a začne tak prudko diskutovať s jedným starším členom v publiku, že už nechýba veľa k bitke. O Občianskom príjme nepadne ani slovko.  

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!


Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo